Buenos Aires 27. augusta (RV) V Santiagu del Estero na severe Argentíny sa dnes koná blahorečenie Márie Antónie de Paz y Figueroa (1730-1799), známej ako „Mama Antula“. Ide o zasvätenú laičku, ktorá celý život venovala apoštolovaniu dávaním ignaciánskych duchovných cvičení. Zhromaždila okolo seba skupinu dievčat, ktoré spoločne žili, modlili sa, venovali sa skutkom milosrdenstva a spolupracovali s jezuitskými kňazmi. Zbieraním almužny sa starala o chudobných a takto podporovala až osem skupín po 300 ľudí.V dobe, keď boli jezuiti v roku 1767 vyhnaní z Argentíny i z celej Latinskej Ameriky, Mama Antula sa rozhodla pokračovať v ich diele. Prechádzala celou severnou Argentínou starajúc sa o jezuitské diela. Nosievala so sebou len drevený kríž, symbol odriekania a lásky ku Kristovi. Od roku 1779 sa usadila v Buenos Aires, kde založila exercičný dom, ktorý dodnes slúži svojmu cieľu. Na duchovné cvičenia k nej prichádzalo množstvo ľudí. Odhaduje sa, že len za prvých osem rokov tu „Mama Antula“ sprevádzala pri duchovných cvičeniach 70-tisíc osôb. Medzi jej exercitantmi bol napr. i vicekráľ Peru s manželkou. V roku 1785 pápež Pius VI. udelil plnomocné odpustky všetkým, čo si v tomto dome konajú duchovné cvičenia.
Mama Antula, čiže Mária Antónia de Paz y Figueroa stihla rozšíriť svoj apoštolát aj do susedného Uruguaja, a to s rovnako požehnanými výsledkami. Zomrela 69-ročná v Buenos Aires, kde je aj pochovaná. Jej listy sa v preklade do latinčiny, taliančiny a francúzštiny rozšírili aj po Európe ako duchovné čítanie pre rehoľníkov i laikov. Pri dnešnom obrade beatifikácie Mamy Antuly reprezentuje v Argentíne Svätého Otca Františka kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Slávnosť sa koná v jej rodisku Santiago del Estero, 250-tisícovom meste v severnej časti krajiny. O duchovných zdrojoch, z ktorých čerpala Mama Antula počas jej obdivuhodného života hovorí kardinál Amato nasledovne:
„V základoch tohto neúnavného apoštolátu je vnútorný život živený veľkou vierou v Boha a v jeho prozreteľnosť. Mária Antónia bola zamilovaná do Ježiša Krista a hlboko milovala Eucharistiu. Prechovávala osobitnú nábožnosť k Dieťaťu Ježišovi, ktorého s veľkou láskou nazývala „Manuelito“. Do prozreteľnosti Dieťaťa Ježiša sa zverovala, keď potrebovala drevo, potraviny či peniaze. Povzbudzovala spolupracovníkov, aby nemali obavy, pretože milovaný „Manuelito“ sa o všetko postará. Jemu pripisovala aj nápravu zlých zvykov u ľudí a mnohé obrátenia. Vyzeralo to, akoby v nej nanovo ožil duch svätého Ignáca z Loyoly. Ešte aj dnes v nej mnohí vidia mocnú ženu, ktorá pod Loyolovou zástavou zaistila pre Krista veľkú časť Južnej Ameriky.“
