Litmanová 7. februára (TK KBS) Uplynulú sobotu 4. februára 2017 na hore Zvir v Litmanovej slávili pútnici Fatimskú sobotu. Program sa začal modlitbou rozjímavého radostného svätého ruženca a pokračoval slávením svätej liturgie. Hlavným slúžiteľom a zároveň kazateľom bol otec Marcel Pisio, duchovný správca hory Zvir. V homílii v súvislosti s podobenstvom o sudcovi a vdove povzbudil veriacich k vytrvalosti v modlitbe. Zdôraznil potrebu neustálej modlitby, v ktorej netreba nikdy ochabovať, hoci sa nám niekedy zdá, že naše modlitby Boh nepočuje, resp. neveríme, že budú niekedy v budúcnosti vypočuté. Dávame si pozor, aby z našich úst nevyšlo nejaké vulgárne slovo alebo preklínanie, pretože sme presvedčení, že Boh by tieto slová istotne počul, avšak o čo skôr Boh počuje naše modlitby, a tomu nie vždy veríme! Tiež podotkol, že je potrebné prosiť predovšetkým o dar viery, aby sme dokázali prijať tento život so všetkým a dokázali vytrvalo kráčať za Ježišom. Prosíme o zdravie, ale Boh nie je primár, prosíme o šťastie, ale Boh nemá koleso šťastia, prosíme o materiálne veci, ale Boh nemá na sklade oblečenie, autá, domy, peniaze a pod. Boh je tým, ktorý nám dáva večný život, a preto prosme vytrvalo o tento dar viery, aby sme dokázali prijať akúkoľvek životnú situáciu v našom živote, aby sme nikdy neodbočili z Božej cesty, ktorá vedie do nebeského kráľovstva.
Po svätej liturgii nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca, modlitba požehnania náboženských predmetov a modlitba Korunky Božieho milosrdenstva a modlitba zverenia sa fatimskej Panne Márii.
V prvú nedeľu po prvom piatku, 5. februára 2017, sa na hore Zvir uskutočnila Malá púť. Jej program začal uctením si ikony Presvätej Bohorodičky, pokračoval modlitbou akatistu a po ňom nasledovala modlitba rozjímavého svätého ruženca. Hlavným bodom programu bola archijerejská svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom a zároveň i slávnostným kazateľom bol prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ.
V homílii vysvetlil podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi a zdôraznil jeho hlavný aspekt, a to modlitbu ku ktorej nás samotné evanjelium vyzýva. Farizej sa neprišiel do chrámu modliť, ale naopak, chváliť. Jeho srdce bolo totiž naplnené pýchou, a tak Boh nemohol prijať jeho „modlitbu“. Na druhej strane, mýtnik prichádzajúci modliť sa do chrámu pred Bohom vôbec nič netají ani neprikrášľuje, ale v pokore a skrúšenosti srdca priznáva svoje hriechy a s úprimnou túžbou polepšiť sa prosí Boha o odpustenie. Aj dnes sa množstvo ľudí po celom svete schádza v chráme na modlitbe. Ale aká je to vlastne modlitba? Aká je moja a tvoja modlitba pred Bohom? Nazrime v dnešný deň hlbšie do svojho srdca a skúmajme, s akým úmyslom sme dnes prišli do chrámu. Či už zo zvyku, alebo naozaj v pokore chváliť Boha, ďakovať mu a odprosovať ho. Okrem iného spomenul aj krátky príbeh, ktorý hovorí o kráľovi, ktorý raz navštívil chudobného mnícha a opýtal sa ho: „Čo robí tvoj Boh?“, a on mu nato v jednoduchosti odpovedal: „Pyšným odporuje a pokorným dáva milosť“. V závere vyzval veriacich, že je teda potrebné neklamať samých seba a žiť v pravde, pretože len tá nás vyslobodí. A kto skutočne žije v pravde a milosti Božej posväcujúcej, žije s Bohom.
Program Malej púte sa zakončil modlitbou na úmysel Svätého Otca, po ktorej vladyka Ján požehnal náboženské predmety a tak nasledovala modlitba korunky k Božiemu milosrdenstvu.
TK KBS informoval Martin Tokár
