Vatikán 28. februára (RV) Tesne pred Popolcovou stredou nás Cirkev „pozýva zamyslieť sa nad vzťahom medzi Bohom a bohatstvom“, povedal Svätý Otec František pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. V homílii vyzval k plnému nasledovaniu Pána a ochote kráčať cestou sebazrieknutia. Ako zdôraznil, signálom toho, že sme na správnej ceste nasledovania Pána je radosť aj uprostred utrpení.Svätý Otec nadviazal na včerajší evanjeliový úryvok (Mk 10,17-27) o stretnutí Ježiša s bohatým mladíkom, ktorý najprv chcel nasledovať Pána, ale potom zaváhal práve pre svoj veľký majetok. „Nemôžeme slúžiť dvom pánom“; buď slúžime Bohu, alebo bohatstvu, pripomenul pápež František. Podotkol, že Ježišov komentár, že „ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva,“ učeníkov trochu vystrašil.
Markovo evanjelium z dnešného dňa (Mk 10,28-31) nám zase predstavuje Petra, ako sa pýta Pána, čo bude s tými, ktorí opustili všetko. Zdá sa, že „Peter predkladá Pánovi účet“, komentuje tento úryvok pápež František:
„Nevedel čo povedať: ‚Áno, tento odišiel, ale my?‘ Ježišova odpoveď je jasná: ‚Hovorím vám: Niet nikoho, kto by zanechal všetko, aby nedostal všetko‘. ‚Aha, my sme zanechali všetko.‘ - ‚Dostanete všetko,‘ tou preplnenou mierou, s ktorou Boh dáva svoje dary. Dostanete všetko. «Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.» Všetko. Pán nevie dať menej ako všetko. Keď on niečo dáva, daruje seba samého, čo znamená všetko.“
Predsa však, dodal Svätý Otec, je v tomto úryvku evanjelia „jedno slovo, ktoré nás núti zamyslieť sa“: že tá stonásobná odmena sľúbená už v tomto čase bude „spolu s prenasledovaním.“ Toto, ako ďalej vysvetlil, znamená „vstúpiť do iného spôsobu myslenia, do iného spôsobu reagovania. Ježiš sa dáva sám seba celého, pretože je plnosť, Božia plnosť je plnosťou sebazrieknutia na kríži.“ Pápež František pokračoval:
„Toto je ten Boží dar: plnosť zrieknutia sa. A to je kresťanský štýl: hľadať plnosť, prijať plnosť sebazrieknutia a kráčať po tejto ceste. Nie je to ľahké, toto veru nie je ľahké. A aké je znamenie, ktoré mi signalizuje, či sa ďalej držím tohto ‚dať všetko a prijať všetko‘? Počuli sme to v prvom čítaní: «S radostným okom oslavuj Boha a neuberaj mu z prvotín svojich rúk. Keď prinášaš svoj dar, maj vždy veselú tvár a s plesaním mu zasväcuj svoje desiatky. Dávaj Najvyššiemu, ako on dáva tebe, s prívetivým okom prinášaj dielo svojich rúk.» Prívetivé oko, veselá tvár. Radosť, spokojné oko... Znakom toho, že ideme po tejto ceste všetkého a ničoho, tejto plnosti v sebazrieknutí, je radosť.“
Bohatému mladíkovi sa však naopak „zarmútila tvár a odišiel smutný“, pokračoval Svätý Otec. „Nebol schopný prijať túto plnosť sebazrieknutia.“ Pápež poznamenal, že „svätí, i samotný Peter, ju prijali. A v skúškach, v ťažkostiach mali radostnú tvár, prívetivé oko a radosť v srdci.“ Toto, zdôraznil Svätý Otec je tým „znamením“. Na záver homílie pápež František pripomenul svätého Alberta Hurtada, čilského jezuitu z 20. storočia (1901-1952):
„Neustále pracoval, napriek jednej ťažkosti za druhou... Pracoval pre chudobných... Bol skutočne mužom, ktorý v tej krajine položil cestu v charitatívnej pomoci chudobným. Ale bol prenasledovaný, mnoho si vytrpel. Nuž a on práve vtedy, keď bol zdrvený krížom opakoval túto vetu: ‚Som šťastný, Pane, som šťastný‘. Nech nás učí ísť po tejto ceste, nech nám vyprosí milosť kráčať touto trochu náročnou cestou, so všetkým a s ničím, s plnosťou sebazrieknutia Ježiša Krista, a povedať vždy, zvlášť v ťažkostiach: ‚Som spokojný, Pane, som spokojný‘“.
