Vatikán 22. septembra (RV) „Márnivosť je osteoporóza duše“ a spolu s chamtivosťou a pýchou je koreňom všetkého zla. Tak znela hlavná myšlienka homílie Svätého Otca Františka, ktorý dnes ráno slávil omšu v Dome sv. Marty. Pápež sa nechal inšpirovať evanjeliovým úryvkom podľa Lukáša (Lk 9, 7-9), ktorý opisuje znepokojeného Herodesa, lebo po tom, ako dal sťať Jána Krstiteľa, sa cíti ohrozený Ježišom. Presne tak, ako sa znepokojoval Herodesov otec po tom, ako ho navštívili traja králi.„V našej duši sa môžu nachádzať dva nepokoje: to dobré, ktoré nám dáva Duch Svätý a ktoré spôsobuje, že duša je nepokojná, kým nerobí dobré veci“ a ďalej, pokračoval Svätý Otec, je tu „zlé znepokojenie, ktoré sa rodí zo špinavého svedomia“. Obaja králi našli riešenie pre svoje znepokojenie vo vražde a prechádzaní „cez ľudské mŕtvoly“:
„Títo ľudia urobili toľko zla, konajú zlo a nemajú čisté svedomie a nedokážu žiť v pokoji, lebo pociťujú nepretržité svrbenie, žihľavku, ktoré ich nenecháva na pokoji... Títo ľudia vykonali zlo, zlo však má vždy ten istý koreň, akékoľvek zlo: [je ním] chamtivosť, márnivosť a pýcha. A ani jedno z týchto troch nenechá svedomie na pokoji; ani jedno z nich nedovolí, aby vstúpil zdravý nepokoj Ducha Svätého, ale nútia takto žiť v nepokoji, v strachu. Chamtivosť, márnivosť a pýcha sú koreňom všetkého zla.“
Svätý Otec sa vo svojej homílii vrátil aj k prvému čítaniu z Knihy Kazateľ (Kaz 1, 2-11), ktoré podobne hovorí o márnosti:
„Márnivosť, ktorá nás nafukuje. Márnivosť, ktorá nemá dlhú životnosť, lebo je ako mydlová bublina. Márnivosť, ktorá nám nedá ozajstný úžitok. «Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom» (Kaz 1,3) Snaží sa, aby nejako vyzeral, finguje a predstiera. To je márnosť. Ak to chceme povedať jednoducho, tak márnivosť je maskovaním vlastného života. A to robí dušu chorou, lebo človek maskuje vlastný život kvôli zdaniam, a aby zapôsobil a všetko, čo robí, je iba predstieranie a márnivosť, čo tým nakoniec aj tak získa? Márnivosť je ako osteoporóza duše: kosti zvonku vyzerajú dobre, ale vo vnútri sú všetky zničené. Márnivosť nás privádza ku klamu“.
Tak ako podvodníci „označujú [svoje] karty“, aby vyhrali, dodal Svätý Otec, tak je potom „toto víťazstvo falošné, nie je skutočné. Je to márnivosť: žiť v pretvárke, žiť navonok. A to znepokojuje dušu“. Pápež František vzápätí pripomenul slová sv. Bernarda, ktoré adresoval márnivcom: „Veď pomysli na to, čím budeš. Budeš pokrmom pre červy. A celé to tvoje maskovanie života je klamstvom, lebo ťa zožerú červy a nebudeš ničím“. V čom však spočíva sila márnivosti? V tom, že nadutosť a zloba „nedovolia, aby bolo vidieť omyl, zakryjú všetko, všetko zakryjú“:
„Koľko ľudí poznáme, ktorí sa zdajú [navonok dobrí]... ,Aká dobrá osoba! Chodí na omšu každú nedeľu. Veľkoryso prispieva na Cirkev‘. Toto je to, čo vidíme, ale osteoporóza je skaza, ktorú majú vo vnútri. Sú takí ľudia – ale sú tiež svätí ľudia! – ktorí toto robia. To je márnivosť: navonok ukazuje [svoju] tvár ako pekný obrázok, no pravda je však iná. Kde sa však nachádza naša sila a bezpečnosť, naše útočište? Čítali sme o tom v žalme medzi čítaniami: «Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie» (Ž 90). A pred evanjeliom sme si pripomenuli Ježišove slová: «Ja som cesta, pravda a život» (Jn 14,1-7). Toto je pravda a nie maskovanie márnivosti. Nech nás Pán oslobodí od týchto troch koreňov všetkého zla: od chamtivosti, márnivosti a pýchy. Ma hlavne od márnivosti, ktorá nám robí toľko zla“.
