TK KBS

Dnes je nedeľa 17. 02. 2019   Meniny má Miloslava       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  február  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728   

  Top témy
Všetky
SDM Panama
Pápež v SAE

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätý Otec priletel do Švédska, pripomenie si 500. výročie reformácie
P:3, 31. 10. 2016 12:06, ZAH



Vatikán/Švédsko 31. októbra (RV) Svätý Otec František dnes priletel Švédska, kde absolvuje svoju 17. apoštolskú cestu. Prinášame aktualizované spravodajstvo.

Z rímskeho letiska Fiumicino do Švédska Svätý Otec odletel dnes ráno o 8.20 h. Pápežova cesta má predovšetkým ekumenický charakter. S predstaviteľmi Svetového luteránskeho zväzu, ktorí Rímskeho biskupa do škandinávskej krajiny pozvali, si pripomenie 500. výročie reformácie. Počas letu zaslal Petrov nástupca pozdravné telegramy prezidentom Rakúska a Nemecka, cez ktoré viedla jeho trasa. Po viac než dvojhodinovom lete ho na medzinárodnom letisku v Malmö privítali švédsky premiér Stefan Löfven a ďalšie miestne autority spolu s náboženskými predstaviteľmi Katolíckej cirkvi i Luteránskej cirkvi Švédska, ako aj členovia Svetového luteránskeho zväzu. Apoštolským nunciom vo Švédsku je Mons. Henryk Józef Nowacki, ktorý v minulosti pôsobil ako nuncius aj na Slovensku.

Po súkromnom stretnutí so švédskym premiérom sa Svätý Otec presunul do druhého najstaršieho švédskeho mesta Lund, ktoré sa nachádza približne 20 kilometrov na sever od Malmö. Práve v Lundskej katedrále sa dnes popoludní začala významná ekumenická modlitba, prepojená aj s ekumenickým programom na štadióne v Malmö. Ešte predtým však pápež František absolvoval návštevu v Kráľovskom paláci v Lunde, kde sa v rozhovore stretol s kráľovským párom: švédskym kráľom Carlom XVI. Gustavom a kráľovnou Silviou. Pár ho potom peši sprevádzali do neďalekej ludnskej katedrály.

„Od konfliktu k spoločenstvu - spoločne v nádeji“. Týmito slovami nazvali organizátori historickú katolícko-luteránsku modlitbu pri príležitosti 500. výročia reformácie, na ktorej sa dnes v katedrále v meste Lund zúčastnil aj pápež František. Do ekumenickej modlitby sa vďaka telemostu mohli zapojiť aj veriaci v športovej aréne vo švédskom meste Malmö.

Viac než dvojhodinový program bol bohatý na spevy a hudbu, o ktorú sa postaralo pätnásť zborov z viacerých krajín.Na úvod modlitbového stretnutia prítomných privítali arcibiskupka Švédskej cirkvi Antje Jeckelénová a štokholmský katolícky biskup Mons. Anders Arborelius.

Po privítaní sa veriacim v angličtine prihovorili predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch a napokon generálny sekretár Svetového luteránskeho zväzu Rev. Martin Junge. Po úvodných slovách otvoril modlitbu v španielčine pápež František.

Spoločné pripomenutie si 500. výročia reformácie a 50 rokov oficiálnych vzťahov a dialógu medzi katolíkmi a luteránmi prebiehalo v troch kľúčových momentoch: boli nimi vďakyvzdanie, pokánie a znak pokoja. Na záver si prítomní v rámci spoločného svedectva a záväzku vypočuli úryvok z Jánovho evanjelia, v ktorom Ježiš hovorí: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia: lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn, 15,1-5).

Po evanjeliovom čítaní sa prítomným prihovoril Rev. Martin Junge, podľa ktorého „nás Ježiš pozýva, aby sme boli ambasádormi zmierenia“ a aby sme kamene, ktoré držíme v rukách použili na budovanie „mostov, aby sme sa tak mohli priblížiť; domov, aby sme sa mohli stretnúť a stolov, kde by sme sa mohli podeliť o chlieb a víno, prítomnosť Ježiša Krista, ktorý nás nikdy neopustil, a ktorý nás volá, aby sme ostali v ňom a aby tak svet uveril“.

Po príhovore generálneho sekretára Svetového luteránskeho zväzu Rev. Jungeho sa prítomným v homílii prihovoril Svätý Otec František. Dôraz položil na vzťah kresťana s Ježišom, ktorý je základom aj pre jednotu medzi kresťanmi navzájom, po ktorej túži samotný Boh.

„Otcovi neustále leží na srdci náš vzťah s Ježišom, aby videl, že sme skutočne zjednotení s ním. Pozerá na nás a jeho láskavý pohľad nás povzbudzuje, aby sme očistili našu minulosť a pracovali v prítomnosti na uskutočnení tej budúcej jednoty, po ktorej tak veľmi túži.“

Pápež hovoril aj o potrebe poctivo hľadieť na minulosť, uznať si chyby a prosiť o odpustenie:

„Iba Boh je sudcom. Rovnako poctivo a s láskou musíme uznať, že naše rozdelenie bol vzdialené od pôvodnej intuície Božieho ľudu, ktorý prirodzene túži zostať jednotný, a ktoré sa historicky udržovalo viac zo strany mocných tohto sveta než z vôle veriaceho ľudu, ktorý vždy a na každom mieste potrebuje byť vedený s istotou a láskavosťou svojho Dobrého Pastiera. Napriek všetkému, na oboch stranách bola úprimná vôľa vyznávať a brániť pravú vieru, ale sme si tiež vedomí, že sme sa uzavreli do seba samých zo strachu alebo kvôli predsudkom voči viere, ktorú tí druhí vyznávajú s iným akcentom a jazykom. Pápež Ján Pavol II. hovoril: «Nesmieme sa nechať viesť úmyslom povýšiť sa na sudcov histórie, ale jedine tým, aby sme lepšie pochopili udalosti a stali sa nositeľmi pravdy».“

Svätý Otec citoval aj spoločný dokument Luteránsko-rímskokatolíckej komisie pre jednotu z roku 2013 s názvom „Od konfliktu k spoločenstvu“, keď vyzval hľadieť na dejiny Božími očami, „nemať v úmysle realizovať neuskutočniteľnú korekciu toho, čo sa udialo“, ale „vyrozprávať tieto dejiny iným spôsobom“.

Pápež opakovane pripomenul Ježišove slová: «Bezo mňa nemôžete nič urobiť» (Jn 15,5) a v tomto duchu sa dotkol aj bolestného rozdelenia, ktoré nasledovalo po roku 1517:

„Nepochybne, rozdelenie bolo nesmiernym prameňom utrpenia a nepochopenia, ale zároveň nás to priviedlo k tomu, aby sme si úprimne priznali, že bez Ježiša nemôžeme urobiť nič, a dalo nám možnosť lepšie pochopiť niektoré aspekty našej viery. S vďačnosťou uznávame, že reformácia prispela k tomu, že Sväté písmo sa stalo viac centrom života Cirkvi. Prostredníctvom spoločného počúvania Božieho slova v Písme, dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Svetovým luteránskym zväzom, ktorého 50. výročie oslavujeme, urobil významné kroky. Prosme Pána, aby nás jeho Slovo udržiavalo zjednotených, pretože ono je zdrojom výživy a života; bez jeho inšpirácie nemôžeme nič urobiť.

Duchovná skúsenosť Martina Luthera nás vyzýva a pripomína nám, že bez Boha nemôžeme nič urobiť. „Ako môžem mať milosrdného Boha?“ Toto je otázka, ktorá neustále trápila Luthera. Vskutku, otázka správneho vzťahu s Bohom je rozhodujúcou otázkou života. Ako je známe, Luther objavil tohto milosrdného Boha v Dobrej zvesti Ježiša Krista, ktorý sa vtelil, zomrel a vstal z mŕtvych. V koncepte «iba z Božej milosti» sa nám pripomína, že Boh je vždy iniciatívny a predchádza akúkoľvek ľudskú odpoveď v tej istej chvíli, keď sa snaží túto odpoveď vyvolať. Náuka o ospravodlivení teda vyjadruje podstatu ľudskej existencie pred Bohom.“

Napokon Svätý Otec zhrnul svoje slová do spoločnej prosby za jednotu, ktorou sa kresťania zjednotení s Ježišom obracajú k Otcovi: „Daj nám dar jednoty, aby svet uveril v silu tvojho milosrdenstva.“ Dodal, že práve milosrdenstvo je svedectvom, ktoré svet od kresťanov očakáva:

„Ako kresťania budeme vierohodným svedectvom milosrdenstva v takej miere, v akej bude každodennou skúsenosťou medzi nami odpustenie, obnova a zmierenie. Spoločne môžeme ohlasovať a konkrétne i radostne prejavovať Božie milosrdenstvo, keď obraňujeme a slúžime dôstojnosti každej osoby. Bez tejto služby svetu a vo svete je kresťanská viera neúplná.“

* * * * *

Plné znenie homílie pápeža Františka

«Ostaňte vo mne a ja vo vás» (Jn 15,4). Tieto slová, ktoré predniesol Ježiš počas Poslednej večere, nám umožňujú priblížiť sa ku Kristovmu srdcu krátko predtým, než daroval seba samého na kríži. Môžeme počuť tlkot jeho lásky k nám a jeho túžbu po jednote pre všetkých tých, ktorí v neho veria. Hovorí nám, že on je pravý vinič a my sme ratolesti; a že tak ako je on zjednotený s Otcom, tak aj my musíme ostať zjednotení s ním, ak chceme priniesť plody.

Pri tomto modlitbovom stretnutí, tu v Lunde, chceme prejaviť našu spoločnú túžbu zostať zjednotení s ním, aby sme mali život. Prosíme ho: „Pane, pomôž nám svojou milosťou aby sme boli viac zjednotení s tebou, aby sme spoločne vydali účinnejšie svedectvo viery, nádeje a lásky“. Je to tiež chvíľa, aby sme Bohu vzdávali vďaky za úsilie mnohých našich bratov, z rôznych cirkevných spoločenstiev, ktorí sa nevzdali pred rozdelením, ale ktorí udržiavali živú nádej na zmierenie medzi tými, ktorí veria v jediného Pána.

Katolíci a luteráni, začali sme spoločne kráčať po ceste zmierenia. Teraz, v kontexte spoločnej pripomienky reformácie z roku 1517, máme novú príležitosť prijať spoločnú cestu, ktorá dostala podobu počas posledných päťdesiatich rokov v ekumenickom dialógu medzi Svetovým luteránskym zväzom a Katolíckou cirkvou. Nemôžeme sa vzdať pred rozdelením a odstupom, ktorý odlúčenie medzi nami spôsobilo. Máme možnosť napraviť kľúčový moment našich dejín, prekonajúc spory a neporozumenia, ktoré nám často bránili vo vzájomnom pochopení.

Ježiš nám hovorí, že Otec je hospodárom vinice (por. v. 1), ktorý sa o ňu stará a prerezáva ju, aby prinášala viac ovocia (por. v. 2). Otcovi neustále leží na srdci náš vzťah s Ježišom, aby videl, že sme skutočne zjednotení s ním (por. v. 4). Pozerá na nás a jeho láskavý pohľad nás povzbudzuje, aby sme očistili našu minulosť a pracovali v prítomnosti na uskutočnení tej budúcej jednoty, po ktorej tak veľmi túži.

Aj my musíme pozerať s láskou a poctivo na našu minulosť a uznať chybu a prosiť o odpustenie: iba Boh je sudcom. Rovnako poctivo a s láskou musíme uznať, že naše rozdelenie bolo vzdialené od pôvodnej intuície Božieho ľudu, ktorý prirodzene túži zostať jednotný, a ktoré sa historicky udržovalo viac zo strany mocných tohto sveta než z vôle veriaceho ľudu, ktorý vždy a na každom mieste potrebuje byť vedený s istotou a láskavosťou svojho Dobrého Pastiera. Napriek všetkému, na oboch stranách bola úprimná vôľa vyznávať a brániť pravú vieru, ale sme si tiež vedomí, že sme sa uzavreli do seba samých zo strachu alebo kvôli predsudkom voči viere, ktorú tí druhí vyznávajú s iným akcentom a jazykom. Pápež Ján Pavol II. hovoril: „Nesmieme sa nechať viesť úmyslom povýšiť sa na sudcov histórie, ale jedine tým, aby sme lepšie pochopili udalosti a stali sa nositeľmi pravdy“ (Posolstvo kardinálovi Johannesovi Willebrandsovi, predsedovi Sekretariátu pre jednotu kresťanov, 31. októbra 1983). Boh je hospodárom vinice a s nekonečnou láskou ju živí a ochraňuje. Nechajme sa priviesť k pohnutiu Božím pohľadom; jediná vec po ktorej on túži je, aby sme ostali jednotní, ako živé ratolesti jeho Syna Ježiša. S týmto novým pohľadom na minulosť nemajme v úmysle realizovať neuskutočniteľnú korekciu toho, čo sa udialo, ale „vyrozprávať tieto dejiny iným spôsobom“ (Luteránsko-rímskokatolícka komisia pre jednotu, Od konfliktu k spoločenstvu, 17. júna 2013, 16).

Ježiš nám pripomína: «bezo mňa nemôžete nič urobiť» (Jn 15,5). On je ten, kto nás podopiera a povzbudzuje hľadať spôsoby, aby sa jednota stala vždy zrejmejšou realitou. Nepochybne, rozdelenie bolo nesmiernym prameňom utrpenia a nepochopenia, ale zároveň nás to priviedlo k tomu, aby sme si úprimne priznali, že bez Ježiša nemôžeme urobiť nič, a dalo nám možnosť lepšie pochopiť niektoré aspekty našej viery. S vďačnosťou uznávame, že reformácia prispela k tomu, že Sväté písmo sa stalo viac centrom života Cirkvi. Prostredníctvom spoločného počúvania Božieho slova v Písme, dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Svetovým luteránskym zväzom, ktorého 50. výročie oslavujeme, urobil významné kroky. Prosme Pána, aby nás jeho Slovo udržiavalo zjednotených, pretože ono je zdrojom výživy a života; bez jeho inšpirácie nemôžeme nič urobiť.

Duchovná skúsenosť Martina Luthera nás vyzýva a pripomína nám, že bez Boha nemôžeme nič urobiť. „Ako môžem mať milosrdného Boha?“ Toto je otázka, ktorá neustále trápila Luthera. Vskutku, otázka správneho vzťahu s Bohom je rozhodujúcou otázkou života. Ako je známe, Luther objavil tohto milosrdného Boha v Dobrej zvesti Ježiša Krista, ktorý sa vtelil, zomrel a vstal z mŕtvych. V koncepte „iba z Božej milosti“ sa nám pripomína, že Boh je vždy iniciatívny a predchádza akúkoľvek ľudskú odpoveď v tej istej chvíli, keď sa snaží túto odpoveď vyvolať. Náuka o ospravodlivení teda vyjadruje podstatu ľudskej existencie pred Bohom.

Ježiš sa za nás prihovára ako prostredník u Otca a prosí ho za jednotu svojich apoštolov «aby svet uveril» (Jn 17,21). Toto je naša útecha a vedie nás to k tomu, aby sme sa zjednotili s Ježišom a vytrvalo ho prosili: „Daj nám dar jednoty, aby svet uveril v silu tvojho milosrdenstva“. Toto je svedectvo, ktoré svet od nás očakáva. Ako kresťania budeme vierohodným svedectvom milosrdenstva v takej miere, v akej bude každodennou skúsenosťou medzi nami odpustenie, obnova a zmierenie. Spoločne môžeme ohlasovať a konkrétne i radostne prejavovať Božie milosrdenstvo, keď obraňujeme a slúžime dôstojnosti každej osoby. Bez tejto služby svetu a vo svete je kresťanská viera neúplná.

Luteráni a katolíci, modlíme sa spoločne v tejto katedrále a sme si vedomí, že bez Boha nemôžeme nič urobiť. Prosme o jeho pomoc, aby sme boli živými údmi zjednotenými s ním, tými, ktorí vždy potrebujú jeho milosť, aby mohli spoločne prinášať jeho Slovo svetu, ktorý potrebuje jeho láskavosť a jeho milosrdenstvo. / Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

Po spoločnom Apoštolskom vyznaní viery sa prítomní vyslovili dodržiavať päť záväzkov. Prvý z nich je „vždy začať z perspektívy jednoty a nie z pohľadu rozdelenia“, druhý spočíva v tom, aby sa katolíci a luteráni nechávali „premieňať vzájomným stretnutím“. Po tretie sa zaviazali k tomu, že sa budú konkrétnymi krokmi „usilovať o viditeľnú jednotu“ a „spoločne znovuobjavovať silu evanjelia“. A posledný piaty záväzok znie „spoločne svedčiť o Božom milosrdenstve v ohlasovaní a službe svetu“. Každý z prednesených záväzkov symbolizovalo zapálenie plameňa sviece.

Spoločné modlitby predniesli siedmi veriaci v rôznych jazykoch, pričom na záver zaznela prosba v angličtine: „Bože, náš pokrm, priveď nás spoločne k eucharistickému stolu, živ v nás a medzi nami spoločenstvo zakorenené v tvojej láske. Preukáž nám svoje milosrdenstvo“.

Po modlitbe Otče náš udelil veriacim požehnanie luteránsky biskup Munib Younan aj Svätý Otec František. Počas modlitbového stretnutia podpísali spoločnú deklaráciu pri príležitosti katolícko-luteránskej pripomienky reformácie. Za piesne Laudate Dominum opustili náboženskí predstavitelia lundskú katedrálu, aby sa odobrali do športovej arény v Malmö.

* * * * *

Spoločné vyhlásenie katolíkov a luteránov v Lunde pri 500. výročí reformácie

Pri ekumenickej modlitbe v katedrále v Lunde v sobotu 31. októbra pápež František a predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan podpísali Spoločné vyhlásenie pri príležitosti spoločnej katolícko-luteránskej pripomienky reformácie. Text koncipovaný v piatich častiach sa začína citátom z Jánovho evanjelia: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15,4)
V prvom bode nazvanom „S vďačným srdcom“ Spoločné vyhlásenie vyjadruje vďačnosť Bohu za cestu dialógu a zbližovania medzi katolíkmi a evanjelikmi: „Vďaka dialógu a zdieľanému svedectvu nie sme si viac cudzími. Skôr sme sa naučili, že to, čo nás spája je väčšie než to, čo nás rozdeľuje.“

Druhý bod spočíva v prosbe za uzdravenie rán a nesie nadpis „Od konfliktu k spoločenstvu“. „Hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína a spôsob, akým sa to pripomína zmeniť možno“, uvádza sa v texte. Tretí a najrozsiahlejší bod hovorí o úsilí o spoločné svedectvo a obsahuje aj túžbu po spoločnom eucharistickom stole.

Katolíci a luteráni ďalej pozývajú k spoločnej ceste k jednote aj ďalších ekumenických partnerov. Spoločné vyhlásenie sa končí výzvou katolíkom a luteránom celého sveta „byť vernými ohlasovateľmi Božej bezhraničnej lásky k celému ľudstvu.“ Nasleduje celý text dokumentu:

Spoločné vyhlásenie pri príležitosti spoločnej katolícko-luteránskej pripomienky reformácie, Lund 31. októbra 2016

„Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15,4)

S vďačným srdcom

Týmto spoločným vyhlásením vyjadrujeme Bohu radostnú vďaku za tento okamih spoločnej modlitby v Lundskej katedrále, ktorým začíname spomienkový rok päťstého výročia reformácie. Päťsto rokov nepretržitého a plodného ekumenického dialógu medzi katolíkmi a luteránmi nám pomohlo prekonať mnohé rozdiely a prehĺbilo naše vzájomné porozumenie a dôveru. Zároveň sme sa k sebe vzájomne priblížili cez spoločnú službu našim blížnym, nachádzajúcim sa často v situáciách utrpenia a perzekúcie. Vďaka dialógu a zdieľanému svedectvu nie sme si viac cudzími. Skôr sme sa naučili, že to, čo nás spája je väčšie než to, čo nás rozdeľuje.

Od konfliktu k spoločenstvu

Zatiaľ čo sme hlboko vďační za duchovné a teologické dary nadobudnuté skrze reformáciu, rovnako vyznávame a pred Kristom oplakávame to, že luteráni a katolíci zasadili ranu viditeľnej jednote Cirkvi. Teologické rozdielnosti boli sprevádzané predsudkom a konfliktami a náboženstvo bolo využívané pre politické ciele. Naša spoločná viera v Ježiša Krista a náš krst od nás žiadajú každodenné obrátenie, ktorým odvrhneme nesúlady a konflikty minulosti, ktoré bránia službe zmierenia. Hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína a spôsob, akým sa to pripomína zmeniť možno. Modlíme sa za uzdravenie našich rán a spomienok, ktoré zahmlievajú náš pohľad na seba navzájom. Dôrazne odmietame všetky prejavy nenávisti a násilia, minulé i súčasné, zvlášť tie konané v mene náboženstva. Dnes počujeme zaznievať Božie prikázanie, aby sme odložili všetky konflikty bokom. Uznávame, že sme boli oslobodení milosťou, aby sme napredovali smerom k spoločenstvu, ku ktorému nás Boh neustále volá.

Naša oddanosť spoločnému svedectvu

Ako zanechávame epizódy dejín, ktoré nás ťažia, zaväzujeme sa, že budeme spoločne vydávať svedectvo o Božej milosrdnej milosti, ktorá sa stala viditeľnou v ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi. Vedomí si toho, že spôsob akým navzájom komunikujeme ovplyvňuje naše svedectvo o Evanjeliu, zaväzujeme sa k ďalšiemu rastu v spoločenstve, ktoré má svoje korene v krste, tým, že sa budeme usilovať odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré nám bránia dosiahnuť plnú jednotu. Kristus túži, aby sme boli jedno, aby tak svet mohol uveriť (porov. Jn 17,21).

Mnoho členov našich spoločenstiev si túžobne želá prijímať Eucharistiu pri jednom stole, ako konkrétny prejav plnej jednoty. Zažívame bolesť tých, ktorí zdieľajú svoje celé životy, ale nemôžu mať spoločnú účasť na Božej vykupiteľskej prítomnosti pri eucharistickom stole. Uznávame našu spoločnú pastoračnú zodpovednosť odpovedať na duchovný smäd a hlad nášho ľudu po jednote v Kristovi. Vrúcne túžime po tom, aby táto rana na Kristovom Tele bola uzdravená. To je cieľ našich ekumenických snažení, v ktorých si želáme pokročiť, a to aj cez obnovenie nášho záväzku k teologickému dialógu.

Modlíme sa k Bohu, aby katolíci a luteráni dokázali spoločne vydávať svedectvo Evanjelia Ježiša Krista, pozývajúc ľudstvo počúvať a prijať dobrú zvesť o Božom vykupiteľskom diele. Vyprosujeme od Boha inšpiráciu, povzbudenie a silu, aby sme mohli svorne napredovať v službe, obraňovaním ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, osobitne vzhľadom na chudobných, prácou na spravodlivosti a odmietaním všetkých foriem násilia. Boh nás povoláva k tomu, aby sme boli blízko všetkým, čo túžia po dôstojnosti, spravodlivosti, pokoji a zmierení. Obzvlášť dnes pozdvihujem náš hlas za ukončenie násilia a extrémizmu, ktoré postihujú tak mnohé krajiny a spoločenstvá a nespočetné sestry a bratov v Kristovi. Povzbudzujeme luteránov a katolíkov, aby spoločne pracovali na prijímaní cudzincov, pomáhali tým, čo sú nútení utekať kvôli vojne a prenasledovaniu a obraňovali práva utečencov a tých, čo hľadajú azyl.

Viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujeme, že naša spoločná služba v tomto svete sa musí rozšíriť na Božie stvorenstvo, ktoré trpí zneužívaním a následkami nenásytnej chamtivosti. Uznávame, že budúce generácie majú právo na to, aby sa mohli tešiť zo sveta, Božieho diela, so všetkými jeho možnosťami a nádherou. Modlíme sa za zmenu sŕdc a myslí, ktorá povedie k láskyplnej a zodpovednej starostlivosti o stvorenstvo.

Jedno v Kristovi

Pri tejto priaznivej príležitosti vyjadrujeme vďaku našim bratom a sestrám reprezentujúcim rôzne kresťanské svetové spoločenstvá a spolky, ktorí sú tu prítomní a zjednotení s nami v modlitbe. Keď sme sa opätovne zaviazali prejsť od konfliktu k spoločenstvu, urobili sme tak ako súčasť jediného Kristovho Tela, do ktorého sme včlenení skrze krst. Pozývame našich ekumenických partnerov, aby nám pripomínali naše záväzky a povzbudzovali nás. Prosíme ich, aby pokračovali v modlitbe za nás, aby naďalej kráčali s nami, aby nás podporovali v uskutočňovaní nábožných záväzkov, ktoré sme dnes vyjadrili.

Výzva ku katolíkom a luteránom celého sveta

Vyzývame všetky luteránske a katolícke farnosti a spoločenstvá, aby boli odvážne a kreatívne, radostné a naplnené nádejou v ich záväzku pokračovať na veľkej ceste, ktorá je pred nami. Namiesto konfliktov z minulosti, nech Boží dar jednoty medzi nami vedie spoluprácu a prehlbuje našu solidaritu. Primknutím sa vo viere ku Kristovi, spoločnou modlitbou, vzájomným načúvaním, životom Kristovej lásky v našich vzťahoch, my, katolíci a luteráni, otvárame sa sile Trojjediného Boha. Zakorenení v Kristovi a vydávajúci o ňom svedectvo, obnovujeme naše odhodlanie byť vernými ohlasovateľmi Božej bezhraničnej lásky k celému ľudstvu. / Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

Pápež František sa po slávení ekumenickej modlitby v katedrále v Lunde presunul do neďalekého mesta Malmö na ďalšiu časť ekumenického stretnutia. Približne 30-kilometrovú vzdialenosť prekonal v mikrobuse v spoločnosti predsedu Svetového luteránskeho zväzu biskupa Muniba Younana a generálneho sekretára Rev. Martina Jungeho, ako aj predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinála Kurta Kocha. Po príchode do polyfunkčnej Malmö Arény, ktorá pojme 10 000 osôb a je známa z veľkých hokejových podujatí, Svätý Otec prítomných pozdravil pri jazde elektromobilom. Podujatie, ktoré naživo prenášala televízia, sa začalo spevmi a pokračovalo svedectvami.

Po privítaní zo strany Rev. Jungeho predniesli modlitby biskup Younan aj pápež František. Súčasťou programu bolo viacero spevov, do ktorých sa zapájalo celé zhromaždenie. Najväčší priestor dostali svedectvá o angažovanosti kresťanov v prospech trpiacich. Podelili sa s nimi postupne štyri osoby, ktoré mali čestné miesta na vyvýšenom pódiu v tvare kríža. Ako prvá vystúpila Sunemia Pranita Biswasi z Indie, ktorá sa angažuje za „klimatickú spravodlivosť“, a povedala, ako jej krajina trpí dôsledkami klimatických zmien. Mladá Indka vyzvala prítomných katolíckych, luteránskych a iných náboženských lídrov, aby zintenzívnili svoj vplyv na politických predstaviteľov a zasadzovali sa za najbezbrannejších a za budúcnosť mladej generácie:

„Nemôžeme zmeniť klímu, ale môžeme zmeniť systém, tak sa „zlepšime“ sami a pracujme všetci spoločne ako jeden, aby sme vytvorili lepší a pokojný svet pre všetkých.“

O svoje svedectvo sa podelil aj kňaz Mons. Héctor Gaviria, riaditeľ kolumbijskej pobočky Caritas, teda svetovej charitnej siete Katolíckej cirkvi. Vysvetlil, že úloha charity v Kolumbii poznačenej vyše 50-ročným konfliktom medzi vládou a bojovníkmi FARC, ktorý si vyžiadal mnoho obetí, je podpora obetí. Uviedol, že spolu so Svetovým luteránskym zväzom boli schopní odpovedať na potreby postihnutých komunít a vyjadril nádej, že dlhotrvajúci konflikt sa navždy skončí: „Svätý Otec, z celého srdca vám ďakujeme za vašu blízkosť v procese budovania mieru v Kolumbii. Vaše modlitby a posolstvá nástojace na tom, že nesmieme prepásť túto príležitosť, sa dostali až do tých najvzdialenejších komunít v Kolumbii.“

Ďalej sa zhromaždeným prihovorila Marguerite Barankitse z Burundi so svojím príbehom z tejto africkej krajine, kde v 90. rokoch vypukla občianska vojna. Napriek bojom sa rozhodla adoptovať si sedem sirôt, ukryla ich spolu s inými pred genocídou, a so svojou dobročinnou organizáciou ich vychovala, pričom tieto deti už dnes majú vlastné rodiny. Aj keď sama musela utiecť do susednej Rwandy, keďže situácia v jej krajine sa stala veľmi nebezpečnou, v tamojšom utečeneckom tábore sa snaží pokračovať vo svojej misii napriek tomu, že to niektorí považujú za „bláznovstvo“. Prítomných vyzvala stať sa rovnako bláznami pre dobrú vec:

„Prosím, prijmite za svoje bláznovstvo tak ako ja. Prijímate? Prijmite! Prijmite lásku, prijmite toto jedinečné povolanie dodávať šťastie a nezabudnite snívať, lebo každý z našich snov robí náš svet lepším“.
Posledné svedectvo predniesla Rose Lokonyen z Južného Sudánu, 23-ročná športovkyňa, ktorá bola členkou Olympijského utečeneckého tímu v Riu de Janeiro. V súčasnosti žije ako utečenkyňa v Keni. V štrnástich rokoch stratila kontakt s rodičmi a ako najstaršie dieťa v rodine sa začala starať o svojich súrodencov a popri tom sa venovala futbalu a podporovala miestne dievčatá, aby chodili do školy. Rose Lokonyen poprosila prítomných náboženských predstaviteľov, aby u svetových lídrov žiadali o pokoj pre svet: „V mojej krajine ľudia stále bojujú a mnoho z nich je vysídlených po celom svete iba kvôli vojne. Prosím o to, aby ľudia na celom svete hovorili so svojimi predstaviteľmi, aby priviedli ľudí k mieru a pomohli tým, ktorí sú mimo svojich krajín, aby sa mohli vrátiť a budovať svoje krajiny a mohli aspoň navštíviť svojich susedov.“

Po odznení svedectiev, ktoré si rad za radom vyslúžili veľký aplauz, sa ujal slova predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan. Následne sa prihovoril Svätý Otec František. Reagoval na svedectvá, ktoré odzneli, pričom podľa svojho štýlu nestratil očný kontakt s jednotlivými autormi svedectiev.

* * * * *

Príhovor pápeža Františka na ekumenickom stretnutí vo švédskom Malmö

Drahí bratia a sestry,

ďakujem Bohu za toto spoločné pripomenutie si päťstého výročia reformácie, ktoré prežívame v duchu obnovy a vo vedomí, že jednota medzi kresťanmi je prioritou, pretože si uvedomujeme, že je medzi nami oveľa viac toho čo nás spája, ako toho čo nás rozdeľuje. Začiatok cesty k jej dosiahnutiu je už i tak veľkým darom, ktorý nám Boh dáva, a s jeho pomocou sme sa tu dnes zišli, luteráni a katolíci, v duchu spoločenstva, aby sme obrátili svoj pohľad na jediného Pána, Ježiša Krista.

Dialóg medzi nami, nám umožnil prehĺbiť vzájomné porozumenie, vytvárať vzájomnú dôveru a posilniť túžbu napredovať k plnosti spoločenstva. Jedným z plodov tohto dialógu je spolupráca medzi rôznymi organizáciami Svetového luteránskeho zväzu a Katolíckou cirkvou. Vďaka tejto novej atmosfére porozumenia dnes Medzinárodná katolícka charita (Caritas Internationalis) a Celosvetová služba dobročinnosti Svetového luteránskeho zväzu (Lutheran World Federation World Service) podpíšu spoločné vyhlásenie o dohodách s cieľom rozvíjať a upevňovať kultúru spolupráce na podporu ľudskej dôstojnosti a sociálnej spravodlivosti. Srdečne pozdravujem členov oboch organizácií, ktorí vo svete roztrieštenom vojnami a konfliktami, boli a sú žiarivým príkladom oddanosti a služby blížnym. Povzbudzujem ich, aby pokračovali v ceste spolupráce.

Pozorne som počúval svedectvá: ako uprostred toľkých výziev, deň za dňom, nasadzujú život pre budovanie takého sveta, ktorý by stále viac zodpovedal plánom Boha, nášho Otca. Pranita rozprávala o stvorení. Isteže všetko stvorenie je prejavom nesmiernej Božej lásky k nám; a preto aj prostredníctvom darov prírody môžeme kontemplovať Boha. Zdieľam tvoje rozhorčenie nad zneužívaniami, ktoré poškodzujú zem, náš spoločný domov, a ktoré majú vážne dôsledky aj pre klímu. Ako si to dobre pripomenula, najväčšie dopady nesú často práve tí, ktorí sú zraniteľnejší a majú menej prostriedkov, ktorí sú nútení emigrovať, aby sa zachránili pred dôsledkami klimatických zmien. Ako vravíme v našej krajine, v mojej vlasti: «Nakoniec účet z veľkej oslavy zaplatia chudobní». Všetci sme zodpovední za ochranu stvorenstva, osobitne my kresťania. Náš životný štýl, naše správanie musí byť v súlade s našou vierou. Sme povolaní pestovať súlad sami so sebou a s druhými, ale aj s Bohom a s dielom jeho rúk. Pranita, povzbudzujem ťa, aby si pokračovala v tvojom úsilí pre dobro spoločného domova. Vďaka.

Mons. Héctor Fabio nás informoval o spoločnej práci, ktorú katolíci a luteráni vyvíjajú v Kolumbii. Je dobrou správou vedieť, že kresťania sa zjednocujú pri vytváraní komunitárnych a sociálnych procesov v spoločnom záujme. Žiadam vás o zvláštnu modlitbu za tú nádhernú zem, aby za spolupráce všetkých, mohla konečne dosiahnuť pokoj, tak vytúžený a potrebný pre dôstojné ľudské spolužitie. A tiež, keďže kresťanské srdce, ak hľadí na Ježiša, nepozná limity, nech táto modlitba obsiahne aj všetky národy, v ktorých sa predlžujú vážne konfliktné situácie.

Marguerite obrátila našu pozornosť na prácu v prospech detí, ktoré sú obeťami toľkých zverstiev a na úsilie o pokoj. Je to niečo obdivuhodné a zároveň ide o výzvu brať vážne nespočetné situácie zraniteľnosti, ktorými trpí toľko bezbranných ľudí, tých, čo sú bez hlasu. To čo ty považuješ za misiu, bolo semiačkom, ktoré prinieslo hojné ovocie a dnes sa vďaka tomuto semiačku môžu tisíce detí učiť, rásť a nadobudnúť zdravie. Vsadila si na budúcnosť! Vďaka! Ďakujem ti za to, že i teraz v exile naďalej komunikuješ posolstvo pokoja. Povedala si, že všetci tí, ktorí ťa poznajú, myslia, že to čo robíš je bláznovstvom. Isteže, ide o bláznovstvo lásky k Bohu a k blížnemu. Kiežby sa toto bláznovstvo mohlo šíriť, osvietené vierou a dôverou v Božiu prozreteľnosť! Pokračuj ďalej a nech ten hlas nádeje, ktorý si počula na začiatku tvojho dobrodružstva a tvoje stávky neprestane pobádať tvoje srdce a srdcia mnohých mladých.

Rose, tá najmladšia, ponúkla svedectvo, ktoré je naozaj dojemné. Bola schopná vyťažiť z talentu, ktorý jej Boh daroval prostredníctvom športu. Namiesto toho, aby plytvala svoje sily v škodlivých situáciách, vložila ich do plodného života. Ako som počúval tvoj príbeh, prišli mi na um životy mnohých mladých ľudí, ktorí potrebujú svedectvá ako je to tvoje. Rád by som pripomenul, že všetci môžu objaviť tento nádherný stav byť Božími deťmi a toto privilégium, že sme mu drahí a milovaní. Rose, ďakujem ti zo srdca za tvoje námahy a obety na povzbudenie iných dievčat k návratu do školy, a tiež za vaše každodenné modlitby za pokoj v tomto mladom štáte akým je Južný Sudán, ktorý ho tak veľmi potrebuje.

A po vypočutí týchto silných svedectiev, ktoré nás nútia premýšľať nad naším životom a nad tým, ako odpovedáme na situácie núdze, ktoré sa dejú okolo nás, rád by som poďakoval všetkým vládam, ktoré pomáhajú utečencom, všetkým vládam, ktoré pomáhajú vysídlencom a žiadateľom o azyl, pretože akákoľvek činnosť v prospech týchto ľudí, ktorí potrebujú ochranu je veľkým gestom solidarity a uznania ich dôstojnosti. Pre nás kresťanov je prioritou ísť v ústrety tým, čo sú vyraďovaní – pretože sú vyraďovaní zo svojej vlasti - a tým, čo sú odsúvaní na okraj nášho sveta, a urobiť tak hmatateľnou nehu a milosrdnú lásku Boha, ktorá nikoho nevyraďuje, ale všetkých prijíma. Od nás kresťanov sa dnes žiada, aby sme boli protagonistami revolúcie nehy.

Čoskoro budeme počuť svedectvo biskupa Antoina, ktorý žije v Aleppe, meste vyčerpanom vojnou, kde sú znevažované a pošliapavané dokonca aj najzákladnejšie práva. Správy nám každodenne referujú o nevýslovnom utrpení spôsobené sýrskym konfliktom, konfliktom v milovanej Sýrii, ktorý trvá už viac ako päť rokov. Uprostred toľkého pustošenia je skutočne hrdinské, že tam zostávajú muži a ženy, aby poskytovali materiálnu a duchovnú pomoc ľuďom v núdzi. Je tiež obdivuhodné, že ty, drahý brat Antoine, pokračuješ v práci uprostred toľkých nebezpečenstiev, aby si nám povedal o dramatickej situácii Sýrčanov. Každý z nich je v našom srdci a v našich modlitbách. Naliehavo prosíme o milosť obrátenia sŕdc tých, ktorí majú v rukách zodpovednosť za osudy sveta, tohto regiónu, a všetkých, čo doň zasahujú.

Drahí bratia a sestry, nenechajme sa odradiť protivenstvami. Nech nás tieto príbehy, tieto svedectvá, motivujú a ponúknu nám nový podnet, aby sme pracovali stále viac zjednotení. Keď sa budeme vracať do našich domovov, vezmime si so sebou záväzok každodenne vykonať gesto pokoja a zmierenia, aby sme boli odvážnymi a vernými svedkami kresťanskej nádeje. A ako vieme, tá nádej nesklame! Ďakujem. / Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

Potom už nasledovala tzv. „výzva k akcii“, pri ktorej vystúpil aj biskup Chaldejskej katolíckej cirkvi Mons. Antoine Audo SJ z Aleppa.

Zmienil sa o fyzickom a morálnom pustošení v Sýrii, kde je podľa jeho slov väčšina nemocníc zničená a väčšina lekárov opustila Aleppo, pričom 3 milióny detí nechodí do školy. Vyjadril smútok nad tým, že napriek „spoločnej histórii kultúr, humanizmu a živého dialógu“ kresťanstvo možno úplne vymizne z Blízkeho východu:

„Chceme spolu s vami zbúrať všetky ideologické bariéry a priblížiť sa spoločne ku každému, hlavne k tým, ktorých najviac postihla vojna. Vskutku, náboženstvo by nemalo byť prekážkou pre stretnutie, ale skôr vo vzájomnej úcte a pozornosti k tým najchudobnejším, či už kresťanom, alebo moslimom, by nás malo povzbudiť pri obrane ľudských hodnôt dôstojnosti, solidarity a hľadania spoločného dobra.“
Mons. Audo zároveň vyjadril vďaku za pomoc, ktorá sa trpiacim v Sýrii dostáva práve zo Švédska. Pre Sýriu je určený aj výťažok zbierky, ktorú organizátori ekumenického stretnutia zrealizovali tak, že účastníci si museli lístky do športovej haly zakúpiť za sumu 100 švédskych korún, čo je približne 10 eur, s vedomím, že takto prispievajú pre trpiacich v Sýrii.

*

Program v Malmö Aréne vyvrcholil modlitbou pod vedením kardinála Kocha a Rev. Jungeho a požehnaním zo strany Svätého Otca. Prítomným sa prihovoril aj švédsky predseda vlády Stefan Löfven.
Svätý Otec a predstavitelia Svetového luteránskeho zväzu napokon pozdravili vedúcich troch desiatok kresťanských delegácií, ktoré pricestovali do Malmö. V rámci ekumenického stretnutia uzavrela katolícka charitná sieť Caritas Internationalis a charitatívna zložka Svetového luteránskeho zväzu LWF World Service deklaráciu o spolupráci s názvom „Spoločne v nádeji“. Za Caritas ju podpísal generálny sekretár Michel Roy a za Svetový luteránsky zväz Maria Immonen. Obe strany v nej vyjadrujú svoje odhodlanie hľadať možnosti spolupráce v oblasti migrácie, utečeneckej otázky, ďalej budovania mieru, humanitárnej pomoci, ako aj udržateľného rozvoja a vzťahov medzi vierovyznaniami.

*

Logo 17. apoštolskej cesty pápeža Františka do Švédska predstavuje pestrofarebný kríž plný symbolov. Na prvý pohľad takmer detská kresba znázorňuje hostinu s Kristom uprostred, ktorý k spoločnému stolu pozýva všetky národy. Na stole nechýba chlieb a víno, pričom samotný Kristus sa ponúka ako pokrm na cestu, na posilnenie jednoty a zmierenia medzi všetkými, búrajúc pritom múry rozdelenia. Ľudia rôznych rás, kultúr a jazykov so zdvihnutými rukami odpovedajú na Ježišovo volanie. Hlavný motív loga, ako vysvetľuje denník L´Osservatore Romano, je Kristus, ktorý je centrom všetkého: kríža i samotnej hostiny. Kresba znázorňuje trojjediného Boha, ktorý je stvoriteľom všetkého a ktorý prináša zmierenie. Duch Svätý, ako symbol holubice, predstavuje istotu, že Božie dielo spásy naďalej pôsobí v každom čase a situácii, podľa Božieho prisľúbenia. Logo navrhol salvádorský umelec Christian Chavarria Ayala, ktorý spolupracuje s Luteránskou cirkvou. Celkovo namaľoval približne 250-tisíc krížov rôznych veľkostí a farieb, aby upozorniť na problémy vo svete, akými sú chudoba, voda, globalizácia či pokojné spolunažívanie.

Poznámka: Aktualizované 1. novembra 2016



( TK KBS, RV as, jb, ej, lm; ml ) 20161031029   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 1317 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019