Vatikán 24. októbra (RV) Za strnulosťou vo viere sa vždy niečo skrýva, dvojitý život alebo pýcha, avšak Pánovi sa naopak páči pokora, láskavosť, dobrota i odpustenie. Takto by sme mohli zhrnúť hlavnú myšlienku rannej homílie, v ktorej sa dnes Svätý Otec prihovoril veriacim prítomným na svätej omši v Kaplnke Domu sv. Marty. Vychádzal pritom z dnešného liturgického čítania z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 13, 10-17), v ktorom evanjelista opisuje, ako Ježiš uzdravil ženu z ducha neduživosti. Predstavený synagógy sa nahneval, pretože zázrak sa udial v slávnostný deň, v sobotu, čím sa podľa neho porušil zákon. Ako povedal pápež František, „nie je ľahké napredovať v Pánovom Zákone“, ide tu o „milosť, ktorú si musíme vyprosovať“. Ježiš v evanjeliovom úryvku obviňuje predstaveného synagógy z pokrytectva. Toto obvinenie „mnoho ráz opakoval rigidným, tým, ktorí majú strnulý postoj v plnení zákona“, ktorí nemajú synovskú slobodu, ale „sú otrokmi zákona“.Naopak „Zákon tu nie je nato, aby nás zotročil, ale aby nás oslobodil, aby nás spravil synmi“, povedal Svätý Otec a dodal: „Za strnulosťou sa skrýva čosi iné, a to vždy! A preto Ježiš hovorí: pokrytci!“
„Za strnulosťou je niečo, čo je v živote osoby ukryté. Strnulosť nie je Božím darom. Miernosť, tá áno, láskavosť - áno, dobrota - áno, odpustenie - áno. Ale strnulosť nie! Za strnulosťou sa vždy niečo skrýva, v mnohých prípadoch dvojitý život. Ale je v nej aj niečo nezdravé. Ako len trpia rigidní: keď sú úprimní a všimnú si to, trpia! Lebo nedokážu mať slobodu Božích detí; nevedia, ako kráčať v Pánovom zákone a nie sú blažení. A veľmi trpia! Zdajú sa byť dobrými, lebo dodržiavajú Zákon, ale v pozadí je niečo, čo ich nerobí dobrými: buď sú zlí, pokrytci, alebo sú chorí. Trpia!“
V tejto súvislosti pápež František pripomenul podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11–32), kde sa starší brat s dobrým správaním nahneval na otca, keď prijal jeho mladšieho brata, ktorý premrhal svoju časť majetku. Tento prístup nám dáva možnosť nahliadnuť poza istú dobrotu, ktorá je podľa pápežových slov len „pýchou namýšľania si, že sme spravodliví.“
„Za týmto dobrým správaním je pýcha. Tamten (márnotratný) syn vedel, že má otca a v najtemnejšom okamihu svojho života šiel za otcom. Tento (starší syn) chápal otca iba ako pána, ale nikdy ho nepociťoval ako otca. Bol rigidný: kráčal podľa Zákona so strnulosťou. Ten (prvý) opustil Zákon, odišiel bez Zákona, proti Zákonu, ale v istom momente pomyslel na otca a vrátil sa. A dostalo sa mu odpustenia. Nie je ľahké kráčať v Pánovom Zákone bez upadnutia do strnulosti.“
Svätý Otec svoju dnešnú homíliu uzatvoril nasledovnou modlitbou:
„Modlime sa k Pánovi, modlime sa za našich bratov a za naše sestry, ktorí si myslia, že kráčať v Pánovom Zákone znamená stať sa rigidnými. Nech im Pán dá pocítiť, že on je Otcom a že sa mu páči milosrdenstvo, nežnosť, dobrota, miernosť, pokora. A nech nás všetkých naučí kráčať v Pánovom zákone s týmito postojmi.“
