TK KBS

Dnes je pondelok 25. 09. 2017   Meniny má Vladislav       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | iPhone | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930 

  Top témy
Všetky
100. výročie fatimských zjavení
Titus Zeman [rss]

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Topoľčiankach sa rozlúčili so zosnulým biskupom Jozefom Zlatňanským
P:3, 16. 02. 2017 13:00, DOM



Topoľčianky 16. februára (TK KBS) Rodina, priatelia, známi, viacerí arcibiskupi a biskupi, desiatky kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, veriaci z viacerých miesta a obcí a predstavitelia náboženského, spoločenského a verejného života sa rozlúčili s Mons. Jozefom Zlatňanským. Biskup, ktorý väčšiu časť svojho života prežil v Ríme, zomrel uplynulú sobotu (11. februára 2017) vo veku 89 rokov, v 66. roku kňazstva a 20. roku biskupskej služby. Rodák z Topoľčianok, kde sa konala zádušná svätá omša spojená s pohrebnými obradmi, svoj život naplno prežil v službe Svätej stolici. Túto “dlhoročnú a obetavú prácu” ocenil v kondolenčnom telegrame pápež František. Nitrianskej diecéze, jeho príbuzným a známym vyjadril úprimnú sústrasť a tým, ktorí “oplakávajú jeho odchod a ktorí sa s ním prišli rozlúčiť” udelil svoje apoštolské požehnanie.

Jozef Zlatňanský sa narodil 13. marca 1927 v Topoľčiankach. Teológiu začal študovať v Bratislave a v štúdiu pokračoval na Lateránskej univerzite v Ríme, kde ho 22. decembra 1951 vysvätili za kňaza. Ďalším štúdiom dosiahol doktorát teológie na Pápežskej lateránskej univerzite v roku 1955 a licenciát zo sociálnych vied na Pápežskej gregoriánskej univerzite v roku 1959. V rokoch 1961-1964 bol profesorom filozofie v Pápežskom regionálnom seminári v Catanzare v Taliansku. Po návrate do Ríma pracoval do roku 1966 v Sekretariáte vieroučnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu. Pokračoval na Kongregácii pre vieroučné otázky, kde bol v rokoch 1975-1984 vedúcim náukového oddelenia. Popri tom bol v období 1969-1975 aj technickým tajomníkom Medzinárodnej teologickej komisie.

V roku 1981 pápež Ján Pavol II. poctil Jozefa Zlatňanského hodnosťou pápežského preláta a v roku 1984 ho vymenoval za subsekretára Kongregácie pre náuku viery. V roku 1997 ho menoval za sekretára Stálej interdikasteriálnej komisie pre východnú Európu a zároveň za titulárneho biskupa diecézy Montefiascone. Vysviacku prijal v rodných Topoľčiankach 20. júla 1997.

Popri náročnej a zodpovednej práci v Kongregácii pre náuku viery Mons. Zlatňanský výdatne pomáhal prenasledovanej Cirkvi na Slovensku, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Prispieval do viacerých zahraničných časopisov: Most, Hlasy z Ríma, Diakonia – Slovenský kňaz a pod. Je autorom dvoch filozofických spisov: Jestvuje Boh? a Vývojová teória a pôvod človeka. Ako aktívny príslušník hnutia Focolare pripravil tri zväzky rozjímaní Slovo života, zrevidoval a do tlače pripravil šesťzväzkovú Filozofiu od L. Bogliola, štyri zväzky dogmatiky od M. Schmausa a päť zväzkov Morálnej teológie od A. Günthöra. Okrem toho vydal vieroučné spisy k aktuálnym otázkam: Dokumenty o teológii oslobodenia či úvod k Vyhláseniu Kongregácie pre náuku viery o niektorých otázkach sexuálnej etiky.

Ako dlhoročný a stály spolupracovník Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripravil do tlače viacero monografií a pracoval na prekladoch knižných diel. Ako zodpovedný redaktor urobil v spolupráci s inými odborníkmi revíziu slovenského prekladu Katechizmu Katolíckej cirkvi. Od roku 2004 bol Mons. Zlatňanský na penzii. Zomrel 11. februára 2017.

Vo Farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Topoľčiankach celebroval zádušnú svätú omšu za zosnulého biskupa Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. Koncelebrovali arcibiskupi a biskupi z celého Slovenska. “Zomrel biskup, Kristov služobník, správca Božích tajomstiev a otec veriacich. (…) Nábožne a s touto vierou sa zúčastníme na pohrebných obradoch a obetujme svätú omšu a sväté príjímanie za zosnulého biskupa Jozefa, aby sa čím skôr dostal do spoločenstva svätých apoštolov v nebi. Zjednoťme sa s celou Cirkvou v spoločnej modlitbe za spásu jeho duše,” prihovoril sa v úvode arcibiskup Zvolenský. V homílii spomínal na zosnulého biskupa Mons. Viliam Judák. Nitriansky biskup ho označil za jednu z najvýraznejších teologických osobností Slovenska.

“Iste všetci, ktorí sme poznali otca biskupa Jozefa Zlatňanského, vieme, že nemal rád okolo seba veľa ruchu. Nepotrpel si na honor. Aj pri jeho 65. výročí kňazstva v decembri uplynulého roka, v súvislosti aspoň skromnej oslavy, znelo z jeho úst: „Všetko si pripomenieme v marci pri mojich deväťdesiatich narodeninách“. Akoby tušil, že sa tomu môže aj vyhnúť,” povedal prítomným biskup Judák. Slávením Eucharistie prišli všetci ďakovať Bohu za jeho požehnaný život. Zdôraznil však, že pri dnešnej rozlúčke sa “nelúčime s jedným človekom, ale s celou generáciou kňazov a rehoľníkov, ktorí už mnohí doputovali do večnej vlasti či postupne završujú svoje životné putovanie.” Ide podľa jeho slov o bývalých viacerých nadaných bohoslovcov, ktorých slovenskí biskupi vyslali na štúdia do Ríma.

“Medzi mladými mužmi, ktorí vtedy prišli do Večného mesta, boli také výrazné osobnosti ako budúci kardinál Jozef Tomko, neskorší arcibiskup Dominik Hrušovský, biskup Štefan Vrablec, Mons. František Škoda, Mons. Jozef Medový, Anton Babjak a ďalší. Do tejto skupiny patrí aj náš zosnulý otec biskup. Keďže po definitívnom prevzatí moci komunistami sa nemohli vrátiť domov, stali sa vyhnancami a cudzincami,” povedal v homílii biskup Judák. O tom, že to nebola ľahká doba, podľa neho svedčí aj vyše šesťdesiatročný citát z exilového časopisu Rím. „Prišli sme pokorení po najnižší kameň, na prašný prach vyhnaneckých ciest, a keď sme z milosti Božej zachránení zastali na Svätopeterskom námestí, cítili sme živo, že i ten rímsky kameň má voči nám viac citu ako celé vtedajšie Slovensko.“

Týchto - kňazov - biskup Judák označil za novodobých učeníkov svätého Cyrila a Metoda. “Aj títo naši novodobí učeníci sv. Cyrila a Metoda, naši spomínaní duchovní otcovia, ktorí si priniesli duchovné dedičstvo do rímskeho vyhnanstva, museli čakať desaťročia, – a nie všetci sa tej chvíle dočkali – kým boli opäť pozvaní do vlasti, ktorá ich vyzvala k tomu, aby mohli rozvinúť cyrilometodské posolstvo v znovunadobudnutom kontexte náboženskej slobody realizovanej aj v rámci znovuzískanej národnej samostatnosti,” povedal. V duchu dnešného Evanjelia, kde sa píše o zázračnom rybolove, by sme “mohli povedať, že aj oni, spolu s Petrom, počuli tieto slová: „Zatiahni na hlbinu!“ a spolu s najskôr odmietajúcim Petrom, povedali: „Na tvoje slovo, Pane, spustime siete“. Odvážime sa to urobiť!”

Biskup Judák, že títo bohoslovci - neskôr kňazi - “boli pripravení bez perspektívy – v časoch prenasledovania Cirkvi v rodnej vlasti – slúžiť posolstvu evanjelia v cudzine. Vlastne v tom bolo čosi zo zvláštnej nádeje i dôvery. Zakusovali ťažké časy, označili ich za „vlastizradcov a spolupracovníkov“ či „špiónov imperialistického Vatikánu“. Aj keď boli v situácii, v ktorej sa opakovala situáciu Petra, keď sa s ním pýtali: Prečo vlastne? Predsa sme sa celú noc namáhali a čo z toho?! (…) A napriek tomu tak ako apoštol Peter dovoľovali, aby im Pán dodával dôveru a odvahu, aby hovorili: Na tvoje slovo ideme ďalej. Za tento znak vernosti, ktorý prejavili – vďaka Pánovej milosti –- chceme aj pri tejto príležitosti ďakovať a sami si vyprosovať takú dôveru do budúcnosti.”

“Tie desiatky rokov kňazstva a takmer 20 rokov biskupskej služby napĺňa priestor medzi týmito dvoma výzvami v živote aj otca biskupa Jozefa. Podobne ako sa Peter odvážil vyplávať na oceán povolania, do sveta, a preto bol Kristom povolaný k úlohe v Cirkvi, ktorou obohatil nielen Cirkev na rodnom Slovensku, ktoré nosil vo svojom srdci, ale v celosvetovom meradle,” uviedol biskup Judák. Pripomenul službu a prácu zosnulého biskupa Zlatňanského v službách Svätej stolice. Vyzdvihol napríklad, že po vymenovaní za podsekretára Kongregácie pre náuku viery sa stal tretím najvýznamnejším človekom v tejto kľúčovej kongregácii a jedným z najbližších spolupracovníkov jej prefekta kardinála Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI.

Napriek náročnej práci v Rímskej kúrii zostal podľa biskupa Judáka Mons. Jozef Zlatňanský naďalej úzko spätý aj so Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Spolupracoval na redigovaní a vydávaní slovenských prekladov zásadných filozofických a teologických diel (kompedií, učebníc, prehľadových prác), pripravil na vydanie aj slovenské verzie vieroučných spisov k aktuálnym teologickým otázkam, na ktorých riešení sa podieľal v rámci kongregácie. Napísal alebo preložil a do tlače pripravil aj mnoho ľahších knižných diel určených pre širšiu slovenskú verejnosť vo vlasti aj v zahraničí a početné príspevky do slovenských exilných periodík. Zaslúžil sa o vydanie, v spolupráci s odborníkmi, o vydanie slovenskej verzie Katechizmu Katolíckej cirkvi.

“Mons. Jozef Zlatňanský sa tak prejavil ako jedna z najvýraznejších teologických osobností slovenského exilu i slovenského života vôbec. Otec biskup zostal spätý so slovenským životom v diaspóre aj ľudsky. Pri svojich početných cestách do cudziny sa vždy usiloval navštíviť tam pôsobiacich slovenských misionárov a misionárky. V takom putovaní životom boli iste aj neľahké chvíle skúšok, spojené aj pred bezmocnosťou navštíviť svojich drahých na Slovensku, či aj o zmysle svojej činnosti, keď sledoval desaťročia úspechy postupnej ateizácie doma. Ale bol to aj čas poznania toho, že Božia moc je väčšia ako ľudská zloba, a jeho milosrdenstvo je väčšie ako naša slabosť,” povedal biskup Judák. Dodal, že po skončení svojej služby vo Večnom meste sa vrátil do svojho rodiska, kde plný síl slúži Božiemu ľudu.

“Aj pri ubúdajúcich silách jeho srdcovou záležitosťou bola denne svätá omša, ktorú slúžieval tu v nedele vo farskom kostole, potom už len v súkromnej kaplnke. Veľmi mu ležala na srdci modlitba breviára a posvätného ruženca. Nechával sa dokonca kontrolovať sestričkami, či sa už pomodlil všetky hodinky. A keď ho aj v tom utvrdili, on odpovedal: „Ja si to nepamätám. Pomodlím sa ešte raz, a to aj za tých, čo sa nemodlia.“ Veľmi často, ale anonymne, podporoval sociálne slabšie rodiny a všestranne podporoval misie v Afrike ale aj v Rusku. Mal veľkú úctu k sv. Jozefovi svojmu patrónovi, bl. sestre Zdenke, k sv. Jánovi Pavlovi II., ktorého prosil o pomoc v zdravotných ťažkostiach, ktoré s Božou vôľou znášal trpezlivo a nakoľko mohol aj s veselým duchom,” uviedol biskup Judák.

V závere svätej omše poďakovali za službu biskupovi i ďalší. Smútiace spoločenstvo pozdravil najskôr apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordans. Poďakoval mu za všetko, čo vykonal pre Cirkev. “Keďže bol človekom veľmi inteligentným a erudovaným najmä v oblasti teológie a filozofie, pracoval predovšetkým ako expert v rozmanitých cirkevných Komisiách, ako aj na samotnej Kongregácii pre náuku viery a takto prispieval k čistote Kristovho posolstva, ktoré Cirkev hlása po všetkých končinách zeme,” uviedol. V osobe biskupa Zlatňanského podľa jeho slov strácame človeka, ktorý celý svoj život zasvätil službe Bohu a Cirkvi. Pri tejto príležitosti prečítal i telegram Svätého Otca Františka, ktorý vyjadril úprimnú sústrasť príbuzným a diecéze a pripojil sa k modlitbe za zosnulého biskupa Zlatňanského.

Kanonik František Šútor tlmočil pozdrav a prejav sústrasti od kardinála Jozefa Tomka, ktorý listom sa obrátil na nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka. Pripomenul v ňom míľniky v živote biskupa Zlatňanského. "Svojou prenikavou inteligenciou a hĺbkou sa vlastne stal jedným z našich najvzdelanejších teológov. Pritom odišiel, ako žil. Tichučko, skromne, vyskúšaný ohňom choroby a utrpenia, aby uzrel večné svetlo,” napísal v pozdrave kard. Tomko.

Po kondolenčnom liste od kardinála Jozefa Tomka vystúpila provinciálna predstavená Milosrdných sestier Svätého kríža sr. Šebastiána Tuptová so svedectvom o úcte zosnulého Mons. Zlatňanského k bl. sestre Zdenke Schelingovej, po ktorej pomenoval aj dom, ktorý po návrate do vlasti vybudoval v Topoľčiankach. Za Hnutie fokoláre prehovoril MUDr. Martin Uher. Priblížil veľmi úzke vzťahy Mons. Zlatňanského s hnutím už od jeho počiatkov, ktoré trvali až do konca jeho života.
Za najväčšieho rodáka obce Topoľčianky označil biskupa Zlatňanského starosta Juraj Mesko. Slová vďaky sestrám Svätého kríža, ktoré sa o otca biskupa nezištne starali v rokoch jeho staroby vyjadrili v mene príbuzných synovec Ján Zlatňanský a v mene farnosti jej duchovný správca Jozef Daško.

Smútočné spoločenstvo potom vzdalo poslednú úctu pozostatkom biskupa Zlatňanského. Už pred zádušnou svätou omšou viacerí pristúpili i k vystavenej rakve, pri ktorej stáli v tichosti a v modlitbe. Neďaleko od nej boli uložené fotografia a osobné veci zosnulého biskupa - mitra i štóla, kalich a paténa. Po svätej omši, ktorú odvysielali v priamom prenose TV LUX a Rádio LUMEN, odprevadili prítomní rakvu s pozostatkami biskupa na miestny cintorín, kde ho pochovali.

TK KBS vydala k správe AUDIO a FOTO



( TK KBS, RV jb, ml; ml ) 20170216020   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 2476 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola


(c) TK KBS 2003 - 2017