[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 11. 05. 2021   Meniny má Blažena       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Obdobie pôstu je šanca, ktorú by sme mali využiť na získanie nových perspektív
P:3, 04. 03. 2017 15:00, DOM



Bratislava/Nitra 4. marca (TK KBS) Obdobie pôstu je šanca, ktorú by sme mali využiť na získanie nových perspektív. V pastierskom liste na Prvú pôstnu nedeľu to napísal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Kňazi ho čítajú v kostoloch Nitrianskej diecézy. List prinášame v plnom znení.

-

Často prechádzajú okolo nás jednotlivé dni, či obdobia bez hlbšieho významu a bez toho, žeby nás oslovili. Napriek tomu treba priznať, že striedanie ročných období hrá prastarú, ale stále novú drámu o radosti a smútku; o večných návratoch života a smrti; o tom ako sa rodia, kvitnú i dozrievajú zore, stromy i ľudia.

Podobne aj v oblasti duchovného rastu práve pomocou zmien liturgických období sa človek usiluje pochopiť zmysel svojej životnej cesty. Tajomstvá jednotlivých liturgických období nás robia účastnými nielen na rytme hviezd, ale aj na bolesti a radosti ľudí, ktorí nás predišli; predovšetkým však tajomstvo Boha, ktorý sa vydal do našich rúk akráča zaprášenými cestami našich dejín a my sa usilujeme putovať spolu s ním.

Aj pôstne obdobie, do ktorého sme vstúpili Popolcovou stredou – ako do vážneho obdobia zodpovednosti a nápravy – má svoju zvláštnosť a jedinečnosť, ktorá je spojená so životom ľudí celé stáročia. Dejiny spásy nám predkladajú udalosti a príbehy, v ktorých sa ľud Izraela vrúcne kajal za svoje zlé činy alebo sa pripravoval na rozhodujúce nové konanie. Aj vdejinách putujúcej Cirkvi cítime materinskú ochranu Panny Márie, ktorá pri svojich zjaveniach opakuje prvú výzvu vo verejnom účinkovaní svojho Syna a jeho predchodcu, Jána Krstiteľa. Zvlášť si to uvedomujeme v tomto roku storočnice fatimských zjavení. Jedno z hlavných posolstiev Panny Márie znie: Pokánie, pokánie, pokánie!

Naozaj, ako dobre, že existuje čas pôstu! Súrne potrebujeme medzník, aby nám náš život nepretiekol pomedzi prsty. Obdobie pôstu je šanca. Pre nás kresťanov by to bolo veľmi kontraproduktívne, keby sme pôstny čas nebrali vážne. Je zahanbujúce, že sa v iných náboženstvách dodržiava pôst oveľa prísnejšie, ako u nás. Malo by nás to naladiť na zamyslenie sa, keďže „svet“ veľmi intenzívne znovu objavil pôst. Áno, v našej „wellnesovej“ kultúre sa z toho vyvinul opravdivý kult, chápaný ako terapia tela. Pôst istotne pomáha fyzickej stránke, ale pre veriaceho je na prvom mieste „terapiou“, ktorá mu má pomáhať prekonať všetko to, čo mu bráni prijať Božiu vôľu. Pôst nám pomáha v tom, aby sme rástli v intimite s Pánom a tiež nám pomáha uvedomiť si situáciu, v ktorej žijú mnohí naši bratia. Bola by škoda, keby sme my, veriaci, zanedbali biblicky uzdravujúci prostriedok postenia sa.

V dnešnú nedeľu vidíme Ježiša na púšti, ako ho diabol pokúšal. Kristus nám dal príklad, ako sa máme správať v pokušení. Naša krehká ľudská prirodzenosť, poznačená hriechom, je totiž vystavená mnohým pokušeniam. Apoštol Pavol preto dôrazne pripomína: „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla“ (Ef 6, 11). Na toto všetko nutne potrebujeme čnosť pokánia, ktorá sa prejavuje i pestuje modlitbou, pôstom a skutkami milosrdenstva.

Treba si tiež uvedomiť, že pokánie je príkaz Božieho zákona, ktorý nás všetkých zaväzuje. Ako ho treba konať, v tom nás usmerňuje svätá Cirkev.

Pripomeňme si, teda na začiatku tohto času milosti pôstnu disciplínu, ktorá je platná pre všetky diecézy Slovenska (bola schválená na 8. zasadaní biskupskej konferencie ČSFR v Brne 28. januára 1992):

§ 1. Na Popolcovú stredu a na Veľký piatok je povinnosť zdržovať sa mäsitých pokrmov a postiť sa.

§ 2. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov :

(1) zdržovať sa mäsitého pokrmu;

(2) vykonať skutok nábožnosti; účasť na svätej omši, alebo krížová cesta, alebo

bolestný ruženec;

(3) čítať aspoň 10 minút Sväté písmo;

(4) vykonať skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci, alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých, alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.;

(5) zrieknuť sa sledovania televíznych programov (okrem správ), alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo iné sebazaprenie.

Ako vidieť ide o pestrú možnosť, z ktorej si môže každý slobodne vybrať bez toho, aby sa umáral, že zjedol nedopatrením „škvarkový pagáčik“. A okrem toho mnohí sú vegetariáni.?! Preto naše pôstne, či piatkové prejavy pokánia by mali spočívať v tom, aby na nás bolo vidieť, že skutky pokánia konáme z lásky k Spasiteľovi, ktorý sa za nás v piatok obetoval na kríži. Kajúcimi skutkami sa aspoň nepatrne pripojujeme k jeho obete, a tak sa vďačne hlásime k jeho krížu. Preto je veľmi chvályhodné, ba priam žiaduce, aby sme sa napríklad v pôstnom období zúčastňovali na pobožnostiach krížovej cesty; spoločne sa v rodine modlili bolestný ruženec, alebo aspoň čiastku z neho; vyhýbali sa hlučným zábavám; menej sa venovali počítačovým hrám a zábave, či posielaním zbytočných SMS; zúčastňovali sa na kajúcich pobožnostiach, ako prípravu na dobrú veľkonočnú sv. spoveď.

Majitelia a prevádzkovatelia reštaurácii a verejného stravovania by určite mali počítať aj s tým, že majú zväčša kresťanskú klientelu, a preto by v pôstnom čase a v piatok tomu mala zodpovedať ponuka jedál.

Bratia a sestry, tieto naše ustanovenia zohľadňujú naše okolnosti. Prijmime ich v duchu poslušnosti a s ochotou zachovať si ducha pokánia. Všetci cítime, že potrebujeme zmenu a zlepšenie svojho života.

Veď čas pôstu nie je tu len na to, aby sme sa niečoho zriekali. Nejde iba o niečo, čo treba vynechať, ale aj o to, aby sme získali niečo navyše. Doprajme si čas, posaďme sa, kľaknime si v kostole a zamyslime sa. Alebo ešte lepšie: dovoľme, aby nám v modlitbe dobrotivý Boh povedal, čo treba zmeniť. Možno že budeme musieť zo svojich predsavzatí dokonca niečo ubrať. Podstatné je, že v tomto pôstnom čase chceme niečo vo svojom živote zmeniť, lebo každý z nás môže byť o niečo lepší.

Obdobie pôstu je šanca, ktorú by sme mali využiť na získanie nových perspektív. Je to aj čas „detoxikácie“ našej duše. A tu by sa mal každý z nás zamyslieť, kde všade sa v našom živote, v našich vzťahoch, v našom vzťahu k Bohu nachádza „jed“.

Poďme teda, drahí bratia a sestry, s Božou pomocou, touto pôstnou cestou celkom uvedomele a s otvorenými očami i srdcom, aby sme boli opravdivými ľuďmi a autentickými Božími deťmi, a tak, aby sme na Veľkú noc – a raz vo večnosti – mohli spievať radostné Aleluja! Modlime sa o to spoločne:

Pane Ježišu Kriste, ty sám si sa postil na púšti a vzdoroval si úkladom diabla. Ty si z lásky k nám zomrel na kríži. Prosím ťa v tejto pôstnej dobe o odvahu. Prosím, pomôž mi, aby som rozoznal, čo je v mojom živote nesprávne. Daj mi odvahu, aby som dokázal robiť správne predsavzatia. Daj, aby tento pôstny čas bol časom milosti. Chcel by som svoje hriechy a svoje zlyhanie zložiť k tvojim nohám, lebo viem, že môžem byť lepší, ako som aby som nechal pôsobiť v sebe tvoju lásku a dokázal sa vyznať zo svojich hriechov. Amen.

So želaním Božej pomoci na ceste pokánia Vás pozdravuje

Viliam Judák, nitriansky biskup

( TK KBS, nd, vju, ml; pz ) 20170304003   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]