[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 23. 09. 2021   Meniny má Zdenka       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František na Slovensku
Duchovná príprava

www.navstevapapeza.sk

Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Bratislave uvedú knihu o vzťahoch medzi Vatikánom a Slovenskom
P:3, 30. 05. 2016 13:29, DOM

Bratislava 30. mája (TK KBS) Profesorka Emília Hrabovec, historička z Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, predstaví v utorok 7. júna 2016 o 17:00 h svoju novú knihu "Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989)". Prezentácia sa uskutoční v refektári kláštora Milosrdných bratov v Bratislave. Novinka vychádza vo vydavateľstve Univerzity Komenského s predslovom kardinála Jozefa Tomka. Za prítomnosti autorky knihu uvedie prof. Martin Homza.

Novinka po prvýkrát priblíži komplex rôznych otázok vo vzájomných vzťahoch medzi Svätou stolicou a Slovenskom v rokoch 1962 - 1989 - v kontexte medzinárodného, vnútropolitického, cirkevného a spoločenského vývoja. "V 60-tych rokoch mala záujem o kontakt so Svätou stolicou predovšetkým Moskva, ktorá si od neho sľubovala posilnenie svojej zahraničnopolitickej línie, kým začiatkom 80-tych rokov objavila Vatikán americká politika, usilujúca sa využiť pápežov antikomunizmus a poľský pôvod a nadviazať s ním „strategickú alianciu“ v zápase proti komunizmu," píše prof. Hrabovec.

Historici vatikánskej východnej politiky sa podľa slovenskej historičky zhodli v tom, že najťažšie rokovania s najmenším úspechom sa viedli s Československom, doteraz však nedali odpoveď na otázku prečo. "Kniha ukazuje, že istú rolu hrala úloha Československa ako „výkladnej skrine socializmu“, ktorá ekonomické výhody kompenzovala ideologickou rigiditou, i sovietska politika, ktorá sa najmä po roku 1968 usilovala konsolidovať kontrolu nad satelitným štátom prostredníctvom nástroja divide et impera, podporujúc súčasne viacero vnútrostraníckych frakcií a brániac sformovaniu jedného mocenského centra. Výskum však ukázal, že najvážnejším faktorom bola vnútorná heterogénnosť československého štátu, ktorý spájal dve národne i nábožensko-kultúrne odlišné časti. V dominantnom českom prostredí katolicizmus nehral vážnejšiu rolu, ale prežívali historické protikatolícke resentimenty a komunistická podoba čechoslovakizmu, ktorý videl v slovenskom katolicizme nielen ideologického nepriateľa, ale aj potenciálne ohrozenie jednoty štátu. Na rozdiel od Poľska či Maďarska, kde sa vytvoril istý modus vivendi medzi Cirkvou a režimom na základe spoločných národných záujmov, na prevažne katolíckom Slovensku takáto možnosť vo vzťahu k ČSSR neexistovala."

Rozsiahly priestor venovala slovenská autorka otázke slovenskej cirkevnej provincie a dosiaľ prakticky neznámemu pôsobeniu Slovákov v kontexte Druhého vatikánskeho koncilu a ich podielu na formulovaní teologických konceptov i cirkevnopolitických rozhodnutí, ako i veľkému dielu slovenskej kňazskej emigrácie okolo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, duchovno-kultúrneho centra Slovákov i neformálnej slovenskej “diplomatickej služby” na druhej strane železnej opony.

Kniha je príspevkom nielen k cirkevnohistorickému, ale aj k všeobecnému historickému poznaniu sledovaného obdobia a rôznych foriem interakcie medzi politickými a cirkevno-náboženskými faktormi v silovom poli medzi ideológiou a reálnou politikou komunistického režimu, kontinuitou a diskontinuitou vývoja. Vďaka širokej medzinárodnej spolupráci autorky, ktorá sa v rámci prípravy knihy podieľala na viacerých spoločných výskumoch s kolegami v zahraničí a zúčastnila na početných vedeckých konferenciách od Milána po Moskvu, včleňuje kniha slovenský výskum do medzinárodného vedeckého diskurzu, v ktorom dosiaľ chýbal slovenský hlas i zohľadnenie „slovenského faktoru“.

( TK KBS, ehr; ml ) 20160530022   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]