Vatikán 5. decembra (RV) Nechajme sa premeniť Ježišom, dovoľme mu, aby nás „znovu stvoril“ oslobodením od našich hriechov. Tak znela hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno slávil omšu v Dome sv. Marty.Púšť zakvitne, slepí vidia a hluchí počujú. Prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša „hovorí o obnove“, poznamenal pápež František. Všetko bude zmenené „zo škaredého na pekné, zo zlého na dobré“. Práve „zmena k lepšiemu“ bola tým, čo ľud Izraela očakával od Mesiáša.
Svätý Otec venoval hlavnú pozornosť evanjeliovej udalosti o uzdravení chromého (Lk 5,17-26). Ježiš „dal ľuďom vidieť cestu zmeny, a preto ho ľudia nasledovali.“ Nenasledovali ho „lebo bol moderný: nasledujú ho, lebo Ježišovo posolstvo sa dotýka srdca.“ Pápež František ďalej vysvetlil:
„Ale to, čo robil Ježiš nebola len zmena zo škaredého na pekné, zo zlého na dobré: Ježiš urobil premenu. Nie je problém niečo skrášliť, nie je problém niečo kozmeticky upraviť, primaľovať: on premenil všetko zvnútra! Zmenil to ‚znovustvorením‘. Boh stvoril svet, človek upadol do hriechu; Ježiš prichádza svet ‚znovustvoriť‘. A to je posolstvo, posolstvo Evanjelia, ktoré sa vidí jasne: skôr ako uzdraví človeka, odpúšťa mu hriechy. Ide tam, k ‚znovustvoreniu‘, pretvorí toho človeka z hriešnika na spravodlivého: znova ho stvorí ako spravodlivého. Urobí ho úplne novým. A toto pohoršuje, toto vyvoláva pohoršenie!“
A preto, zdôrazňuje pápež, zákonníci „začínajú diskutovať a šomrať“, lebo nedokázali prijať jeho autoritu. Ježiš „je schopný z nás hriešnikov, urobiť nových ľudí,“ opäť pripomenul Svätý Otec. „To je niečo, čo vytušila Magdaléna, ktorá bola zdravá, ale mala ranu vo svojom vnútri, bola hriešnicou.“ Vytušila že „tento muž môže uzdraviť nie telo, ale ranu v duši. Môže ju znova stvoriť! A k tomu je potrebná veľká viera.“ Svätý Otec pokračuje:
„Všetci sme hriešnici, ale pozri na korene svojho hriechu, nech Pán ide k nim a nech ich znova stvorí, a tie horké korene zakvitnú, zakvitnú v spravodlivosti a ty budeš novým mužom, novou ženou. Ale ak my hovoríme: «Áno, áno, som hriešnik, idem, vyspovedám sa pár slovami, a potom pôjdem ďalej ako predtým», vtedy sa nenechávam znova stvoriť Pánom. Len dva „ťahy štetcom“ ako vonkajší náter a veríme, že tak je všetko spravené? Nie! (Vyznám) svoje hriechy, jasne pomenované menom a priezviskom – urobil som toto a toto, a hanbím sa v hĺbke srdca! Otvorím svoje srdce: «Pane, jediný, koho mám. Pretvor ma! Znovu ma stvor!» - A tak budeme mať odvahu ísť so skutočnou vierou – ako sme o to prosili – v ústrety Vianociam“.
My máme vždy „sklon zakrývať váhu našich hriechov,“ upozornil ďalej Svätý Otec. Je to napríklad vtedy, keď zľahčujeme hriech závisti, ktorý je podľa pápežových slov „tá najškaredšia vec“, ako „hadí jed“, ktorý chce zničiť druhého.
Svätý Otec v homílii povzbudil ísť k základom našich hriechov a potom ich odovzdať Pánovi, lebo on ich zmaže a pomôže nám ísť ďalej s vierou. Ilustroval to príbehom svätca, znalca Biblie, avšak človeka so sklonmi k hnevu, ktorý si vyprosoval od Pána odpustenie cez mnohé skutky odriekania a kajúcnosti:
„Tento svätec sa Pána spytuje: Si spokojný, Pane? - Nie! - Veď som ti dal všetko! - Nie, niečo chýba... - A tento chudák sa opäť kajal, modlil a bdel: Pane, toto som ti dal? Stačí? - Nie! Niečo chýba... - Ale čo chýba, Pane? - Chýbajú tvoje hriechy! Daj mi tvoje hriechy!
To je to, čo dnes Pán od nás žiada: «Odvahu! Daj mi tvoje hriechy a ja ťa urobím novým mužom, novou ženou». Nech nám Pán dá vieru, aby sme v to verili“.
