TK KBS

Dnes je sobota 28. 03. 2020   Meniny má Soňa       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031     

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Rozhovor s kard. Pietrom Parolinom: Dialóg s islamom nie je naivný idealizmus
P:3, 29. 08. 2016 19:43, ZAH



Vatikán 29. augusta (RV) Kardinál Pietro Parolin sa v závere augusta zúčastnil na viacerých podujatiach v severotalianskom regióne Veneto. Pri tejto príležitosti vatikánsky štátny sekretár poukázal na hodnoty, ktorých sa drží Svätá stolica v jej postoji k vážnym aktuálnym témam medzinárodného charakteru. V sobotu 27. augusta kard. Parolin vystúpil v meste Pordenone s prednáškou „lectio magistralis“ na tému vzťahov medzi Svätou stolicou a Čínou. Predstavil v nej významnú osobnosť venetského rodáka kardinála Celsa Costantiniho (1876-1958), ktorý počnúc rokom 1922 ako apoštolský delegát v Číne významne prispel k rozvinutiu diplomatických stykov medzi Čínou a Svätou stolicou. Tieto vzťahy neskôr dosiahli najvyššiu úroveň v roku 1946, keď mala Svätá stolica v Pekingu nunciatúru, ďalší vývoj však situáciu opäť zmenil.

Kardinál Pietro Parolin v tejto súvislosti poskytol rozhovor talianskemu denníku L´Avvenire. Redaktorka Stefania Falasca sa zaujímala o širšie spektrum tém. Prinášame podstatnú časť interview, publikovaného dňa 24. augusta:

Stefania Falasca: Pápež František jasne povedal, že ,tretia svetová vojna po kúskoch‘, ktorej sme svedkami, nie je náboženskou vojnou. Ale boli aj takí, ktorí kritizovali moslimov, ktorí sa zúčastnili na svätých omšiach po umučení otca Hamela. Čo súdite o tejto kritike?

Kard. Parolin: Terorizmus, ktorý je prejavom tejto ,vojny po kúskoch‘, spôsobil mnohé obete, ničenie, zármutok a bolesť aj v Európe. Pápež František jasne odmietol tézu, podľa ktorej sme svedkami náboženskej vojny. Nie je tu vojna medzi kresťanstvom a islamom. Dôkazom toho je, že islamský terorizmus postihuje z pohľadu čísel viac moslimov než kresťanov. Isto, nemožno poprieť, že bojovníci z ISIS-u zneužívajú islam na ospravedlnenie svojich násilných činov. A ich vyhlásenia v takom zmysle sú práve pokusom vyvolať takzvanú ,náboženskú vojnu‘. Nesmieme padnúť do ich pasce. Aj mnohé islamské autority odsúdili terorizmus spáchaný v mene islamu. Tak sa zrodila účasť moslimov na svätých omšiach po vražde otca Hamela ako znak bratstva, solidarity a odmietnutia násilia. Samozrejme, je to rozdiel, keď niekto vstupuje do kostola ako katolík a keď doň vchádza ako nekatolík. Kompetentné cirkevné autority v tejto veci vydali smernice, a nedostatočné rešpektovanie týchto smerníc niekedy dáva príležitosť na nepochopenie a kritiku.

Stefania Falasca: Je možné kritizovať dialóg s islamom vytýčený II. vatikánskym koncilom ako naivný idealizmus?

Kard. Parolin: V exhortácii Evangelii gaudium pápež František potvrdil, že medzináboženský dialóg je nevyhnutnou podmienkou pre pokoj vo svete, a jeho praktizovanie je tak povinnosťou pre kresťanov, ako aj pre príslušníkov iných náboženských komunít. Je jedno slovo - ako zdôraznil pápež František vo svojom posolstve účastníkom Mítingu v Rimini -, ktoré sa nikdy nesmieme unaviť opakovať a predovšetkým dosvedčovať: dialóg. Príklad, ako vždy, prichádza od Ježiša: je to on, kto nás učí, že kresťan vždy pestuje otvorené myslenie voči inému, nech je to ktokoľvek. Kritizovať či odmietať dialóg medzi náboženstvami ako naivný idealizmus sa mi zdá znakom prehnaného a aj nebezpečného pesimizmu. Podľa mojej mienky niet alternatívy k dialógu, aj keď nie je vždy ľahký. Na to, aby sme prekonali kultúrne, politické, sociálne a náboženské nedorozumenia, ktoré trvajú po stáročia a ktoré sú živené aj súčasnými fenoménmi, treba veľa trpezlivosti, prístup hlbokej pozornosti voči všetkým, a musí sa vychádzať z presvedčenia, že každá osoba má rovnakú ľudskú dôstojnosť.

Stefania Falasca: Svätá stolica hľadí s veľkou starostlivosťou na utrpenie kresťanov na Blízkom východe. Ako im ako kresťania môžeme byť nablízku a pomôcť im bez toho, aby sa ich utrpenie zneužívalo ideologickým spôsobom?

Kard. Parolin: Svätá stolica je znepokojená utrpením kresťanov na Blízkom východe, ťažkosťami, ktoré podstupujú a nespravodlivosťami – a neraz prenasledovaniami – ktoré zakúšajú a núti ich to opustiť svoju zem. Čo by bolo z toho regiónu, ktorý je kolískou kresťanstva, bez ich prítomnosti? Kresťanský spôsob ako im pomôcť je hlavne ten, aby sme ich mali na pamäti. Musíme hľadať všetky možné spôsoby, aby sme im ukázali, že sme naozaj nablízku, predovšetkým modlitbou a konkrétnou solidaritou.Na Západe niektoré krajiny ospravedlňujú svoje uzatvárania sa voči vlnám migrantov ako opatrenia na obranu vlastnej kultúrnej identity spätej s kresťanstvom. Je legitímne odkazovať na Evanjelium, aby sme zavreli brány imigrantom? Absolútne nie. Nemôžeme bagatelizovať univerzalistickú otvorenosť Evanjelia alebo sa tváriť, že nejestvuje. A Cirkev musí naďalej neúnavne opakovať, vhod i nevhod, Pánove slová: ,Milujte sa navzájom ako som ja miloval vás‘, a ,Buďte milosrdní ako je milosrdný váš Otec‘. Duch prijatia je základnou časťou kresťanskej identity a konkrétnym uskutočnením skutkov milosrdenstva, ktoré naznačil Ježiš v evanjeliu. Samozrejme, je legitímne, že krajina prijme zákonné a právne opatrenia, aby chránila vlastnú kultúrnu identitu spojenú s kresťanstvom. Ale aj v takých opatreniach sa musí premietať duch lásky a milosrdenstva voči každej osobe, počnúc tými, ktorí sú vo väčšej núdzi, bez robenia nejakých rozdielov.

Stefania Falasca: Z čoho podľa Vás pramení ten záujem a tá zvedavosť, akú naďalej vyvolávajú pápežove prejavy a činy u mocných sveta?

Kard. Parolin: Je tu vec, čo sa často podhodnocuje: pápež František nie je politickým lídrom ani šéfom veľkej a mocnej nadnárodnej organizácie, expertom na politické, komerčné či finančné stratégie. Je Petrovým nástupcom, pastierom univerzálnej Cirkvi, vyvoleným Bohom na túto náročnú úlohu. Je povolaný predovšetkým milovať Ježiša Krista a pomáhať všetkým nám v Cirkvi k tomu istému. Nikdy nezabúdajme na epizódu pri Tiberiadskom jazere, keď sa Ježiš pýta Petra: ,Peter, miluješ ma? Miluješ ma väčšmi ako títo?‘ Jeho jedinou starosťou je ohlasovať evanjelium, ktoré zachraňuje, aby sa ľudia mohli zmieriť s Bohom a s bratmi, a tak opäť našli nádej a pokoj. Zdá sa mi, že tu sa rodí a okolo tohto sa točí jeho pozornosť k témam ako sú konflikty, migrácia, ochrana stvorenstva, ekonomický rozvoj, ochrana slabých. Problémy, pri ktorých ho ‚mocní sveta‘ počúvajú so záujmom a sympatiou a dávajú najavo, že si ho vážia, lebo ide o pálčivé otázky súčasnosti. Pápež František sa nebojí viesť dialóg s ľudstvom, s jeho potrebami a jeho očakávaniami. Teda myslím, že je to práve jednoduchosť a odvaha, s akou pápež František predkladá prvenstvo dialógu a stretnutia, čo u mnohých náboženských a politických lídrov vzbudzuje túžbu vstúpiť do kontaktu s ním a lepšie spoznať činnosť Svätej stolice a Katolíckej cirkvi vo svete.

Stefania Falasca: Zdá sa, že dialóg medzi Svätou stolicou a Čínou prežíva dôležitú fázu. Čo môžete k tejto veci povedať?

Kard. Parolin: Kontakty medzi Svätou stolicou a Čínou pokračujú s duchom dobrej vôle na oboch stranách. Svätej stolici leží na srdci obzvlášť to, aby čínski katolíci mohli skutočne pozitívne prežívať svoju príslušnosť k Cirkvi a zároveň byť dobrými občanmi a prispievať k posilneniu harmónie celej čínskej spoločnosti. A to práve preto, že katolíci v Číne sú plne Číňanmi a súčasne plne katolíkmi. Cesta poznania a vzájomnej dôvery si vyžaduje čas, trpezlivosť a videnie do diaľky na oboch stranách. Ide o nachádzanie realistických riešení pre dobro všetkých.

Stefania Falasca: Mnohé médiá naďalej rozširujú také reči, podľa ktorých by v Číne mali byť dve katolícke cirkvi, jedna verná a v spoločenstve s pápežom a s Rímskou cirkvou a druhá, ktorá je poslušná a podriadená vláde. Zodpovedá táto verzia skutočnosti a dejinám čínskej katolíckosti?

Kard. Parolin: Tvrdiť, že v Číne existujú dve rôzne Cirkvi, nezodpovedá ani historickej skutočnosti, ani životu viery čínskych katolíkov. Ide skôr o dve komunity, a obe si želajú žiť plné spoločenstvo s Petrovým nástupcom. Každá z nich nesie so sebou historický balík momentov veľkého svedectva a utrpenia, čo nám hovorí o komplexnosti a protikladoch tej obrovskej krajiny. Cirkev v Číne pozná postavy hrdinských svedkov evanjelia, rieku svätosti často skrytú alebo zväčša nepoznanú. Želaním Svätej stolice je vidieť v blízkej budúcnosti, aby sa tieto dve komunity zmierili, prijali, darovali si a prijali milosrdenstvo pre spoločné ohlasovanie evanjelia, aby bolo naozaj hodnoverné. Pápežovi Františkovi leží na srdci prekonanie napätí a rozdelení minulosti, aby sa mohla napísať nová stránka dejín Cirkvi v Číne. Mám nádej, že táto cesta bude môcť byť výrečným príkladom pre celý svet a všade vybudovať mosty bratstva a spoločenstva.



( TK KBS, RV, bp, jb, mk ) 20160829003   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 629 x

[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020