Vatikán 2. decembra (RV) „Pozývam vás, aby ste tento Jubilejný rok prežívali ako nové Turíce.“ Týmito slovami povzbudil pápež František v liste pátrov piaristov, ktorí tento rok slávia 400. výročie od založenia rehole a 250 rokov od svätorečenia svojho zakladateľa sv. Jozefa Kalazanského.Rád chudobných regulárnych klerikov Matky Božej zbožných škôl sa pred štyristo rokmi stal na podnet pápeža Pavla V. prvou kongregáciou v Cirkvi so zameraním na výchovu detí a mládeže, zvlášť chudobných. Zakladateľa rehole sv. Jozefa Kalazanského neskôr pápež Pius XII. vyhlásil za patróna kresťanských základných škôl. Pochádzal zo severu Španielska a hlavné dielo rozvinul v Ríme, odkiaľ sa rozšírilo do mnohých krajín. Svoje zastúpenie má aj na Slovensku. Pátri piaristi v súčasnosti pôsobia v Nitre, Trenčíne a v Prievidzi, kláštor je tiež vo Svätom Jure.
Kalazanský jubilejný rok sa začal eucharistickou slávnosťou 27. novembra v kostole sv. Pantaleona v Ríme, kde je aj hrob sv. Jozefa Kalazanského. Liturgii predsedal prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál João Braz de Aviz. Pri tejto príležitosti prečítali Bulu Jubilejného roku, ktorú publikovala Svätá stolica.
Svätý Otec na úvod svojho listu uviedol, že „i keď okolnosti, za ktorých rád vznikol nie sú tými dnešnými, potreby, na ktoré odpovedá, ostávajú naďalej tie isté: deti a mladí potrebujú niekoho, kto by im dal chlieb zbožnej úcty a písma... spoločnosť si vyžaduje premenu podľa evanjeliových hodnôt a ohlasovanie Ježiša sa musí priniesť všetkým ľuďom i všetkým národom“ a pokračoval:
„Nech vám motto, ktoré ste si zvolili pre tento Jubilejný rok «Vychovávať, hlásať, pretvárať», ukazuje smer a vedie vás. Ostaňte otvorení a pozorní na usmernenia, ktoré vám Duch vnuká. Predovšetkým nasledujte stopy, ktoré majú deti a mladí napísané v očiach. Hľaďte im do tváre a nechajte sa nakaziť ich iskrou, aby ste boli nositeľmi budúcnosti a nádeje. Nech vám Boh pomôže byť prorocky prítomní na tých miestach, kde deti nespravodlivo trpia.
Dnes viac než inokedy predtým potrebujeme evanjeliovú pedagogiku, ktorá by bola schopná zmeniť srdce a realitu v súlade s Božím kráľovstvom, činiac z ľudí protagonistov a účastníkov na procese. Predovšetkým medzi tými najchudobnejšími a tam, kde Radostná zvesť dostáva málo priestoru alebo sa dotýka života len okrajovo, je kresťanská výchova privilegovaným prostriedkom pre dosiahnutie takejto méty. Vo výchovnej charizme, akou je tá vaša, je možné pozorovať obrovské potenciály, z ktorých mnohé treba ešte len objaviť. Výchova otvára možnosť pochopiť a prijať Božiu prítomnosť v srdci každého človeka, už od útleho detstva, využijúc poznanie v zmysle ľudskom ako vzdelanosť i v božom ako nábožnosť. Jedine koherencia života založeného na tejto láske z vás urobí ľudí plodných a požehná vás na deťoch“.
Podľa slov Svätého Otca Františka „byť súčasťou rehoľnej rodiny znamenalo pre sv. Jozefa Kalazanského zvoliť si cestu neprestajného a rozhodného poníženia sa. Byť piaristom podľa definície znamená byť človekom v stave zníženia sa, byť malým, ktorý sa vie identifikovať s malými, chudobným s chudobnými“ a pokračoval:
„Váš zakladateľ objavil, že opravdivou cestou poznania seba samého a cvičenia sa v tých najvyšších cnostiach, bolo sklonenie sa k deťom, predovšetkým k tým najopustenejším, aby boli pritiahnuté k svetlu. Tým istým spôsobom, akým chcel Pán vložiť skutočné šťastie a blaho do poníženosti kríža, rovnako aj vy, ako zasvätené osoby, nachádzate vašu plnosť a vašu radosť v každodennom znížení sa uprostred detí a mladých, predovšetkým tých najchudobnejších a v núdzi. Neboli ste založení pre inú veľkosť, než tú, ktorou je umenšenie sa, ani pre nijaký iný vrch, akým je to zníženie sa, ktoré vás odieva do Kristovho cítenia a ktoré vás vedie k tomu, aby ste boli spolupracovníkmi Božej Pravdy a stali sa deťmi s deťmi a chudobnými s chudobnými (porov. Konštitúcie, 19)“.
