Vatikán 31. augusta (RV) Posledná augustová katechéza Svätého Otca Františka sa opäť niesla v duchu milosrdenstva, tentokrát v spojitosti s dôstojnosťou. Pápež František vychádzal z evanjeliového príbehu o tom, ako Ježiš uzdravil ženu trpiacu krvotokom a tiež spoločenským vylúčením spôsobeným týmto jej stavom. Poukázal na veľkosť jej viery a nádeje, ktoré Ježiš premenil na záchranu.„Záchrana, ktorú poskytuje Ježiš, je totálna záchrana, ktorá reintegruje život ženy do sféry Božej lásky, a zároveň ju obnovuje v jej plnej dôstojnosti“, povedal Svätý Otec, pričom zdôraznil aj potrebu odvahy človeka prísť za Ježišom a prosiť o odpustenie. Ježiš je podľa pápežových slov ten, ktorý nám poskytuje totálnu záchranu, stavia nás na nohy a prinavracia nám dôstojnosť Božích detí.
Medzi pútnikmi na Vatikánskom námestí boli aj skupiny zo Slovenska, konkrétne: veriaci z farností Sihelné, Košice-KVP a Sabinov, z Ružomberka a okolia, spoločenstvo z Cirkevnej strednej zdravotníckej školy sv. Bazila a Nemocnice z Prešova i mnoho ďalších jednotlivcov.
Bezprostredne po audiencii sa Svätý Otec presunul z Vatikánu na stretnutie s lekármi a vedcami medicínskych odborov zhromaždenými na Medzinárodnom kardiologickom kongrese v kongresovom areáli Fiera di Roma.
Pri generálnej audiencii pápežovu katechézu uviedol nasledovný úryvok z Evanjelia podľa sv. Marka: «Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá» (Mt 9,20-22).
Plné znenie katechézy Svätého Otca
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium, ktoré sme si vypočuli, nám predstavuje osobu, ktorá vyniká pre svoju vieru a pre svoju odvahu. Ide o ženu, ktorú Ježiš uzdravil z jej krvotoku (porv. Mt 9, 20-22). Prechádzajúc pomedzi dav sa zozadu približuje k Ježišovi, aby sa dotkla okraja jeho plášťa. «Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“» (v 21). Koľká viera! Koľkú vieru mala táto žena! Rozmýšľa takto, lebo je vedená veľkou vierou, množstvom nádeje, a so štipkou chytrosti uskutočňuje to, čo má na srdci.
Túžba byť Ježišom zachránená je tak veľká, že jej dáva ísť ponad predpisy ustanovené Mojžišom. Veď táto úbohá žena je už mnoho rokov nielen jednoducho chorá, ale je považovaná za nečistú, keďže je postihnutá krvotokom. (porov. Lv 15,19-30). Je preto vylúčená z liturgií, z manželského života, z normálnych vzťahov s blížnym. Evanjelista Marek dodáva, že navštívila mnoho lekárov a na ich zaplatenie vyčerpala do dna svoje prostriedky, znášala bolestné kúry, avšak stav sa jej len zhoršoval. Bola to žena skartovaná, vyradená spoločnosťou. Je dôležité zvážiť tento stav vyradenosti, aby sme pochopili jej stav ducha: cíti, že Ježiš ju môže oslobodiť z choroby a zo stavu marginalizácie a nehodnosti, v ktorom sa už celé roky nachádzala. Jedným slovom: vie a cíti, že Ježiš ju môže zachrániť.
Tento prípad vedie k uvažovaniu nad tým, ako je žena častokrát vnímaná a reprezentovaná. Všetci sa máme na pozore, aj kresťanské spoločenstvá, pred víziami ženskosti poznačenými predsudkami a podozreniami urážajúcimi jej nedotknuteľnú dôstojnosť. V tomto zmysle sú to práve evanjeliá, ktoré znovu nastoľujú pravdu a ktoré nanovo privádzajú k oslobodzujúcemu uhlu pohľadu.
Ježiš obdivoval vieru tejto ženy, ktorej sa všetci vyhýbali, a premenil jej nádej na záchranu. Nepoznáme jej meno, ale tých pár riadkov, ktorými evanjeliá opisujú jej stretnutie s Ježišom, načrtávajú itinerár viery, ktorý dokáže znovunastoliť pravdu a veľkosť dôstojnosti každej osoby. Pri stretnutí s Ježišom sa pre všetkých – mužov aj ženy všetkých končín a všetkých čias – otvára cesta oslobodenia a spásy.
Matúšovo evanjelium hovorí, že keď sa žena dotkla Ježišovho plášťa, «obrátil sa» a «zazrel» ju (v. 22) a potom k nej prehovoril. Ako sme povedali, kvôli jej stavu vylúčenia žena konala skryto, za Ježišovým chrbtom, bola tak trochu ustráchaná, aby ju nespozorovali, lebo bola tou, ktorá je vyradená. Ježiš ju však vidí, a jeho pohľad nie je vyčítavý, nehovorí: „Choď preč, ty si vyradená!“, akoby povedal: „Ty si malomocná, choď preč!“, či nie? Nerobí jej výčitky. Avšak Ježišov pohľad je milosrdenstvo a neha. On vie, čo sa stalo a snaží sa o osobné stretnutie s ňou, po čom samotná žena v hĺbke túžila. Toto znamená, že ju Ježiš nielenže prijíma, ale považuje ju za hodnú takéhoto stretnutia až do tej miery, že ju obdarúva svojím slovom a svojou pozornosťou.
V centrálnej časti príbehu sa termín záchrana (uzdravenie) opakuje trikrát. «Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, budem zachránená (ozdraviem).“ Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa zachránila (uzdravila).“ A žena bola od tej hodiny zachránená (zdravá)» (v. 21-22). Toto «Dúfaj, dcéra» – „maj odvahu, dcéra“, ako hovorí Ježiš – vyjadruje všetko milosrdenstvo Boha k tej osobe. A ku každej skartovanej osobe. Koľkokrát sa len vnútorne cítime byť skartovaní kvôli našim hriechom. Veľa sme ich vykonali, veľmi veľa... A Pán nám hovorí: „Odvahu! Príď! Pre mňa nie si vyradený či vyradená. Odvahu, dcéra. Ty si synom, dcérou.“
A toto je moment milosti, moment odpustenia, je to chvíľa zahrnutia do Ježišovho života, do života Cirkvi. Je to moment milosrdenstva. Dnes nám všetkým, hriešnikom, ktorí sme veľkými či malými hriešnikmi – avšak všetci sme nimi, je tak? – všetkým nám Pán hovorí: „Odvahu, príď! Nie si viac vylúčený, nie si viac skartovaná: ja ti odpúšťam, objímam ťa“. Také je milosrdenstvo Boha. Musíme mať odvahu ísť za ním, prosiť o odpustenie za naše hriechy a ísť vpred. S odvahou, ako to urobila táto žena.
A potom, „záchrana“ nadobúda mnohoraké rysy: predovšetkým prinavracia žene zdravie; ďalej ju oslobodzuje od spoločenských a náboženských diskriminácií; a ešte ďalej uskutočňuje nádej, ktorú nosila v srdci, odstraňujúc jej strachy a jej skľúčenosť; a napokon, prinavracia ju spoločnosti, keď ju oslobodzuje od núteného skrývania toho, čo robí. A toto posledné je dôležité: ten, kto je vylúčený, vždy koná potajme – z času na čas či po celý život: pomyslime na malomocných v tých časoch, na bezdomovcov dnes... pomyslime na hriešnikov, na nás hriešnikov: vždy niečo konáme potajme, akoby sme mali potrebu urobiť niečo skryto a hanbíme sa za to, kým sme. On nás od tohto oslobodzuje, Ježiš nás oslobodzuje a dáva nám kráčať vzpriamene: „Vstaň a poď. Vzpriamene.“ Tak, ako nás stvoril Boh: Boh nás stvoril vzpriamených, nie pokorených. Na nohách.“ Záchrana, ktorú poskytuje Ježiš, je totálna záchrana, ktorá reintegruje život ženy do sféry Božej lásky, a zároveň ju obnovuje v jej plnej dôstojnosti.
V skratke, to, čo prinieslo žene záchranu nie je plášť, ktorého sa dotkla, ale je to Ježišovo slovo, prijaté vo viere, schopné utešiť ju, uzdraviť a obnoviť ju vo vzťahu s Bohom a s jeho ľudom. Ježiš je jediným zdrojom požehnania, z ktorého vyviera spása pre všetkých ľudí; a viera je základnou dispozíciou k jej prijatiu. Ježiš opätovne svojím správaním plným milosrdenstva ukazuje Cirkvi cestu, ktorou sa treba vydať, aby sme šli v ústrety každej osobe, aby každý mohol byť uzdravený na tele aj na duchu a mohol znovunadobudnúť dôstojnosť Božích detí. Ďakujem.
