Trenčín 15. novembra (TK KBS) V nedeľu 13. novembra sa trinásti mladí z trenčianskeho UPC rozhodli prekročiť Bránu milosrdenstva, ktorou je podľa Listu svätého otca Františka o odpustkoch v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva, pre väzňov aj prah väzenskej kaplnky, či brána ich cely. V banskobystrickom väzenskom dekanáte Zboru väzenskej a justičnej stráže spolu so svojím univerzitným kaplánom navštívili ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch, v ktorom sídli väzenská farnosť sv.Jána Bosca. Celý deň ich sprevdádzal jej duchovný správca kpt. Juraj Malý, SDB.Program sa začal športovými hrami, počas ktorého viac ako štyri desiatky odsúdených z troch nápravných skupín medzi sebou súťažili a zmerali si sily. Po krátkom osobnom predstavení sa každého, študenti v úlohe animátorov rozdelili všetkých do vopred pripravených súťažných tímov a farebne označených stanovíšť. Na viac ako dve hodiny sa spoločenské priestory zmenili na arénu v kalčetovom turnaji, ping-pongových zápasoch, súťaži v pretláčaní, klikoch a stolových spoločenských hrách. Na záver nechýbalo vyhodnotenie v malých skupinách, spätné väzby, dialógy, a osobné zdieľanie ukončené modlitbou. Animátori zo spätnej väzby mladistvých konštatovali ich vďačnosť a otvorenosť.
Po obede nasledovala príprava na svätú omšu, ktorú celebroval trenčiansky univerzitný kaplán a ktorú zhudobnili mladí z UPC. Vyše 90 prítomným odsúdeným dal otázku, prečo sa im ich kňaz venuje už 10 rokov, prečo to robí, prečo za nimi prišli mladí zahrať si spolu hry, prečo sa bývalí študenti a pracujúci absolventi UPC nemalou čiastkou finančne zložili na nákup cien, športových potrieb, hudobného nástroja a priniesli ich rukami svojich nástupcov, súčasných študentov ako obetný dar...? Povzbudil ich, aby boli citliví na prejavy Božej priazne a dobroty, aj keď možno v živote „vonku“ veľa lásky, prijatia a pochopenia nezažili.
„Rozhodnutie robí každý vo svojom vnútri, tak ako Panna Mária, ako ktorýkoľvek svätec, tak ako Ján Pavol II., ktorý odpustil svojmu atentátnikovi a bol ho navštíviť vo väzení, tak ako každý jeden z nás...“ Povzbudil ich dobre využiť posledný týždeň na získanie odpustkov prechodom brány svojej cely a modliť sa nielen za to čo bolo, ale najmä za to čo bude. Je to aj o tom, vnímať, akých ľudí mi Boh do cesty posiela a akými ľuďmi sa tu i „vonku“ po návrate obklopíme. „Nebuďte ako ten kalčetový panáčik vo vašich hracích stoloch, ktorý má síce nohy a môže dávať góly, ale odpadnutú hlavu. Práve hlava, úsúdok, rozhodnutie a duša v nej sú najdôležitejšie. Ak je aj telo silné, pokiaľ chýba hlava, pokiaľ pre dušu neurobíme nič, nikam sa nedostaneme...“, dodal. Na záver sv.omše boli za búrlivého potlesku odmenení víťazi a výhercovia. Všetky spoločenské hry, športové pomôcky (ping-pongové rakety, loptičky, a hudobný nástroj kachon), boli oficiálne darované ústavu. Víťazi si odniesli vopred predtlačené diplomy všetkých súťažných kategórií a sladké odmeny.
Poslednú časť spoločného dňa mladí UPC-čkari v doprovode väzenského kaplána a dozorcov navštívili jednotlivé oddelenia, nápravné skupiny, celu predbežného zdržania a spoločenské priestory. Slovom i svojim svedectvom im zreferoval život za múrmi väznice, najčastejšie problémy a životné otázky, bolesti i túžby odsúdených mladistvých. Debatu a zdieľanie ukončili v pojednávacej miestnosti.
Univerzitný kaplán sa v tom istom čase osamote na inom mieste stretol s približne tromi desiatkami dospelých odsúdených, ktorí už majú doma rodiny a deti. V hodinovej debate a hovorenom slove im ako dôležitým adresátom predstavil najdôležitejšie myšlienky a posolstvo svojej druhej knihy Otcovské rany, otázky identity muža, návodov a povzbudení ako neopakovať chyby svojich otcov a žiaľ i matiek, ako napraviť svoje otcovské zlyhania a chyby. „Viem, ako otcovské rany, ktoré ste utŕžili i rozdali, bolia. Čas aj priestor napraviť ich sa blíži.“ Predstavil im cestu k uzdraveniu a svätosti vlastných utŕžených rán. Mnohí z nich takmer okamžite reagovali hlbokými otázkami, vyjadrovali pravdivé a úprimné slová i gestá. Na záver tiež vďaku a uznanie. Do každej nápravnej skupiny venoval jeden jej podpísaný výtlačok.
Pri odchode z ústavu študenti dostali okamžitú spätnú väzbu: vo všetkých poschodiach viditeľné masové pozdravy a zamávania. Na prvej mládežníckej svätej omši po návrate do Trenčína sa zdieľaním podelili s ostatnými mladými svojimi svedectvami. „My sme k jubilejným bránam kostolov museli putovať. Väzeň ju má priamo „doma“. V nedeľu som pochopil úmysel Svätého Otca Františka.“ „Boli sme v ústave na výkon trestu a odňatia slobody... Don Juraj Malý, ktorým sa im v ňom venuje, im ale do poslednej chvíle slobodu – pozývaním a dobrovoľnou účasťou na aktivitách vracia. „Ďakujem za možnosť aspoň z diaľky vidieť ľudí a priestory, kde by som sa pravdepodobne nikdy nedostal. Som rád, že sme mohli spríjemniť chalanom deň a ukázať im, že hoci majú každý svoje bremená a životy, tak niekto na nich myslí a celkovo je super, že sa podarilo vybaviť vstup nám civilom. Dúfam, že na našu návštevu nezabudnú tak skoro a taktiež, že sa aspoň niektorým rozjasnilo v srdciach," dodali mladí.
TK KBS informoval Juraj Sedláček
