Vatikán 11. novembra (RV) Kresťanská láska je konkrétna, nie je to „naivná“ (angl. soft) láska z telenovely. Týmito slovami sa dnes ráno v Kaplnke sv. Marty prihovoril veriacim pápež František vo svojej homílii. Svätý Otec varoval pred tými ideológiami a intelektualizmami, ktoré „oberajú Cirkev o telo“, zdôrazňujúc pri tom, že kritériom kresťanskej lásky je „vtelenie Slova“. Dialóg lásky medzi pastierom a jeho Nevestou, Cirkvou. Petrov nástupca sa nechal vo svojej homílii inšpirovať dnešným prvým čítaním z Druhého Jánovho listu a zamyslel sa nad povahou kresťanskej lásky (2 Jn 4-9). Predovšetkým pripomína, že prikázanie, ktoré sme dostali od Pána je „kráčať v láske“. Avšak o akú lásku ide, spýtal sa veriacich pápež František. Slovo láska sa dnes totiž používa pre toľké veci, poznamenal. Hovorí sa o láske z románu alebo z telenovely, o láske teoretickej. Kresťanská láska je však „vtelením Slova“. Pre toho, kto to neuznáva a popiera, je určená ostrá výstraha v dnešnom Božom slove:
„Láska, ktorá neuznáva, že Ježiš prišiel v tele, nie je láskou, ktorú nám prikazuje Boh. Je to svetská láska, je to láska filozofická, láska abstraktná, je to láska akosi oklieštená, tzv. „soft“ láska. Nie! Kritériom kresťanskej lásky je vtelenie Slova. Kto hovorí, že kresťanská láska je niečo iné, ten je antikristom! Kto neuznáva, že Slovo sa stalo telom. A toto je naša pravda: Boh poslal svojho Syna, vtelil sa a žil ako my. Milovať, ako miloval Ježiš; milovať, ako nás naučil Ježiš; milovať podľa Ježišovho príkladu; milovať kráčajúc po Ježišovej ceste. A Ježišova cesta znamená dať život“.
„Jediným spôsobom milovať ako Ježiš je neprestajne vychádzať z vlastného egoizmu a slúžiť druhým,“ poznamenal Svätý Otec František. A to preto, lebo kresťanská láska „je láskou konkrétnou, lebo Božia prítomnosť v Ježišovi Kristovi je konkrétna“. Pápež preto varoval pred obchádzaním tejto „náuky o tele“, o vtelení, lebo ten, kto tak robí, „neostáva v Kristovom učení, nevlastní Boha“:
„Toto zachádzanie mimo je záhadou: znamená to odísť mimo tajomstva vtelenia Slova, mimo tajomstva Cirkvi. Lebo Cirkev je spoločenstvom okolo prítomnosti Krista. Zachádzať mimo - tak silné slovo, «proagon», zachádzať ďalej - tam sa rodia všetky ideológie: ideológie o láske, ideológie o Cirkvi, ideológie, ktoré oberajú Cirkev o telo Krista. Tieto ideológie Cirkev «znetelesňujú»! ,Áno, ja som katolík; áno, som kresťan; milujem celý svet univerzálnou láskou’... Ale to je také éterické. Láska je konkrétna a je vždy vnútri, a nie mimo tejto náuky o vtelení Slova“.
Pápež František zároveň varoval, že „kto chce milovať inak ako Kristus miluje svoju nevestu Cirkev vlastným telom a dávajúc vlastný život, miluje ideologicky“. A tento spôsob „vytvárania teórií a ideológií, a to aj zbožných návrhov, ktoré však Krista oberajú o telo, ktoré oberajú Cirkev o telo“, vysvetlil Svätý Otec, „zachádzajú mimo a ničia komunitu, ničia Cirkev“.
Svätý Otec na záver svojej homílie opäť varoval, že ak „začneme teoretizovať o láske“, dostaneme sa k „transformovaniu“ Božieho „zámeru vo vtelení Slova a dospejeme k akémusi Bohu bez Krista, Kristovi bez Cirkvi a Cirkvi bez ľudu. K tomuto všetkému vedie tento proces «znetelesňovania» Cirkvi“:
„Prosme Pána, aby sa naše putovanie v láske nikdy – nikdy – nestalo abstraktnou láskou. Ale aby to bola láska konkrétna, so skutkami milosrdenstva, ktorá sa dotýka Kristovho tela, vteleného Krista. A práve preto diakon Vavrinec povedal: ,Chudobní sú pokladom Cirkvi’. Prečo? Lebo sú trpiacim telom Krista. Prosme si o túto milosť nezachádzať mimo a nevstupovať do tohto procesu, ktorý možno zvádza toľkých ľudí k intelektualizovaniu, ideologizovaniu tejto lásky «znetelesňovaním» Cirkvi, «znetelesňovaním» kresťanskej lásky. A aby sme nedospeli k smutnému predstaveniu o Bohu bez Krista, o Kristovi bez Cirkvi a o Cirkvi bez ľudu“.
