Poľsko 3. augusta (RV) Prijať migrantov podľa vlastných možností, avšak so „štedrosťou“. „Dotknúť sa“ toho, kto trpí. Podporovať rast viery v dobe náboženského analfabetizmu, či s tvorivosťou propagovať život farností. To sú niektoré z hlavných tém, ktorých sa 27. júla v Krakovskej katedrále na Waweli dotkol pápež František počas stretnutia s poľskými biskupmi. Prepis dialógu s pápežovými odpoveďami na štyri otázky, ktoré dostal pri stretnutí so 117 poľskými biskupmi zverejnilo v utorok Tlačové stredisko Svätej stolice. Na úvod stretnutia pozval pápež cirkevných predstaviteľov Poľska k spoločnej modlitbe za zosnulého arcibiskupa Zimowského, predsedu Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníkov, na pohrebe ktorého sa mnohí nemohli zúčastniť. Zároveň poprosil o modlitby a duchovnú blízkosť pre vážne chorého kardinála Macharského, ktorého Svätý Otec ešte pred jeho smrťou navštívil v nemocnici.
Svätý Otec postupne odpovedal na nasledovné otázky poľských biskupov:
1. otázka (Mons. Marek Jędraszevski, arcibiskup Łodže)
„Svätý Otče, zdá sa, že veriaci Katolíckej cirkvi a vo všeobecnosti všetci kresťania Západnej Európy sa stále viac ocitajú ako menšina v prostredí liberálno-ateistickej kultúry súčasnosti. V Poľsku máme dočinenia s hlbokou konfrontáciou, ohromným bojom medzi vierou v Boha na jednej strane, a takým myslením a štýlom života, ako keby Boh neexistoval, na strane druhej. Podľa Vašej mienky, Svätý Otče, na aký typ pastoračných prác sa má podujať Katolícka cirkev v našej krajine, aby poľský národ zostal verný svojej vyše tisícročnej kresťanskej tradícii? Ďakujem.“
Dekristianizácia Západnej Európy je podľa pápeža Františka najvážnejším problémom sekularizácie. Hoci tu paradoxne môže nastať isté náboženské prebudenie, hrozí tu viacmenej iné nebezpečenstvo - gnostická spiritualizácia, subjektívna spiritualita bez Krista. "Nachádzame tu Boha bez Krista, ľuď bez Cirkvi a Cirkev ako sirotu," povedal Svätý Otec a radil blízkosť, konkrétnosť a dotyk. "Bez blízkosti je tu len slovo bez tela," pripomenul pápež s odkazom na dva operné stĺpy evanjelia: blahoslavenstvá a 25. kapitolu Matúšovho evanjelia. "Ježiš bol stále medzi ľuďmi alebo s Otcom," dodal. "Slávu Cirkvi iste zaistia mučeníci, ale tiež mnohí muži a ženy, ktorí opustili všetko a prežili svoj život v nemocniciach, školách, s deťmi a chorými...". Blízkosť, ktorú majú prejavovať tiež biskupi svojím kňazom, je pravým opakom skartačnej kultúry. Pápež potom k skutkom milosrenstva ("dotýkať sa, učiť, tešiť") pripojil umenie "strácať čas". Zdanlivá "strata času" s domnelo "neperspektívnym človekom" ich môže pritiahnuť k sviatostiam, zdôraznil. "Plytvajme časom s mladými ľuďmi, majme s nimi trpezlivosť," vyzýval pápež, "a prepojme sa so starými ľuďmi, ktorí sú pamäťou národa, pamäťou viery". "Neexistujú tu hotové recepty," pripustil pápež v odpovedi i na otázku, ako pastoračne zasiahnuť proti sekularizácii. "Určite ale musíme výjsť do poľa a nečakávať, že niekto zaklope na dvere alebo zazvoní. Ísť a hľadať, ako pastier, ktorý hľadá stratených."
2. otázka (Mons. Sławoj Leszek Głódź, arcibiskup Gdańska)
„Drahý Svätý Otče sme predovšetkým veľmi vďační, že pápež František prehĺbil učenie o milosrdenstve, ktoré začala sv. Ján Pavol II. práve tu v Krakove. Všetci vieme, že žijeme vo svete, v ktorom dominuje nespravodlivosť: bohatí sa stávajú ešte bohatšími, chudobní sa stávajú zúboženými, je tu terorizmus, je tu liberálna etika a morálka, bez Boha... A moja otázka je nasledovná: ako aplikovať učenie o milosrdenstve, a predovšetkým, voči komu?“
Druhá otázka sa zaujímala o adresátov Božieho milosrdenstva. Ako aplikovať učenie o milosrdenstve, a predovšetkým, voči komu?, pýtal sa gdaňský arcibiskup. V prvom rade veriacim, reagoval pápež s poukázaním na dlhoročný proces, ktorý v Cirkvi začal bl. Pavlom VI. a pokračom "velikánom milosrdenstva", sv. Ján Pavlom II. "Je patrné," povedal pápež František, "že Pán chcel v Cirkvi opätovne prebudiť postoj milosrdenstva medzi veriacimi. (...) Milosrdenstvo je tajomstvo. Je to Božie tajomstvo," dodal, "a vo svete trpiacom nespravodlivosťou, nedostatkom lásky a korupciou je potrebné". Vo svete, ktorému vládne "tekúta ekonómia" a kde si "mladí ľudia nemôžu osvojiť pracovnú kultúru, pretože nemajú prácu", prinášajú konkrétne diela Božieho milosrdenstva - ako kresťanské spoločenstvá alebo nemocnice - veľké svedectvá. Žijeme tiež vo svete náboženského analfabetizmu, doplnil rímsky biskup. A táto okolnosť si vyžaduje katechézu, ktorá nie je iba obyčajným odovzdávaním znalosti, ale skôr duchovné doprevádzanie životom. Náboženskej neznalosti je nutné čeliť trojitým jazykom - jazykom mysle, srdcom a rukou, uzatváral pápež.
3. otázka (Mons. Leszek Leszkiewicz, pomocný biskup diecézy Tarnôw)
„Svätý Otče, naše pastoračné úsilie sa zakladá zväčša na tradičnom modeli farského spoločenstva, založeného na sviatostnom živote. Je to model, ktorý tu naďalej prináša ovocie. Predsa však si uvedomujeme, že aj u nás sa okolnosti každodenného života rýchlo menia a vyžadujú si od Cirkvi nové metódy pastoračnej činnosti. Duchovní pastieri a veriaci sa podobajú tak trochu tým učeníkom, ktorí počúvajú, sú veľmi pracovití, ale nie vždy vedia, ako vyťažiť ovocie z vnútorného i vonkajšieho dynamizmu cirkevných spoločenstiev. Svätý Otče, v Evangelii gaudium hovoríte o učeníkoch misionároch, ktorí s nadšením prinášajú Dobrú zvesť dnešnému svetu. Čo by ste nám navrhli? K čomu nás povzbudíte, aby sme mohli budovať v našom svete spoločenstvo Cirkvi činorodým, plodným spôsobom, s radosťou, s misijným dynamizmom?“
"Farský model je naďalej platný, nesmieme sa ho zbavovať," dôrazne povedal pápež František. "Poslaním farnosti je prijímať, pričom cirkevné hnutia a združenia ju majú podporovať, a nie tvoriť akúsi alternatívu." Problém spočíva v nastavení farnosti, ktorá nesmie byť úradom, ale skôr miestom, kde hľadať oporu a uplatňovať kreativitu, upozornil. Je nutné sa teda zamerať na to, ako sa vo farnosti prijímajú prichádzajúci, či je stále niekto v spovedelnici - predovšetkým vo veľkých mestských farnostiach, či funguje oratórium, či kňazi navštevujú väzňov, chorých a starých ľudí, odporúčal. "Buďme vynaliezaví, vyhľadávajme ľudí, snažíme sa vžiť do ich problémov a tiež do ich časových možností. To znamená byť "vychádzajúcou farnosťou," radil Svätý Otec.
4. otázka (Mons. Krzysztof Zadarko, pomocný biskup diecézyKoszalin-Kołobrzeg)
„Svätý Otče, jeden z najznepokojujúcejších problémov, pred ktorými stojí dnešná Európa je otázka utečencov. Ako im môžeme pomôcť, vzhľadom na ich tak veľký počet? A čo môžeme urobiť, aby sme prekonali strach z ich invázie alebo agresie, ktorý paralyzuje celú spoločnosť?“
V reakcii na poslednú otázku, týkajúcu sa migrantov a utečencov, sa pápež nemiešal do politických otázok kvót a konkrétneho prijatia v rôznych krajinách, pretože, ako povedal, každá krajina má iné možnosti. "Všetci ale máme možnosť mať otvorené srdce a byť kresťansky veľkodušní voči tým, ktorí prichádzajú." Ako konkrétnu iniciatívu navrhol pápež modlitbu - modlime sa vo farnostiach hodinu týždeň pred Oltárnou sviatosťou za migrantov, odporučil. Práve modlitba ako jediná pomáha vo svete, ktorými, slovami pápeža Benedikta, hreší proti Bohu Stvoriteľovi, povedal pápež František v samom závere príhovoru k poľským biskupom s odkazom na ideologické kolonizácie, z ktorých jedna nesie mene gender.
Celý prepis dialógu je možné nájsť v taliančine v taliančine a v poľštine v poľštine.
