Irak 21. októbra (RV) V súvislosti s prebiehajúcou ofenzívou medzinárodných síl pod vedením USA s cieľom oslobodiť iracké mesto Mosul z rúk tzv. Islamského štátu, apeloval chaldejský patriarcha Louis Raphael Sako „na pokoj a jednotu“. Vo svojej výzve, ktorú zverejnila agentúra AsiaNews, sa obrátil na všetky iracké rodiny, obzvlášť na tie, ktoré pochádzajú z Ninive, aby boli zajedno „ako jedna rodina“. Ako dodal, je nutné sústrediť sa na spoločné záujmy a naopak „vyhnúť sa vzájomným obvineniam“ a „zastaviť egoizmus a osobné záujmy“.Patriarcha Bagdadu tiež pripomenul, že „v mene spoločného dobra v krajine“ treba „vyrovnať chodníky smerom k skutočnému spoločnému zmiereniu v znamení lásky, pokoja a oslobodenia všetkých okupovaných území. Takýmto spôsobom môžeme my všetci ako Iračania obnoviť dôveru a nádej na rýchle riešenie... a vytvoriť tak občiansku a skutočnú demokraciu, ktorá by všetkých rešpektovala v pokoji a ohľaduplnosti. Toto je jedinou cestou k plnej obnove našej krajiny“.
Apel patriarchu Saka sa na záver obracia aj na medzinárodnú komunitu, aby „podnikla konkrétne iniciatívy“, ktoré Iraku a celému regiónu prinesú „bezpečnosť a pokoj“.
K bojom v Iraku sa vyjadril aj generálny sekretár katolíckej charitnej siete Caritas Internationalis Michel Roy, ktorý povedal, že „je potrebné zastaviť nálety a bombardovanie“, aby sme neboli svedkami „zničenia Mosulu“. Apeloval pritom na svetové mocnosti, aby neakceptovali myšlienku tzv. „čistej vojny“, ale aby sa spolu s odsúdením „terorizmu zo strany Daeš“ (ISIS) snažili stretnúť za jedným stolom.
Vatikánsky rozhlas pri tejto príležitosti oslovil aj irackého spisovateľa Younisa Tawfika, ktorý pochádza priamo z Mosulu. Ako uviedol, mnoho z jeho priateľov intelektuálov a kresťanských spisovateľov bolo už pred dvomi rokmi vyhnaných zo svojich domovov. Teraz, po dvoch rokoch, bude podľa neho omnoho ťažšie vyhnať ISIS z mesta.
Iračan Tawfik prezradil, že momentálne sa nedokáže skontaktovať so svojou rodinou, ktorá zostala v Iraku, ale prednedávnom mu jeho blízki priblížili, akým spôsobom sú tamojší kresťania diskriminovaní:
„Napríklad moja sestra, ktorá býva v kresťanskej štvrti, mi rozprávala, že do domov, z ktorých boli vyhnaní kresťania, sa nasťahovali rodiny z Islamského štátu, žijú tam a teraz sa nehovorí žiadnou inou rečou než arabčinou.“
Iracký spisovateľ na záver vyjadril aj svoje znepokojenie nad budúcnosťou svojej krajiny aj po zničení islamistickej skupiny: „Teraz nevidím ani pokojnú, ani prosperujúcu budúcnosť: vidím ešte viac zrážok. Zaiste tu po vyhnaní ISIS-u budú ďalšie strety medzi Kurdmi a centrálnou vládou, medzi Iránom na jednej strane a Tureckom na druhej... Nevidím pokojný koniec pre Irak, aspoň nie v najbližších rokoch.“
