TK KBS

Dnes je sobota 18. 11. 2017   Meniny má Eugen       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | iPhone | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   

  Top témy
Všetky
100. výročie fatimských zjavení
Titus Zeman [rss]

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Homília pápeža Františka pri vešperách na záver kalendárneho roka
P:3, 31. 12. 2016 22:56, ZAH



Vatikán 31. decembra (RV) Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri slávení vešpier s poďakovaním na záver kalendárneho roka 2016 vo Vatikánskej bazilike.

«Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby zachránil tých, čo boli pod zákonom, aby sme dostali adoptívne synovstvo» (Gal 4,4-5).

Zaznievajú mocne tieto slová sv. Pavla. Stručným a výstižným spôsobom nás vovádzajú do plánu, ktorý má Boh pre nás: aby sme žili ako synovia a dcéry. Celé dejiny spásy nachádzajú odozvu v tomto: ten, ktorý nebol podrobený zákonu, rozhodol sa z lásky zrieknuť každého druhu privilégia (privus legis) a vojsť skrze miesto menej očakávané na to, aby nás oslobodil, tých, čo sme boli pod zákonom. A novosťou je, že sa to rozhodol urobiť v malosti a krehkosti novorodeniatka; rozhodol sa priblížiť osobne a vo svojom tele objať naše telo, vo svojej slabosti objať našu slabosť, vo svojej malosti zakryť tú našu. V Kristovi sa Boh nepreobliekol za človeka, on sa stal človekom a zdieľal vo všetkom naše postavenie. Ďaleko od toho, aby bol uzavretý v stave myšlienky alebo abstraktného bytia, chcel byť blízko všetkým tým, ktorí sa cítia byť stratení, pokorení, zranení, skľúčení, bezútešní a ustráchaní. Blízko všetkým tým, ktorí vo svojom tele nosia bremeno vzdialenosti a samoty, aby hriech, hanba, zranenia, malomyseľnosť, vylúčenie nemali posledné slovo v živote jeho detí.

Jasličky nás pozývajú osvojiť si túto Božiu logiku. Je to logika, ktorá sa nesústreďuje na privilégiá, ústupky či protekcie; ide tu o logiku stretnutia, blízkosti a kontaktu. Jasličky nás pozývajú zanechať logiku výnimiek pre jedných a vylúčenia pre iných. Boh sám prichádza rozlámať okovy privilégia, ktoré vždy spôsobujú vylúčenie, aby nastolil láskavé spolucítenie, z ktorého sa rodí začlenenie a ktoré v každej osobe dá zažiariť tej dôstojnosti, pre ktorú bola stvorená. Dieťatko zavinuté do plienok nám ukazuje tú moc Boha, ktorá je pre nás výzvou ako dar, ako obeta, ako kvas a príležitosť na vytváranie kultúry stretnutia.

Nemôžeme si dovoliť byť naivní. Vieme, že z rôznych strán sme pokúšaní žiť v tejto logike privilégia, ktorá nás separuje, vylučuje a uväzňuje - separujúc, vylučujúc a uväzňujúc sny a životy mnohých našich bratov.

Dnes pred betlehemským Dieťatkom chceme uznať, že potrebujeme, aby nás Pán osvietil, pretože to nie je zriedkavosťou, že sa javíme ako krátkozrakí alebo zostávame v zajatí integralistického postoja ako tí, čo sa snažia za každú cenu vtisnúť druhých do svojich vlastných schém. Potrebujeme toto svetlo, aby nám umožnilo poučiť sa z našich vlastných chýb i pokusov zlepšiť sa a prekonať seba samých; toto svetlo, ktoré sa rodí z pokorného a odvážneho vedomia toho, kto nachádza silu zakaždým opäť vstať a začať nanovo.

Zatiaľ čo sa ďalší rok schyľuje ku koncu, pobudnime pred jasličkami, aby sme sa poďakovali za všetky znamenia Božej štedrosti v našom živote a v našich dejinách, ktorá sa prejavila tisícimi spôsobmi vo svedectve mnohých tvárí, ktoré anonymne vedeli riskovať. Je to vďaka, ktorá nechce byť neplodnou clivotou ani prázdnou spomienkou idealizovanej a nehmotnej minulosti, ale živou pamäťou, ktorá napomôže vzbudiť osobnú i spoločenskú tvorivosť, pretože vieme, že Boh je s nami.

Pobudnime pred jasličkami, aby sme rozjímavo sledovali, ako sa Boh stával prítomným v priebehu celého tohto roka, a tak si pripomenuli, že každý čas, každý okamih je nositeľom milosti a požehnania. Jasličky nás vyzývajú nepovažovať nič a nikoho za strateného. Hľadieť na jasličky znamená nachádzať silu, aby sme sa ujali nášho miesta v dejinách bez horekovania a zatrpknutosti, bez uzatvárania sa alebo únikov, bez vytvárania skratiek, ktoré by nás zvýhodnili. Hľadieť na jasličky znamená vedieť, že doba, ktorá nás očakáva, vyžaduje iniciatívu plnú smelosti a nádeje, ako aj zrieknutie sa prázdneho individualizmu či nekonečných bojov v snahe navonok vyniknúť.

Hľadieť na jasličky znamená objaviť ako sa Boh angažuje zaangažovaním nás samých, keď nás robí súčasťou svojho diela a pozýva nás odvážne a rozhodne prijať budúcnosť, ktorá je pred nami.

Keď hľadíme na jasličky, stretávame tváre Jozefa a Márie. Mladé tváre plné nádejí a túžob, plné otázok. Mladé tváre, ktoré hľadia vpred s neľahkou úlohou pomáhať Božiemu Dieťaťu rásť. Nemožno hovoriť o budúcnosti, ak nebudeme kontemplovať tieto mladé tváre a neprevezmeme zodpovednosť, ktorú máme voči našim mladým; skôr než zodpovednosť, to správne slovo je dlh, áno dlh, ktorý voči nim máme. Hovoriť o roku, ktorý sa končí, znamená cítiť výzvu zamyslieť sa, ako sa zaujímame o miesto, ktoré majú mladí v našej spoločnosti.

Vytvorili sme kultúru, ktorá, na jednej strane, zbožňuje mladosť snažiac sa urobiť ju večnou, ale, paradoxne sme odsúdili našich mladých na nemožnosť nájsť priestor ako sa reálne zaradiť, pretože sme ich pomaly vytlačili na okraj verejného života, keď sme ich prinútili emigrovať alebo žobrať o miesta, ktoré neexistujú alebo ktoré im nedovoľujú plánovať si zajtrajšok. Uprednostnili sme špekuláciu namiesto dôstojných a poctivých zamestnaní, ktoré by im dovolili byť aktívnymi protagonistami v živote našej spoločnosti. Očakávame a vyžadujeme od nich, aby boli kvasom budúcnosti, ale diskriminujeme ich a „odsudzujeme“ na klopanie na dvere, ktoré navyše zostávajú zatvorené.

Sme pozvaní k tomu, aby sme neboli ako hostinský v Betleheme, ktorý mladému páru odpovedal: tu nieto miesta. Nebolo tam miesto pre život, pre budúcnosť. Vyžaduje sa od nás, aby každý prispel svojím dielom osobného úsilia, aj keby sa to zdalo byť len málom, na pomoc našim mladým, aby nanovo našli, tu, vo svojej krajine, vo svojej vlasti, konkrétne obzory pre budovanie budúcnosti. Nezriekajme sa síl ich rúk, ich mysle, ich schopnosti prorokovať sny svojich starcov (porov. Joel 3,1). Ak chceme cieliť do budúcnosti, ktorá je ich hodná, budeme to môcť dosiahnuť iba ak stavíme na ich skutočné začlenenie, aké dáva práca, ktorá je dôstojná, slobodná, tvorivá, spolupodielna a solidárna (porov. Príhovor pri udelení Ceny Karola Veľkého, 6. mája 2016).

Hľadieť na jasličky nás vyzýva napomôcť našim mladým, aby sa nenechali sklamať popri našej nezrelosti, a pobádať ich, aby boli schopní snívať a bojovať za svoje sny. Schopní rásť a stávať sa otcami a matkami nášho ľudu.

Stojac pred záverom roka, ako nám prospieva kontemplovanie Boha-Dieťaťa! Je to pozvanie vrátiť sa k prameňom a koreňom našej viery. V Ježišovi sa viera premieňa na nádej, stáva sa kvasom a požehnaním: «On nám dovoľuje zodvihnúť hlavu a začať nanovo, s nehou, ktorá nás nikdy nepodvedie a ktorá nám vždy môže navrátiť radosť» (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 3).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)



( TK KBS, RV mch, jb; pz ) 20161231007   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 533 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola


(c) TK KBS 2003 - 2017