Vatikán 7. mája (RV) Cirkev Siedmu veľkonočnú nedeľu tradične slávi ako Deň masmédií. Tento deň, ku ktorému dal podnet II. vatikánsky koncil, si 8. mája 2016 pripomenieme už po 50. raz. Svätý Otec František pri tejto príležitosti vydal posolstvo s témou „Komunikácia a milosrdenstvo: plodné stretnutie“. Na Slovensku si tento deň pripomínajú púťou katolíckych masmédií. Prefekt vatikánskeho Sekretariátu pre komunikáciu Mons. Dario Edoardo Viganò v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas pri príležitosti slávenia 50. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov upozornil osobitne na myšlienku posolstva o úlohe milosrdenstva pri komunikácii:
„Milosrdenstvo má moc uzdraviť zranené vzťahy, prinavrátiť pokoj a súlad do rodín a komunít. A myslím si, že toto je úloha pre nás. Keď pápež zdôrazňuje, že komunikácia je jazyk, ktorý si nemôže osvojiť arogantný tón odvety, dobyvačnosti, ale skôr tú jemnosť, ktorá dokáže prijímať, to slovo, ktoré je schopné začleňovať. Myslím si, že toto je jeden z najzaujímavejších a najplodnejších vzťahov medzi Jubileom milosrdenstva a Svetovým dňom komunikácie.“
Mons. Viganó okrem toho vyzdvihol osobný príklad, ktorý dáva pápež František svojím štýlom, akým komunikuje nie seba, ale Ježiša Krista:
„Hľadieť na pápeža, počúvať jeho slová, je pre kohokoľvek z nás zakaždým dojímavé, pretože je to človek, ktorý nás vždy odkazuje k niekomu inému od seba. Je to človek, ktorý je uprostred otáznikov trápiacich ľudí: chudoba, práca, chúlostivé problémy... Je uprostred, nikdy nie na okraji problémov, no on nie je nikdy v centre: Chce byť uprostred, avšak vždy sa „decentrovať“, nikdy nebyť centrom, keďže preňho je v centre každého diania Ježiš, ktorý je Spasiteľ. Myslím si, že toto je skutočne dojemné.“
Z obsahu posolstva Svätého Otca Františka k 50. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov s názvom „Komunikácia a milosrdenstvo: plodné stretnutie“ vyberáme:
„Svätý rok milosrdenstva nás pozýva uvažovať nad vzťahom medzi komunikáciou a milosrdenstvom. Vskutku Cirkev, spojená s Kristom ako žijúcim vtelením Milosrdného Boha, je povolaná žiť milosrdenstvo ako charakterizujúcu vlastnosť celého jej bytia a jej konania. To, čo hovoríme a ako to hovoríme, každé slovo a každé gesto by malo vyjadrovať spolucítenie, jemnosť a Božie odpustenie pre všetkých. Láska je vo svojej podstate komunikáciou, vedie k otvoreniu sa a nie k izolácii. A ak naše srdce a naše gestá sú oživované láskou, pochádzajúcou od Boha, naša komunikácia bude nositeľkou Božej sily.
Ako Boží synovia sme povolaní komunikovať so všetkými bez vylučovania. Je osobitne vlastné jazyku a konaniu Cirkvi, že šíri milosrdenstvo a tak sa dotýka sŕdc osôb a podporuje ich na ceste k plnosti života, ktorú Ježiš Kristus, poslaný Otcom, prišiel priniesť všetkým. Ide o to, aby sme do seba prijali a šírili okolo seba teplo Matky Cirkvi, aby Ježiš bol poznaný a milovaný. To teplo, čo dáva podstatnú váhu slovám viery, a čo v hlásaní a vo svedectve vytvára „iskru“, ktorá ich robí živými.“
Pápež František vo svojom posolstve pokračuje poukázaním na schopnosť komunikácie vytvárať mosty:
„Aké pekné je vidieť osoby, ktoré dbajú o starostlivý výber slov a gest, aby prekonali nedorozumenia, uzdravovali zranenú pamäť a vytvárali pokoj a harmóniu. Slová môžu vytvoriť mosty medzi osobami, rodinami, spoločenskými skupinami, národmi. A to či už vo fyzickej, alebo digitálnej oblasti.“
Svätý Otec vo svojom tohtoročnom posolstve ďalej pozýva všetkých, aby objavili moc milosrdenstva. Cituje pri tom aj slová Williama Shakespeara:
„Chcel by som teda pozvať všetkých ľudí dobrej vôle nanovo objaviť moc milosrdenstva, ktorá obnovuje pretrhnuté vzťahy a prinavracia pokoj a harmóniu medzi rodiny a do spoločenstiev. Všetci vieme, akým spôsobom sa môžu staré rany a vlečúce sa antipatie stať pre ľudí pascou a zabrániť im komunikovať a uzmieriť sa. A toto platí aj pre vzťahy medzi národmi. Vo všetkých týchto prípadoch je milosrdenstvo schopné podnietiť nový spôsob reči a vedenia dialógu, tak ako to výrečne vyjadril Shakespeare: «Milosrdenstvo nie je povinnosťou. Zostupuje z neba ako ovlaženie dažďa na zem. Je dvojitým požehnaním: žehná toho, kto ho dáva, i kto ho prijíma» (Kupec benátsky, IV. dejstvo, I. scéna).“
Po tomto citáte z Kupca benátskeho pápež František pripomína, ako je žiaduce, aby sa milosrdenstvom nechal inšpirovať aj jazyk politiky a diplomacie. Odvoláva sa na Ježišove slová: «Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi» (Mt 5,7.9). Moc milosrdenstva sa má podľa pápeža zvlášť prejavovať v službe duchovných pastierov, ktorí odsudzujú hriech, ale nie hriešnika.
„Milosrdenstvo môže pomôcť zmierniť protivenstvá života a ponúknuť teplo tým, čo poznali len chlad odsúdenia. Štýl našej komunikácie nech je takým, že prekoná logiku číreho rozdeľovania na hriešnikov a spravodlivých. Môžeme a musíme súdiť situácie hriechu - násilie, korupciu, vykorisťovanie atď. -, ale nemôžeme súdiť osoby, lebo iba Boh môže čítať v hĺbke ich srdca. Je našou úlohou napomínať tých, čo sa mýlia, usviedčať zlobu a nespravodlivosť istých spôsobov správania, s cieľom oslobodiť obete a pozdvihnúť toho, kto padol. Jánovo evanjelium nám pripomína, že «pravda vás vyslobodí» (Jn 8,32). Touto pravdou je nakoniec sám Kristus, ktorého mierne milosrdenstvo je meradlom našich spôsobov ohlasovania pravdy a odsudzovania nespravodlivosti. Našou hlavnou úlohou je potvrdzovať pravdu láskou (porov. Ef 4,15). Len slová vyslovené s láskou a sprevádzané miernosťou a milosrdenstvom sa dotýkajú sŕdc nás hriešnikov. Pri tvrdých či moralistických slovách a gestách hrozí, že môžu ešte viac odcudziť tých, ktorých by sme chceli priviesť k obráteniu a k slobode, posilňujúc ich zmysel odmietania a obrany.“
Svätý Otec na záver posolstva k Svetovému dňu masmédií dodáva:
„Aj email, sms, sociálne siete, ,chat‘ môžu byť formami plne ľudskej komunikácie. Nie technológia určuje, či je komunikácia autentickou alebo nie, ale srdce človeka a jeho schopnosť dobre používať prostriedky, ktoré má k dispozícii. Sociálne siete sú schopné podporovať vzťahy a propagovať dobro spoločnosti, no môžu tiež viesť k ďalšej polarizácii a rozdeleniu osôb a skupín. Digitálne prostredie je námestím, miestom stretávania, kde možno pohladiť či zraniť, mať osožnú diskusiu či morálne lynčovanie. Prosím o to, aby nás Jubilejný rok prežívaný v milosrdenstve «viac otvoril pre dialóg, aby sme sa lepšie poznali a chápali; aby odstránil každú formu uzavretosti a pohŕdania a tiež každú formu násilia a diskriminácie» (Misericordiae vultus, 23). Aj na internetovej sieti sa vytvára skutočné občianstvo. Vstupovanie na digitálne siete zahŕňa zodpovednosť za druhého, ktorého nevidíme, ale je skutočný, má svoju dôstojnosť, ktorá si zasluhuje úctu. Internet môže byť dobre využitý pre rozvoj spoločnosti, ktorá je zdravá a otvorená k deleniu sa.“
PLNÉ ZNENIE posolstva je možné nájsť ::TU::
