Londýn 13. júla (Zenit) Existuje jav, ktorý vo Veľkej Británii rastie geometrickým radom. Ide o deti, ktoré trpia takzvanou „rodovou dysfóriou“, teda pociťujú príslušnosť k opačnému pohlaviu. V roku 2010 bolo v Spojenom kráľovstve zaregistrovaných 97 takýchto prípadov. Tento počet sa zdá byť zanedbateľným vzhľadom na to, o koľkých prípadoch hovorí klinika Tavistock Clinic, najvýznamnejšia britská klinika, zaoberajúca hormonálnou liečbou detí s cieľom zadržať pubertu, čo je prvým krokom smerujúcim k chirurgickému zákroku.V roku 2015 bolo zaregistrovaných 1398 prípadov, čo je viac ako dvojnásobok prípadov oproti roku 2014 (697 prípadov), keď Britská zdravotnícka služba začala uznávať tento typ zdravotníckych služieb. Ako uvádza denník Sun v reportáži prevzatej z portálu ZENIT, počas deviatich mesiacov roku 2015 bola z verejných zdrojov vynaložená suma vo výške 2,7 miliónov libier na úhradu liekov určených deťom na zadržanie puberty.
Denník Daily Mail upozornil, že Britská zdravotnícka služba „kolabuje“, pretože už nedokáže zvládnuť náklady na liečbu tak vysokého počtu detí, ktoré sa cítia nesvoje vo vlastnom biologickom tele. Čakacie doby na liečbu môžu dosahovať až štyri roky. Vo Walese preto založili prvú kliniku, ktorá preberá časť aktivít iných kliník špecializovaných v tomto odvetví. Lekárka Hellen Webberley pre Daily Mail vysvetlila, že podľa britského zákona, „by liečba mala byť dostupná do 18 týždňov“. Aj túto dobu však považuje za príliš dlhú, pretože existujú „zúfalé prípady“ ktoré je potrebné riešiť okamžite.
Objavujú sa však aj kritické hlasy voči danému postupu u detí s ťažkosťami tohto druhu - vzhľadom na terapie, ktoré spôsobujú konečné a určitým spôsobom násilné zásahy na ich tele. Medzi tieto hlasy patrí doktor James Barrett, psychiater a konzlutant na Charing Cross Clinic. Ide o prvú kliniku vo Veľkej Británii, ktorá sa zaoberá poruchami sexuálnej identity. Barrett považuje za nešetrné, aby takéto silné lieky boli nasadzované deťom, ktoré ešte nedosiahli pubertálny vek. Argumentuje, že u týchto detí sa často stáva, že počas dospievania „sa ich klinický obraz mení a cítia sa jednoducho ako homosexuáli“.
Psychiater tiež vyjadril obavy z toho, že pacientom, ktorí navštevujú kliniku doktorky Webberley, chýba adekvátna klinická podpora. Barrett potvrdil, že mnohé z týchto detí sú kontaktované cez elektronické médiá – cez e-mail, telefón alebo Skype – skôr ako im je stanovená diagnóza. Zdá sa však, že výzva Dr. Burretta k prezieravosti padá do priepasti vytvorenej rodovou ideológiou. Ako uviedla v rozhovore pre ZENIT Dr. Chiara Atzoriová, britské prípady „rodovej dysfórie“ u detí „zdá sa poukazujú na určité prispôsobovanie sa móde samourčovania sexuálnej identity, ktorá sa rozširuje aj na deti, akoby na potvrdenie požiadaviek niektorých predstaviteľov pro-gender lobby“.
Aktivity tejto „pro-gender lobby“ siahajú aj do verejných škôl. Ak sa v Taliansku začala diskusia ohľadom povinných kurzov sexuálnej výchovy pre študentov, vo Veľkej Británii už pokročili oveľa ďalej. Denník Guardian ponúka sondu do britských škôl ohľadom toho, ako sa prispôsobujú šíreniu „nestálosti rodu“. Noviny oboznamujú s projektom School Revision, jednodňovým kurzom pre učiteľov s cieľom vytvoriť z britskej školy prostredie čo najviac „trans-inkluzívne“, na odstránenie „rodových stereotypov“.
V tejto oblasti už existuje dlhý zoznam príkladov. Začína školami, ktoré zrušili uniformy, aby nevytvárali „diskrimináciu“, a končí tými, ktoré zrušili aj rozlíšenie toaliet a šatní. Niektoré historické "colleges", tradične dievčenské alebo chlapčenské, dokonca začali prijímať študentov opačného pohlavia, a to na základe ich údajnej „rodovej dysfórie“. Aktivistka Susie Green, s ktorou sa rozprával denník Guardian, a ktorá je zo združenia na podporu rodín s deťmi s podobnými ťažkosťami, hovorí, že hoci britská škola „robí pokroky“, vyskytujú sa aj obštrukcie.
Ako príklad uvádza prípad školy, ktorá odmietla žiadosť istej rodiny, aby ich osemročná dcéra mohla nosiť chlapčenskú uniformu, Podobná neochota prispôsobiť sa rodu by mala zmiznúť. Aktivistka Green s uspokojením konštatuje: „Títo rodičia sa obrátili na miestne úrady, ktoré im dali za pravdu“. Noviny hovoria aj o veľmi malých deťoch vo veku troch či štyroch rokov, ktorým už bola diagnostikovaná celková „rodová dysfória“. Podľa Dr. Atzoriovej tu hrozí riziko, že tieto malé deti necháme platiť za naše ideologické pseudokoncepty v rodovej oblasti, ako napr. unisex alebo pansexuálne formy.
Preložil Stanislav Gábor
