Vatikán 8. marca (RV) Svätý Otec spolu s členmi Rímskej kúrie majú za sebou druhý deň duchovných cvičení v Dome Božského Majstra v Aricci pri Ríme pod vedením talianskeho františkána pátra Giulia Micheliniho. Na utorkovú rannú meditáciu im exercitátor predložil úryvok o Poslednej večeri z Matúšovho evanjelia (Mt 26,20-35).P. Michelini na začiatku spomenul prvok, ktorý charakterizuje ľudský rozmer poslednej večere, a to je jesť spolu. Ako je napísané v evanjeliu: „zasadol s dvanástimi za stôl“. Byť pri tom istom stole znamená zažiť tú krásu byť spolu, a prijať to, čo bolo ostatnými pripravené z lásky. Aj Zmŕtvychvstalý Ježiš podľa evanjelistu Jána pripravil jedlo pre svojich učeníkov pri Galilejskom jazere. Jedlo a jedenie nám však pripomínajú aj hriech človeka, jeho egoizmus a jeho krehkosť.
Pri Poslednej večeri Ježiš daruje celého seba samého: dáva svoje telo a svoju krv a nič si nenecháva pre seba. Exercitátor podotkol, že práve v Matúšovej správe o Poslednej večeri nachádzame Ježišovo priame vyjadrenie, že jeho krv bude vyliata na odpustenie hriechov: «Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov» (Mt 26,28).
Pri tej istej večeri však kulminuje aj moment Judášovej zrady, pripomenul zároveň P. Michelini. V súvislosti s témou jedla a stolovania exercitantom na záver predložil pravidlá sv. Ignáca o tom, „ako sa v budúcnosti správať pri jedení“, ktoré sa nachádzajú v jeho Duchovných cvičeniach.
Na záver položil exercitátor prítomným tri otázky na zamyslenie. Prvou pozval k zamysleniu nad vzťahom k jedlu. Druhá sa dotýkala problému stále pretrvávajúcich rozdelení medzi kresťanmi napriek tomu, že Pánova večera je výzvou k jednote. Poukázal pritom na nezhody pri stolovaní, ktoré sv. Pavol kritizoval u veriacich v Korinte. Napokon páter Michelini vyzval zamyslieť sa nad tým, či si skutočne uvedomujeme, že Ježiš nám vyliatím svojej krvi skutočne vyslovil a daroval Božie odpustenie, a to vlastným životom a nielen slovami.
