Vatikán 29. apríla (RV) Kresťan nekráča „tmavými cestami“, lebo tam nie je „Božia pravda“. Ale aj ak padne, môže sa spoľahnúť na odpustenie a nežnosť Boha, ktorý ho navracia do života vo „svetle“. Takto môžeme zhrnúť ústrednú myšlienku dnešnej rannej homílie pápeža Františka v Dome sv. Marty. Priezrační ako Boh a bez hriechu, „to je kresťanský život“, hovorí Svätý Otec, ktorý vychádzal z dnešného liturgického čítania z prvého Jánovho listu (1 Jn 1,5-2,2). Apoštol v ňom stavia veriacich pred vážnu zodpovednosť, aby neviedli dvojitý život so svetlom navonok, no s temnotou v srdci, pretože Boh je výlučne svetlom.„Ak hovoríme, že sme nezhrešili, robíme Boha luhárom“, cituje pápež František z Jánovho listu a zdôrazňuje večný zápas človeka s hriechom pre dosiahnutie spásy:
„Ak ty hovoríš, že máš spoločenstvo s Pánom, kráčaj vo svetle. Ale dvojitý život nie! To nie! Tá lož, ktorú sme si tak veľmi zvykli vídať – aj my jej prepadáme, nie? Hovoriť jedno a robiť druhé? Neustále pokušenie... Vieme, odkiaľ pochádza lož: v Biblii Ježiš nazýva diabla ,otcom lži‘, luhárom. A preto s toľkou miernosťou, s toľkou pokorou tento starý otec hovorí ,mladistvej‘ Cirkvi takto: ,Nebuď v klamstve! Máš spoločenstvo s Bohom, kráčaj vo svetle. Konaj skutky svetla, nie hovoriť jedno a konať druhé, nie dvojitý život a toto všetko.‘“
„Deti moje“ – týmto oslovením začína list sv. Jána, a tento vľúdny úvodný tón, ako hlas starého otca k vnúčatám, nachádza ozvenu v láskavých slovách dnešného evanjelia, kde Ježiš definuje svoje jarmo ako príjemné a sľubuje odpočinok unaveným a utláčaným. Podobne aj Jánova výzva je, aby sme nehrešili, a ak aj niekto zhrešil, nemá klesať na duchu:
„Máme Zástancu, slovo, advokáta, obhajcu u Otca: je ním Ježiš Kristus, spravodlivý. On nás ospravedlňuje, on nám dáva milosť. Niekto by mal chuť povedať tomuto starému otcovi, ktorý nám dáva tieto rady: ,Nuž či to nie je odporné, mať hriechy?‘ -,Áno, hriech je ohavný! Ale keď si zhrešil, pozri, že ťa čakajú, aby ti bolo odpustené!‘. Vždy! Lebo on, Pán, je väčší než naše hriechy“.
A práve toto, uzatvára pápež František „je Božie milosrdenstvo, Božia veľkosť“. Vie, že „sme ničím“, že iba „od neho“ prichádza sila, a teda nás vždy očakáva:
„Kráčajme vo svetle, lebo Boh je svetlo. Nekráčajme jednou nohou vo svetle a druhou vo tme. Nebuďme luhármi. A ďalšia vec: všetci máme hriech. Nik nemôže povedať: ,Tento je hriešnik, táto je hriešnica, ja som vďaka Bohu, spravodlivý‘. Nie, iba jeden je spravodlivý, ten, ktorý za nás zaplatil. A ak niekto hreší, on nás čaká, odpúšťa nám, lebo je milosrdný a dobre vie, čím sme poznačení, a pamätá, že sme prachom. Nech nám radosť, ktorú dáva toto čítanie, dá pokročiť v jednoduchosti a v priezračnosti kresťanského života, predovšetkým ak sa obrátime na Pána. S pravdou.“
