Dolný Lopašov 7. marca (TK KBS) Pri príležitosti 100. výročia úmrtia významného rodáka - arcibiskupského vikára Pavla Jedličku - si obyvatelia obce Dolný Lopašov uctili jeho pamiatku pri slávnostnej svätej omši v sobotu 4. marca. Hlavným celebrantom svätej omše bol trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. Ten vo svojej homílii okrem iného priblížil Dolnolopašovčanom ich významného rodáka Pavla Jedličku ako človeka, ktorý mal rád ľudí a súcitil s chudobnými. Bol kňazom žijúcim čisté a sväté kňazstvo. V neposlednom rade bol vzdelaným človekom, ktorý sa vyznal v histórii a v archeológii. Uviedol, že jeho zbierka obsahovala 2500 archeologických artefaktov. Podľa jeho poslednej vôle mala táto unikátna zbierka patriť Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V bývalom režime bola zhabaná, ale keďže posledná vôľa sa má plniť, robí sa všetko pre to, aby bolo tejto vôli zadosťučinené.
Pavol Jedlička veľmi miloval svoje rodisko a celý život si ho nosil v srdci. Často sem chodieval a slúžil tu sväté omše. V kostole je vystavené jeho rúcho ako vzácna pamiatka na neho. Keďže jeho otec bol šľachticom a matka, pôvodom z Veľkých Kostolian, bola zemianskeho stavu, zdedil po svojich rodičoch isté majetky. Majetok po otcovi daroval miestnej cirkvi a majetok po mame využil na zriadenie chudobinca vo Veľkých Kostoľanoch. Bol aj zberateľom krojov a často povzbudzoval miestne ženy, aby na sväté omše prichádzali oblečené v nich, ukončil svoje rozprávanie arcibiskup Orosch.
Počas slávnosti trnavský arcibiskup neskrýval potešenie, že na túto slávnosť prišli deti, mládež a aj dospelí v ľudových krojoch. Posledná prosba Pavla Jedličku bola, aby ho pochovali v milovanom Dolnom Lopašove. A tak sa stalo. Keď svoj zbožný život ukončil v maďarskom Ostrihome, jeho telesné pozostatky boli prevezené do rodnej dediny.
Vikár Pavol Jedlička sa narodil 14. januára 1844 v Dolnom Lopašove v zemianskej rodine. Gymnázium vyštudoval v Trnave. Teologické štúdium absolvoval v roku 1866 v Ostrihome. Po vysvätení za rímskokatolíckeho kňaza bol kaplánom v Častej a v Budíne. V roku 1870 sa stal farárom v Štefanovej a v roku 1874 v Horných Orešanoch.
Ako uhorský vlastenec rýchlo stúpal po rebríčku cirkevných hodností. V roku 1902 sa stal titulárnym prepoštom, neskoršie bol arcibiskupským vikárom a rektorom seminára v Trnave (1908-1916). Venoval sa regionálnej histórii Malých Karpát. Jeho práca Kiskárpati emlékek (Malokarpatské pamiatky I.-II., Bratislava 1882, Eger 1891) je dodnes cenným prameňom informácií o histórii mnohých obcí v malokarpatskej oblasti. Venoval sa aj zbieraniu archeologických nálezov. Svoju bohatú archeologickú zbierku venoval Spolku sv. Vojtecha v Trnave (tzv. Jedličkova zbierka), kde zastával z titulu svojej cirkevnej hodnosti funkciu cirkevného naddozorcu. Pre svetovú výstavu vo Viedni v roku 1873 spolu s Františkom Floriánom Rómerom (1815-1889) zhromaždil bohatú kolekciu slovenských ľudových krojov, výšiviek a iných výrobkov. Bol zakladajúcim členom Bratislavského župného archeologického spolku (Pozsonymegyei régészati egylet) v roku 1873. Činnosť spolku bola upriamená v podstate na celé západné Slovensko. Neskôr sa spolok premenoval na Historicko-archeologickú spoločnosť. Z poverenia Krajinskej rady na ochranu umeleckých pamiatok zdokumentoval stavebné pamiatky, prevažne hrady a cirkevné stavby v Bratislavskej a Nitrianskej župe. Je autorom mnohých prác z oblasti histórie, genealógie a umeleckých pamiatok.
Zomrel ako 73-ročný 26. januára 1917 v Ostrihome v Maďarsku. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Dolnom Lopašove.
TK KBS informoval informoval Marek Fabian
