Kijev 11. augusta (TK KBS) Na východe Ukrajiny aj napriek mierovej dohode podpísanej ešte v roku 2015 v Minsku stále pokračujú boje. Zložitá je aj humanitárna situácia, predovšetkým pre nazraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Od svojho začiatku si konflikt vyžiadal už 9500 obetí, a ďalšie státisíce obyvateľov priviedol do stave núdze - tak v zónach, v ktorých sa priamo bojuje, ako aj na ich okolí. Dostupnosť humanitárnej pomoci je v týchto oblastiach veľmi problematická. Pred niekoľkými dňami sa po prvý raz za posledných päť mesiacov podarilo konvoju UNHCR dopraviť pomoc obyvateľom v zóne kontrolovanej vládou v regióne Luhanska. Tisícky ľudí potrebujú materiálnu pomoc na zhotovenie príbytkov, pretože ich vlastné obydlia boli zničené alebo vážne poškodené. O situácii na východe Ukrajiny sa s miestnym apoštolským nunciom Mons. Claudiom Gugerottim telefonicky zhovárala redaktorka vatikánskeho rozhlasu Elvira Ragosta. Mons. Gugerotti: Bohužiaľ, situácia sa v posledných dňoch zhoršila. Obnovili sa ozbrojené konflikty a pribudli ďalšie obete.
Ragosta: S ohľadom na humanitárnu situáciu, aké sú teraz najväčšie potreby?
Mons. Gugerotti: Pomôcť tým, ktorí žijú v zóne, kde medzi sebou bojujú dve vojská: oddiely separatistov a ukrajinskej armády. Je to zamínované územie, a priviezť tam pomoc je veľmi ťažké, pretože človek riskuje, že vyletí do vzduchu. V tejto zóne navyše pokračuje bombardovanie, mnoho domov prišlo o strechy a ľudia sú v podstate izolovaní. Veľmi postihnutí sú tí, ktorí žijú v zóne kontrolovanej separatistami: sú to najmä starší ľudia. Napokon trpia aj utečenci, ktorí ušli dovnútra Ukrajiny, je ich prinajmenšom milión.
Ragosta: Ako pri každej vojne, najzraniteľnejšie obete sú ženy, deti, starí ľudia. Čo možno spraviť pre nich?
Mons. Gugerotti: To je hlavným cieľom práce, ktorú koná komisia ustanovená Svätým Otcom pre distribúciu humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. Mnohé matky zostali samé s deťmi, pretože otcovia odišli do vojny alebo opustili rodinu. Tieto mamy, samozrejme, keďže majú malé deti, nemôžu zväčša chodiť do práce, takže tu ide o prežitie rodinného jadra. Ďalšou skupinou, ktorá je veľmi ohrozená, sú starí ľudia: tým prakticky nikto nepomáha. Veľmi často majú celkom zničený alebo vážne poškodený dom, majú ťažkosti získať jedlo a predovšetkým enormné problémy pri získavaní liekov, ktoré potrebujú. Je veľmi zložité dopraviť do týchto zón pomoc.
Ragosta: Je náročné cestovať do týchto zón aj pre mimovládky a cirkevné organizácie?
Mons. Gugerotti: Je to veľmi náročné. Tá časť, ktorú kontrolujú ukrajinské jednotky, je relatívne dobre dostupná, ale tzv. “šedá zóna” - teda tá, ktorá sa nachádza okolo demarkačnej línie, a predovšetkým zóna kontrolovaná samozvanými autoritami - tam sa je ťažko dostať, aj preto, že tam zmenili menu. Tiež je tam veľmi prísny mechanizmus uznávania organizácií, ktoré dostanú dovolenie vstupovať a distribuovať pomoc. V tejto zóne je prístup veľmi ťažký aj pre nás. Nejakým spôsobom snáď dokážeme naprogramovať distribúciu pomoci, ktorá by mala vyraziť koncom augusta, ale aj to len s pomocou OSN.
Ragosta: Ukrajinský konflikt si od roku 2014 vyžiadal vyše 9500 obetí. Veľké množstvo osôb bolo nútené opustiť svoje domovy. Zdá sa však, že sa z tejto vojny stal umlčaný konflikt, pretože pozornosť médií sa sústredila na iné oblasti. Výzva Svätého Otca Františka a najmä zbierka na Ukrajinu určite pritiahli trochu pozornosti…
Mons. Gugerotti: Iste. Svätému Otcovi šlo predovšetkým o humanitárnu pomoc a ľudia sú veľmi citliví na výzvu pápeža, ktorý aj sám dal veľký milodar. A musím povedať, že Európa štedro prispela. Bezpochyby, vzrástla aj pozornosť voči celej oblasti. Treba však tiež povedať, že kvôli politickým dôvodom rozprávať o Ukrajine nie je v móde, pretože je to oblasť, ktorá vlastne ešte zhoršila ťažkosti medzi Spojenými štátmi a Európou na jednej strane a Ruskom na strane druhej - a všetkých drží v šachu. Hovoriť o nej znamená hovoriť o vlastných zlyhaniach. A nemyslím si, že by toto ticho bolo celkom spontánne: v tom zmysle, že Ukrajina, ktorá sa evidentne pohybovala v zóne vplyvu Ruskej federácie, sa rozhodla - určite aj pod vplyvom západných spoločností - obrátiť smerom k Európe a k Spojeným štátom. Bol tu fenomén “Majdan”, teda faktické oddelenie od Ruska, so všetkými dôsledkami v ekonomickej oblasti. Ale na druhej strane, z dôvodov, ktoré by bolo zdĺhavé vysvetľovať, Západ nenastúpil na miesto Ruska, aby sa pokúsil nanovo stimulovať život miestnych ľudí. Ukrajina preto prehrala na všetkých frontoch. Jedna vec, ktorá snáď napomôže urobiť si predstavu, je plat: ten pred Majdanom bol na úrovni stovky a teraz má hodnotu len dvadsať päť. Teda, k problému vojny sa pridáva všeobecný rast chudoby obyvateľstva na celej Ukrajine. A je tu riziko, že ak sa situácia nebude riešiť, vypukne vojna medzi chudobnými.
