*

Katechéza Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, požehnaný sviatok!

Čítania dnešnej Slávnosti Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie predstavujú dva kľúčové kroky v histórii vzťahov medzi človekom a Bohom: mohli by sme povedať, že nás vedú k počiatku dobra a zla. Tieto dva úryvky nás teda privádzajú na počiatok dobra a zla.

Kniha Genezis poukazuje na prvé „nie“, „nie“ v počiatkoch, ľudské „nie“, keď človek uprednostnil pozerať skôr na seba, než na svojho Stvoriteľa, chcel ísť na vlastnú päsť, rozhodol sa vystačiť si sám. Konajúc však takýmto spôsobom, zanechajúc spoločenstvo s Bohom, len stratil sám seba, začal pociťovať strach, skrývať sa a obviňovať toho, kto mu bol nablízku (porov. Gn 3,10.12). Nuž, toto sú príznaky: strach, ktorý je vždy príznakom toho „nie“ voči Bohu, ukazuje, že hovorím Bohu „nie“; obviňovanie ostatných a nepozeranie sa na seba značí, že sa vzďaľujem od Boha. A toto robí hriech.

Ale Pán nenechá človeka v moci jeho zla; hneď ho hľadá a plný obáv sa ho pýta: „Kde si?“ (v. 9). Ako by chcel povedať: „Zastav sa. Premýšľaj, kde si!“ Je to otázka otca alebo matky, ktorí hľadajú strateného syna: „Kde si? V akej situácii sa nachádzaš?“ A toto Boh robí s veľkou trpezlivosťou, až do preklenutia tej vzdialenosti, ktorá sa vytvorila od počiatkov. Toto je jeden z krokov.

Druhým zásadným krokom, o ktorom rozpráva dnešné evanjelium, je keď Boh prichádza prebývať medzi nás a stáva sa človekom ako my. Toto bolo možné prostredníctvom jedného veľkého „áno“ – pri hriechu to bolo „nie“, avšak toto je „áno“, veľké „áno“ vyslovené Máriou pri zvestovaní.

Práve cez toto „áno“ Ježiš začal svoje putovanie na cestách ľudstva; začal ho v Márii, strávením prvých mesiacov života v maminom lone: neobjavil sa ako už dospelý a silný, ale prešiel celým procesom, ktorým prechádza ľudská bytosť. Stal sa nám vo všetkom rovnaký, okrem jednej veci: onoho „nie“. Okrem hriechu. Pre toto si vybral Máriu, jediného tvora bez hriechu, bez poškvrny.

V evanjeliu sa nazýva jedným slovom ako „milostiplná“ (Lk 1,28), a teda naplnená milosťou. Znamená to, že v nej, od začiatku plnej milosti, nie je žiadny priestor pre hriech. A aj my, keď sa k nej obraciame, uznávame túto krásu: vzývajme ju ako „milostiplnú“, bez tieňa zla.

Mária odpovedá na Božiu ponuku so slovami: „Hľa, služobnica Pána“ (v. 38). Nehovorí: „Nuž, pre tento raz splním Božiu vôľu, som k dispozícii, potom uvidím ...“ Nie! Jej „áno“ je plným „áno“, totálnym, na celý život, bez podmienok. A tak ako „nie“ v počiatkoch uzavrelo človeku priechod k Bohu, tak Máriino „áno“ otvorilo Bohu cestu medzi nás. Ide o to najdôležitejšie „áno“ v histórii, to pokorné „áno“, ktoré zosadzuje pyšné „nie“ počiatku, verné „áno“, ktoré uzdravuje neposlušnosť, pohotové „áno“, ktoré prevracia egoizmus hriechu.

Aj pre každého z nás je tu príbeh spásy pozostávajúci z „áno“ a „nie“. Niekedy sme však odborníkmi v polovičatých „áno“: sme šikovnými v predstieraní, že dobre nerozumieme, čo Boh chce a čo nám svedomie napovedá. Sme tiež prefíkaní a preto, aby sme nepovedali Bohu skutočné „nie“, hovoríme: „Prepáč mi, ale nemôžem“; „dnes nie, myslím, že zajtra“; „veď zajtra budem lepší, zajtra sa budem modliť, budem konať dobro, ale zajtra.“ A táto prefíkanosť nás vzďaľuje od „áno“, vzďaľuje nás od Boha a vedie nás k hriešnemu „nie“, ku „nie“ priemernosti.

To povestné „áno, ale ...“; „áno, Pane, ale ...“ Takýmto spôsobom však zatvárame dvere dobru, a z týchto chýbajúcich „áno“ ťaží zlo. Každý z nás má takú zbierku vo svojom vnútri! Premýšľajme, a nájdeme mnoho chýbajúcich „áno“. Zatiaľ čo každé úplné „áno“ Bohu dáva počiatok novému príbehu: povedať Bohu „áno“ je naozaj „originálne“, je začiatkom, nie tak ako hriech, ktorý nás robí vo vnútri starými. Nuž, mysleli ste na to, že hriech nám v našom vnútri spôsobuje starnutie? Privodzuje nám rýchle starnutie! Každé „áno“ Bohu dáva zrod príbehom spásy pre nás aj pre ostatných. Tak ako Mária s jej „áno“.

Na tejto adventnej ceste nás Boh túži navštíviť a očakáva naše „áno“. Porozmýšľajme: „Aké „áno“ mám dnes povedať Bohu?“ Porozmýšľajme, urobí nám to dobre. A objavíme vo vnútri hlas Pána, Boha, ktorý nás o niečo žiada, o krok vpred.

„Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa; nech sa vo mne vyplní tvoja vôľa, ktorá je dobrom“. - Tieto „áno“. S veľkorysosťou a dôverou, ako Mária, povedzme dnes každý z nás toto osobné „áno“ Bohu.

*

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána udelil Svätý Otec prítomným apoštolské požehnanie. Pred rozlúčkou ich pozval, aby sa duchovne pripojili k jeho popoludňajšej púti k mariánskej soche na Španielskom námestí a do kaplnky Salus Populi Romani v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore.

Svätý Otec vyjadril aj solidaritu s obeťami včerajšieho zemetrasenia v Indonézii:

„Včera silné zemetrasenie zasiahlo ostrov Sumatra v Indonézii. Chcem uistiť o svojej modlitbe za obete a za ich príbuzných, za zranených a tých, čo prišli o strechu nad hlavou. Nech Pán dodá silu obyvateľstvu a je oporou pri záchranných prácach.“

*

Ako je zvykom v dnešný sviatok, popoludní na Španielskom námestí v centre Ríma na príchod Svätého Otca čakali vikár pre Rímsku diecézu kardinál Agostino Vallini spolu s predstaviteľmi mesta na čele s primátorkou Virginiou Raggiovou. Štvormetrovú bronzovú sochu Panny Márie umiestnenú na vrchole stĺpu už ráno vyzdobili vencom z bielych kvetov.

Počas dopoludnia prichádzali na námestie pod známymi Španielskymi schodmi vzdať úctu Nepoškvrnenej tradičné sprievody členov nábožných združení ako aj zamestnaneckých organizácií rozličných sektorov, počnúc políciou až po pracovníkov autobusovej dopravy a železníc. Na poludnie nasledoval veľvyslanec Španielska pri Svätej stolici, neskôr skupina predstaviteľov hnutia Obnovy v Duchu Svätom a napokon národná dobrovoľnícka organizácia Unitalsi, ktorá sa venuje pomoci hendikepovaným.

Svätý Otec pred štvrtou hodinou popoludní začal mariánsku pobožnosť pozostávajúcu zo spevu litánií, biblického čítania a osobitnej modlitby k Panne Márii:

*

Modlitba pápeža Františka k Nepoškvrnenej

Mária, naša Nepoškvrnená Matka, v deň tvojho sviatku prichádzam k tebe a neprichádzam sám: prišli so mnou aj všetci tí, ktorých mi zveril tvoj Syn tu v meste Ríme i na celom svete, aby si ich požehnala a ochránila od všetkých nebezpečenstiev.

Matka, privádzam ti deti, osobitne tie, ktoré sú osamotené, opustené a stávajú sa tak obeťami klamania a zneužívania.

Matka, privádzam ti rodiny, ktoré držia život a spoločnosť svojou každodennou a skrytou prácou, osobitne rodiny, ktoré sa veľmi namáhajú kvôli mnohým vnútorným i vonkajším problémom. Matka, privádzam ti všetkých pracujúcich, mužov i ženy

a zverujem ti predovšetkým tých, ktorí z nevyhnutnosti robia nedôstojnú prácu a tých, ktorí stratili prácu, alebo ju nedokážu nájsť.

Potrebujeme tvoj nepoškvrnený pohľad, aby sme znova našli schopnosť pozerať na osoby a veci s rešpektom a uznaním, bez egoistických záujmov či pokrytectva.

Potrebujeme tvoje nepoškvrnené srdce, aby sme milovali nezištne, bez postranných úmyslov, hľadajúc dobro druhého, s jednoduchosťou a úprimnosťou, vzdajúc sa masiek a úskokov.

Potrebujeme tvoje nepoškvrnené ruky, aby sme dokázali pohladiť s nežnosťou, dotkli sa Ježišovho tela v chudobných, chorých a opovrhovaných bratoch, aby sme pozdvihli toho, kto padol a podopreli toho, kto sa potáca.

Potrebujeme tvoje nepoškvrnené nohy, aby sme vykročili v ústrety tomu, kto nevie urobiť prvý krok, aby sme sa vybrali hľadať toho, kto zablúdil, aby sme vyšli navštíviť toho, kto je osamelý.

Ďakujeme ti, Matka, pretože keď si sa nám ukázala slobodná od každej škvrny hriechu, ty nám pripomínaš, že na prvom mieste je tu Božia milosť, je tu láska Ježiša Krista, ktorý dal život za nás, je tu sila Ducha Svätého, ktorý všetko obnovuje.

Daj, aby sme nepodľahli malomyseľnosti, ale dôverujúc v tvoju neustálu pomoc sa naplno usilovali obnoviť nás samých, toto mesto a celý svet.

Oroduj za nás, svätá Božia Matka!

*

Po tejto modlitbe položili pred mariánsky stĺp dar Svätého Otca: veľký kvetinový kôš z bielych ruží. Nasledovali litánie a záverečné požehnanie, po ktorom pápež František prijal pozdravy verejných predstaviteľov a požehnal prítomných chorých.

*

Mariánsky stĺp bol na Španielskom námestí postavený ako pripomienka na vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie z 8. decembra 1854 blahoslaveným pápežom Piom IX. ktorý stĺp o tri roky neskôr osobne inauguroval, 8. decembra 1857, z tribúny pred budovou Španielskeho veľvyslanectva. V roku 1908 začala organizovať pravidelnú poklonu obyvateľov Ríma pri stĺpe Panny Márie Farnosť sv. Andreja „delle Fratte“, od roku 1938 tradíciu prevzala Pápežská akadémia Nepoškvrnenej v takej podobe, akú má 8. december na Španielskom námestí dodnes. Prichádzajú jej vzdať úctu ako prví hasiči, potom španielsky veľvyslanec, predstavenstvo mesta, predstavitelia kolégií, seminárov, rehoľných spoločenstiev, katolícki laici, ďalej tiež mnohé asociácie a kultúrne spolky.

Boží služobník pápež Pius XII. prišiel vzdať úctu Nepoškvrnenej na tomto mieste 8. decembra 1953 na začiatku Mariánskeho roku. Sv. Ján XXIII. sa prvýkrát odobral k stĺpu krátko po svojom uvedení do úradu v roku 1958 a následne v roku 1960 a 1961. Po ňom tak robil už pravidelne blahoslavený pápež Pavol VI., ktorý prišiel k Nepoškvrnenej deň po ukončení Druhého vatikánskeho koncilu, 8. decembra 1965. Rovnako v tejto tradícii pokračoval sv. Ján Pavol II., Benedikt XVI., a robí tak i súčasný Svätý Otec František.

Zdroj / Preklady: Slovenská redakcia VR

( TK KBS, RV jb, as, ľm; ml ) 20161208029   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]