Vatikán/Ukrajina 23. februára (RV) Následky vojnového konfliktu na východe Ukrajiny ktorý sa ťahá od roku 2014 si na vlastnej koži odnášajú tí najbezbrannejší. Zničených tu bolo spolu 740 škôl, prakticky každá piata škola. Deti v týchto regiónoch sú tak obraté o prístup k vzdelávaniu, a tým aj o šťastnú budúcnosť. Humanitárnu pomoc tu potrebuje podľa údajov UNICEF-u zverejnených 18. februára najmenej jeden milión detí. Oproti 420 tisícom z rovnakej štatistiky spred roka toto číslo vzrástlo na viac ako dvojnásobok.Kyjevsko-haličský vrchný arcibiskup Svjatoslav Ševčuk v tejto súvislosti opätovne vyzval „pokračovať v diplomatickej ceste na zastavenie agresora a ukončenie vojny, až kým sa nedosiahne skutočný mier“. Vo svojom vyhlásení píše:
„Apelujem na medzinárodné spoločenstvo, aby bránilo ukrajinské deti, obete vojny, majúc na pamäti, že v našej krajine zakusujeme humanitárnu krízu, akej v Európe nebolo od čias Druhej svetovej vojny.“
Arcibiskup Ševčuk dokladá údaje UNICEF-u, že najmenej 19 tisíc detí je sústavne vystavených nebezpečenstvu mín a iných nevybuchnutých náloží, pričom 12 tisíc z nich žije v obciach, ktoré sú bombardované minimálne raz za mesiac. Čelný predstaviteľ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi pokračuje:
„A predsa je konflikt na Ukrajine zabudnutým konfliktom. Stále tragickejšia situácia národa – počíta sa 1,7 milióna vysídlených – zostáva neviditeľná očiam verejnej mienky. Ako Cirkev máme morálnu povinnosť dať hlas tým, čo sú bez hlasu. Dať počuť výkrik týchto nevinných a brániť ich právo žiť svoje detstvo vo svete bez nespravodlivostí a násilia.“
Vladyka Ševčuk, ktorý je v súčasnosti na návšteve v Ríme pre Vatikánsky rozhlas povedal:
„Mnoho prípadov, ktoré sme zaznamenali nám ukazuje, že tieto deti boli zranené nielen fyzicky, ale aj psychicky: sú tu deti, ktoré po bombardovaní už viac nerozprávajú, stratili dar reči. My ako Cirkev robíme čo sa len dá, aby sme sa dostali k týmto ľuďom. Štátne organizácie sem nedosiahnu: jedine náboženské komunity, ktoré sú motivované láskou k Bohu a blížnemu majú vnútornú silu a túžbu dostať sa k týmto ľuďom. Teraz s humanitárnou akciou rozbehnutou Svätým Otcom, ktorá je na Ukrajine známa ako „Pápež pre Ukrajinu“, pastorační pracovníci majú aj prostriedky na kúpu potravín, liekov a najnevyhnutnejších vecí na prežitie pre týchto ľudí.“
„Naši kňazi zostali tam, medzi týmito ľuďmi. Často sa vracajú na územie kontrolované ukrajinskou vládou, naložia svoje autá prostriedkami akútnej pomoci a prinášajú ich týmto ľuďom. ... V našej Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi máme inštitúciu Národnej charity, ktorá je takmer jediným prostriedkom, ako sa dostať k týmto ľuďom a priniesť im pomoc.“
Cirkev na Ukrajine je vďačná pápežovi Františkovi za jeho podporu trpiacemu obyvateľstvu. Svätý Otec vývoj situácie pozorne sleduje, hovorí ďalej ukrajinský arcibiskup:
„Musím povedať, že Svätý Otec je veľmi dobre informovaný: apoštolský nuncius sústavne navštevuje tieto oblasti. A pri stretnutiach s pápežom mu rozprávam ľudské príbehy, príbehy konkrétnych osôb. Ďalší odkaz, ktorý som odovzdal Svätému Otcovi je, že ukrajinský ľud očakáva jeho návštevu, pretože takto spontánne verí – nielen katolíci, ale aj neveriaci –, že Františkova návšteva urobí koniec vojne. Predložili sme pozvanie, tak Synoda gréckokatolíckych biskupov ako aj Biskupská konferencia latinských biskupov i ukrajinský prezident. Prirodzene, rozhodnutie, ktoré očakávame, urobí Svätý Otec.“
K otázke ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny vystúpil v tomto týždni aj stály pozorovateľ Svätej stolice na pôde OSN. Mons. Bernardito Auza v rámci otvorenej diskusie Bezpečnostnej rady OSN o konfliktoch v Európe v utorok 21. februára v New Yorku prezentoval opakovanú požiadavku Svätej stolice riešiť konflikt na Ukrajine cestou dialógu a vyjednávania, „vykonať nevyhnutné kroky na zaistenie prímeria a napĺňať opatrenia, ktoré už boli odsúhlasené“.
