Vatikán 22. júla (RV) „Najhoršou chorobou nie je lepra alebo tuberkulóza, ale opustenosť,“ píše pápež František v predslove ku knihe „Milujme toho, kto nie je milovaný“. Talianske misionárske nakladateľstvo v nej prináša dva doposiaľ nezverejnené príhovory Matky Terezy z roku 1973. Albánska rehoľníčka, ktorú Svätý Otec vyhlási za svätú 4. septembra tohto roku, sa v Miláne prihovorila mladým a rehoľníčkam. Pápežov predslov dnes zverejnil na titulnej stránke taliansky denník Corriere della Sera. Svätý Otec, uvažujúc nad textami a životom Matky Terezy z Kalkaty, ponúka reflexiu postavenú na piatich pilieroch. Sú nimi modlitba, láska, skutky milosrdenstva, rodina a mladí. Petrov nástupca pripomína, že zakladateľka Kongregácie misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier vždy „začínala svoj deň účasťou na svätej omši a zakončila ho adoráciou Krista v Eucharistii“.
Druhým kľúčovým slovom po modlitbe je láska, ktorá podľa pápeža Františka znamená „priblížiť sa k ľudským perifériám, ktoré stretávame každý deň“ a „stať sa svedkami Božej nehy pre každú ranu ľudstva“, aby sme ponúkli tým, ktorí po tom túžia, prítomnosť a blízkosť Boha.
Svätý Otec ďalej vysvetľuje, že sme povolaní konať telesné a duchovné skutky milosrdenstva a starať sa tak o každého človeka. Vo svojom predslove píše: „Je to spôsob, ako prebudiť naše svedomie častokrát driemajúce pred drámou chudoby a vstúpiť tak vždy hlbšie do srdca evanjelia, kde sú chudobní privilegovaní Božím milosrdenstvom“. Matka Tereza, podľa slov pápeža, premenila 25. kapitolu Matúšovho evanjelia, v ktorom Ježiš hovorí o hladných, smädných, pocestných či chorých, „na návod svojho života, cestu ku svätosti“ a ktorou sa môžeme inšpirovať aj my.
Štvrtým pilierom je rodina, kde „sa od matky a otca učíme usmievať, odpúšťať, prijímať, obetovať sa pre druhých, darovať sa bez toho, aby sme očakávali niečo na oplátku, modliť sa a trpieť spoločne, radovať sa a vzájomne si pomáhať“.
Na záver sa Svätý Otec prihovára mladým, s ktorými sa stretne už budúci týždeň na Svetových dňoch mládeže v Krakove. Pozýva ich, aby boli „budovateľmi mostov, aby tak pretrhli logiku rozdelenia, odmietnutia, strachu z druhých“ a aby sa vložili so „služby chudobným“. „Životu, ktorý je Božím darom, treba čeliť s odvahou a netreba si nechať ukradnúť budúcnosť,“ píše na záver svojho predslovu v knihe o Matke Tereze pápež František a dodáva: „Najhoršou chorobou nie je lepra alebo tuberkulóza, ale opustenosť. Tá je dôvodom mnohých nepokojov, rozdelení a vojen, ktoré nás dnes postihujú“.
