Viedeň 9. marca (KAP) Áno integrácii, nie úplnému zákazu zahaľovania. Takto sa vyjadrila Rakúska biskupská konferencia v stanovisku k plánovanému integračnému zákonu, ktorý sa do stredy posudzoval. Najmä v návrhu týkajúcom sa „anti-zákona o zahaľovaní tváre“ odhaľuje Cirkev „závažné problémy“ a pochybnosti týkajúce sa oblasti ľudských práv. Všeobecný zákaz zahaľovania by tak stál „prinajmenšom v rozpore“ s článkami 8 až 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pretože zásahy do všeobecných osobnostných práv by neboli „spoľahlivým precedensom“, nepodporí Generálny sekretariát Rakúskej biskupskej konferencie tento všeobecný zákaz, čítame v stanovisku, ktoré podpísal generálny sekretár Peter Schipka.
Musí byť zabezpečená základná sloboda, slobodne si zvoliť oblečenie a nosiť ho na verejnosti. To sa týka predovšetkým žien, ktorých sloboda by bola v značnej miere dotknutá požadovaným zákazom. „Obmedzenie práva na slobodnú voľbu oblečenia možno preto pripustiť len v určitých, avšak v konkrétne zdôvodnených výnimočných prípadoch,“ navrhuje ako možné právne východisko Rakúska biskupská konferencia.
Biskupská konferencia principiálne víta, že vo výkladoch k plánovanému zákonu bude súvislosť medzi integráciou a komunikáciou. „Vcelku fungujúca medziľudská komunikácia je nevyhnutná pre pokojné spolužitie v demokratickom právnom štáte,“ zaznieva v stanovisku.
Zároveň však sa natískajú niektoré závažné otázky. Napríklad, nie je jednoznačne stanovené, „že úspešná integrácia si vyžaduje ochotu komunikovať – i vo verejnom sektore – a to zakaždým,“ čítame v stanovisku. Takto možno potom právne spochybňovať, „že spoločensko-politicky nežiadúce moduly správania, kam podľa autorov uvedeného návrhu zákona zjavne spadá i zahaľovanie tváre šatkami na verejnosti, sú práve z tohto dôvodu zákonom zakázané“.
Zahaľovanie, pokiaľ je tomu z dôvodov náboženského presvedčenia či kultúrnej príslušnosti či z iných „vhodných odôvodnení“, môže byť tiež prejavom legitímnej rôznorodosti, ktorá je v pluralitnej, demokratickej spoločnosti chránená, pripomína Rakúska biskupská konferencia.
V každom prípade vychádzajúc zo skúsenosti krajín, v ktorých už dlhšie platia podobné predpisy, treba sa obávať toho, „že spolužitie rozličných sociálnych skupín bude náročnejšie a vzájomné nepochopenia medzi nimi povedú skôr k eskalácii než naopak“.
Podľa znenia zákona už niet viac výnimky zo zákazu zahaľovania na verejne prístupných náboženských miestach či pri činnostiach nábožensky motivovaných alebo pre náboženské podujatia, kritizuje Rakúska biskupská konferencia vo svojom stanovisku. Je však žiadúce určiť takéto výnimky, aby sa zabránilo riziku protiústavných zásahov do zákonom chránených vnútorných záležitostí uznaných cirkví a náboženských spoločností.
Rakúska biskupská konferencia považuje tiež za príliš neurčité „kurzy o hodnotách a orientačné kurzy“ predpísané v návrhu integračného zákona pre žiadateľov o azyl a doplnkovú ochranu. Ľudia žijúci v slobodnej pluralitnej spoločnosti majú legitímne rôzne, a zavše dokonca navzájom až protichodné predstavy o hodnotách. Generálny sekretariát Rakúskej biskupskej konferencie dáva preto podnet, aby sa v zákone konkretizoval pojem „hodnoty“ v tom zmysle, že na kurzoch sa vysvetlia a odovzdávajú princípy štátneho, právneho a spoločenského poriadku, čo je povinnosťou Rakúska, ako demokratického právneho štátu.
Aj realizáciu obsadenia poradného zboru pre integráciu považuje biskupská konferencia za príliš vágnu. Hovorí sa v nej okrem iného i o piatich zástupcov z „výhradne humanitárnych či cirkevných zariadení“. Podľa Rakúskej biskupskej konferencie tu však treba uviesť konkrétne zariadenia či organizácie, medzi ktorými by mala rozhodne byť „vzhľadom na zrejmú relevantnosť a kompetentnosť, ktorá sa na ňu vzťahuje“ – Katolícka cirkev (zdroj: KAP / Preložila: Ľubica Hricová).
