Vatikán 27. júna (RV) Na slávnosť „Corpus Domini“ - Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi slávil pápež František v Lateráne svätú omšu s veriacimi rímskej diecézy, po ktorej nasledovala tradičná procesia. Homíliu Svätý Otec zameral na Ježišove slová: „Toto robte na moju pamiatku“. Svätý Otec sa v tento prikázaný sviatok prihovoril cez sociálnu sieť Twitter. „Ježiš sa nám dáva v Eucharistii, ponúka seba samého ako duchovný pokrm, ktorý udržiava náš život," zaznelo v krátkom odkaze. Vo večerných hodinách sa presunul do Lateránu, kde slávil Eucharistiu na otvorenom priestranstve pred pápežskou bazilikou. Slávenie s účasťou veriacich z rímskych farností sa začalo o devätnástej hodine, za prítomnosti vikára pre Rímsku diecézu kardinála Agostina Valliniho a biskupov diecézy, viacerých kardinálov a prelátov, členov kapituly, rímskych farárov, rehoľníčok a rehoľníkov. Liturgickým spevom ho obohatili zbory Cappella Sistina pod vedením Massina Palombellu a Zbor Rímskej diecézy pod vedením Marca Frisinu.
V homílii sa Svätý Otec zameral na Ježišov príkaz učeníkom pri ustanovení Eucharistie: „Toto robte na moju pamiatku“. Význam tohto príkazu osvetlil poukazom na aktívnu úlohu učeníkov pri Ježišovom zázračnom rozmnožení chleba, keď lámali chleby a rozdávali ich zástupu. Pri vysvetlení významu lámania chleba pápež poukázal na životy svätcov a svätíc, ale aj mnohých rodičov, ktorí spolu s každodenných chlebom „lámu“ aj vlastný život a rozdávajú ho, aby dobre vychovali svoje deti. Spomenul aj kresťanov s verejnou zodpovednosťou, rozdávajúcich sa v službe na obranu ľudskej dôstojnosti. „Kde nachádzajú silu, aby robili toto všetko?“ – opýtal sa Svätý Otec prítomných.
*
Prinášame plné znenie homílie pápeža Františka na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi:
„Toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11,24.25)
Dvakrát apoštol Pavol, píšuc do komunity v Korinte, podáva správu o tomto Ježišovom príkaze v rámci rozprávania o ustanovení Eucharistie. Je to najstaršie svedectvo o Kristových slovách pri Poslednej večeri.
„Toto robte“. To znamená vezmite chlieb, vzdávajte vďaky a lámte ho; vezmite kalich, vzdávajte vďaky a rozdávajte ho. Ježiš prikazuje opakovať úkon, ktorým ustanovil pamiatku svojej Paschy, prostredníctvom ktorej nám daroval svoje Telo a svoju Krv. A tento úkon prišiel až k nám: „konanie“ Eucharistie má vždy Ježiša ako subjekt, no uskutočňuje sa skrze naše biedne ruky pomazané Duchom Svätým.
„Toto robte“. Už predtým Ježiš požiadal učeníkov, aby „konali“ to, čo On už mal jasné vo svojom vnútri, v poslušnosti voči vôli Otca. Počúvali sme to pred chvíľou v evanjeliu. Pred unavenými a vyhladovanými zástupmi hovorí Ježiš učeníkom: „Vy im dajte jesť“ (Lk 9,13). V skutočnosti je to Ježiš, ktorý požehnáva a láme chleby až po nasýtenie všetkého ľudu, no päť chlebov a dve ryby ponúkajú učeníci, a Ježiš chcel presne toto: aby, namiesto toho, že rozpustia zástup, oni sami dali k dispozícii to málo, čo mali.
A potom je tu ďalšie gesto: kúsky chleba, rozlámané svätými a ctihodnými rukami Pána, prechádzajú do biednych rúk učeníkov, ktorí ich rozdeľujú ľudu. Aj toto znamená „konať“ s Ježišom, značí „dať jesť“ spolu s ním. Je zrejmé, že tento zázrak nechce nasýtiť iba hlad jedného dňa, ale je znamením toho, čo má Kristus v úmysle uskutočniť pre spásu celého ľudstva darujúc svoje telo a svoju krv (porov. Jn 6,48-58). A jednako je vždy potrebné prejsť skrze tieto dva malé úkony: ponúknuť trochu chleba a rýb, ktoré máme; prijať rozlámaný chlieb z Ježišových rúk a rozdeliť ho všetkým.
Konať, a aj „lámať“. - „Lámať“: toto je ďalšie slovo, ktoré vysvetľuje zmysel toho „toto robte na moju pamiatku“. Ježiš sa rozlámal, láme sa pre nás. A žiada od nás, aby sme sa dávali, aby sme sa lámali pre druhých. Práve toto „lámanie chleba“ sa stalo ikonou, znamením rozpoznania Krista a kresťanov. Spomeňme si na Emauzy: rozpoznali ho „pri lámaní chleba“ (Lk 24,35). Spomeňme si na prvé spoločenstvo v Jeruzaleme: „Vytrvalo sa zúčastňovali [...] na lámaní chleba“ (Sk 2,42). Je to Eucharistia, ktorá sa stáva od samého počiatku centrom a formou života Cirkvi. Ale pomyslime si aj na všetkých svätých a sväté – známych alebo anonymných – ktorí „rozlámali“ seba samých, svoj život, aby „dali jesť“ bratom. Koľko mám, koľko otcov, spolu s každodenným chlebom, nakrájaným doma na stole, rozlámalo svoje srdce, aby vychovali synov a dcéry, aby ich vychovali dobre! Koľko kresťanov, ako zodpovedných občanov, rozlámalo svoj život na obranu dôstojnosti všetkých, zvlášť tých najchudobnejších, vytlačených na okraj a diskriminovaných! Kde nachádzajú silu, aby robili toto všetko? Práve v Eucharistii: v moci lásky vzkrieseného Pána, ktorý aj dnes láme chlieb pre nás a opakuje: „Toto robte na moju pamiatku“.
Kiež je aj úkon „eucharistickej procesie“, ktorý za chvíľu vykonáme, odpoveďou na tento Ježišov príkaz. Úkon na jeho pamiatku; úkon, ktorý dá jesť zástupu dnes; úkon, skrze ktorý budeme lámať svoju vieru a svoj život ako znak lásky Krista k tomuto mestu i k celému svetu.
Preložil: Marek Vaňuš SVD)
*
Po skončení svätej omše pokračoval program slávnosti tradičnou eucharistickou procesiou od Lateránskej baziliky po ulici Via Merulana k Bazilike Santa Maria Maggiore, so záverečným eucharistickým požehnaním Svätého Otca všetkým prítomným.
