Vatikán 26. apríla (RV) Kardinál Jozef Tomko sa vo svojej pravidelnej rubrike pre Vatikánsky rozhlas venuje aktuálnej otázke migračnej krízy, s dôrazom na odkaz návštevy pápeža Františka na Lesbose. Jeho komentár prinášame v plnom znení. Nedávna krátka návšteva pápeža Františka na gréckom ostrove Lesbos pri bránach európskeho svetadiela, spolu s ekumenickým patriarchom z Konštantínopolu Bartolomejom a s pravoslávnym arcibiskupom Atén a celého Grécka Hieronymom, vzbudila zvláštnu pozornosť najmä v Európe.
Táto návšteva sa ukazuje ako dôležitá výzva na medzinárodné politické autority, aby riešili tento humanitárny problém, ktorý je vypuklý najmä v Európe, ale v určitej miere sa objavuje aj na iných kontinentoch. Kristovi učeníci sa musia zaujímať o bolesti a radosti ľudstva. Týka sa to najmä Katolíckej cirkvi, ktorá je považovaná za „skúsenú v ľudskosti“. Chceme teda návštevu na Lesbose zarámovať do širšieho rámca a poukázať na jej všeľudský význam.
V posledných rokoch sa odohrávajú na našej zemi udalosti, ktoré ľudstvo už zažilo v minulosti. Pozoruhodné je sťahovanie veľkých skupín ľudí, akési nové „sťahovanie národov”. Zasahuje rôzne kraje a rôzne svetadiely. Veľké množstvo migrantov zanecháva svoje domovy a sťahuje sa do iných krajín, alebo aj na iné kontinenty. Spôsobuje často „krízu migrácie“, ktorá ohrozuje pokoj uprostred obyvateľov a niekedy aj medzi národmi, lebo vznikajú obavy pred skutočnými alebo neskutočnými dôsledkami tohto javu. Ľahko sa utvorí, niekedy aj bez vážnej príčiny, tak zvaná „verejná mienka“ a vznikne „kríza prijatia“ proti novým prišelcom.
Hodno sa teda bližšie pozastaviť nad týmto aktuálnym úkazom a ujasniť si jeho reálny rozsah a podstatu.
Veľký pohyb obyvateľstva nastal v posledných rokoch z Ázie do Európy, najmä zo Sýrie do Turecka, Grécka, Macedónie a cez Maďarsko, Slovinsko a Rakúsko do Nemecka. Je to útek pred vojnou, alebo pred prenasledovaním zo strany radikálneho teroristického islamského štátu ISIS. K ním sa pridali skupiny z Iraku a Afganistanu. Tento prúd sa trochu dotkol našej krajiny, ktorá prijala najprv 149 utečencov, prijatých vládou na pobyt v Humennom a presídlených neskôr na juh od Nitry. Cez Maďarsko prechádzal omnoho väčší počet, kým tamojšia vláda nespravila obranné opatrenia cez políciu, vojsko a pohraničné siete.
Cesta cez more na starých člnoch do Grécka bola a je veľmi nebezpečná. Majitelia tých plavidiel si dajú zaplatiť za prevoz vysoké sumy peňazí; niekedy sú to celoživotné úspory. Pri tom nezaručujú bezpečnosť plavby. Veľa ľudí sa utopilo v mori, keď sa nedostačujúce a preplnené loďky potopili. Napriek tomu pomerne vysoký počet ľudí, veľa žien a detí vydáva na túto nebezpečnú cestu a plavbu. Pred bránami Európy sa z tejto strany Grécka nachádza ostrov Lesbos, kde sa nachádza utečenecký tábor Moria, ktorý navštívili pápež František, ekumenický patriarcha z Carihradu Bartolomej a pravoslávny arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronymos.
Keď sa prechod z Ázie do Európy cez Grécko stáva stále ťažším, viacerí utečenci z Ázie hľadajú dlhšiu, ale menej nebezpečnú cestu cez Taliansko.
Hodne stúpol aj počet ľudí, ktorí sa sťahujú z Afriky do Európy. Sú to zväčša ľudia, ktorí hľadajú chlieb, prácu a niekedy aj slobodu. Stredozemné more nazval voľakto veľkým cintorínom, lebo sa stalo miestom smrti pre zle vybavené a neúnosné plavidlá. Severný breh Afriky je pomerne blízko k Európe a priťahuje najmä africkú mládež obrazom blahobytu a voľnosti. Koloniálna história priviedla do Francúzska a do Belgicka mnohých Afričanov, ktorí tvoria už celé štvrte v Paríži, Marseille, Bruseli a iných veľkých mestách. Anglicko má tiež svoju africkú kolóniu, ktorú zdedilo z čias britského impéria, a dodnes udržiava živé obchodné a kultúrne styky s mnohými africkými a ázijskými obyvateľmi.
Cez Taliansko prechádzajú viacerí Afričania, ktorí cestujú cez Stredozemné more z Egypta, Líbye, Tuniska a Maroka. Menšina z nich sa zastaví v tejto krajine, kde si získali úctu svojou pracovitosťou najmä v poľnohospodárstve. Väčšina však sa poberá ďalej na sever, kde hľadajú lepšie zárobky.
Celkove iba roku 2015 prišlo do Európy cez more vyše milióna prisťahovalcov, z toho 856 tisíc cez Grécko a z toho asi polovica prešla cez Lesbos, kde teraz obmedzili voľný pohyb a slobodný odchod.
Na iných svetadieloch nastal tiež pohyb obyvateľstva na viacerých miestach. Tak napríklad na americkom kontinente, po veľkom prisťahovalectve v 19. a 20. storočí z niektorých európskych krajín, nastal príliv zo západu: Spojené štáty americké a Kanada sa stali cieľom Vietnamcov, Číňanov a iných prisťahovalcov z Ázie. Prácu a blahobyt tam hľadajú aj chudobní občania zo strednej a južnej Ameriky, ktorí sa tlačia z juhu cez mexické hranice.
Sťahovanie veľkého množstva ľudí prináša so sebou rôzne ťažkosti a často utvára situáciu, ktorá už dostala svoje meno: „migration crisis“ – „kríza migrácie“. Tá sa však dá a musí riešiť. Nestačí prebehnúť očami správy o tom, že len cez ostrov Lesbos už prešlo pol milióna utečencov a že tam teraz uviazlo 60-tisíc ďalších. Treba sa pýtať, či bola správna a „ľudská“ reakcia mnohých ľudí na Slovensku pri príchode malej skupiny utečencov do našej krajiny a negatívne posudky na ľudí i na celú problematiku, ktoré boli predstavené ako „verejná mienka“ u nás. Slovensko si tak dosť pokazilo dobrý obraz, ktorý malo v cudzine.
Pápež František svojimi skutkami i slovami učí všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa pri pohľade na skúšky, ktoré prežívajú mnohí utečenci, „nepoddali uzavretosti a nezáujmu“, ako sa v nedávnej výzve dňa 19. apríla vyjadril on sám. František poukazuje na riešenie svojimi skutkami i slovami. Dobre si pamätáme jeho cestu pred troma rokmi do Lampedusy, v južnom Taliansku, kde hodil do mora veniec a modlil sa za stovky tých, čo zahynuli v mori pri pokuse o vstup do Európy Ale táto ľudská dráma pokračuje. Počet utečencov zahynutých v Stredozemnom mori minulého roku sa odhaduje na 3 771; aj v týchto aprílových dňoch prišla správa, že sa potopila loď s 500 utečencami.
Keď sa teraz Európa uzatvára pred prisťahovalcami, pápež František išiel vo štvrtok Veľkého týždňa medzi utečencov do Cara di Castelnuovo di Porto, severne od Ríma, aby stretol utečencov a pri omši umyl nohy niektorým. Aj návšteva na ostrov Lesbos v tomto jubilejnom „Roku milosrdenstva“ patrí k týmto „cestám milosrdenstva“ za cieľom potešiť tritisíc ľudí v tábore Moria, ktorí od konca minulého marca už nemajú voľnosť pohybu, ale pripomenúc aj pol milióna utečencov, ktorí už prešli ostrovom a 60-tisíc ďalších, ktorí na ňom uviazli. Pápež František zobral so sebou do Ríma dvanásť utečencov moslimov, ktorí mali cestovné dokumenty v poriadku.
Jeho cesta v sprievode dvoch pravoslávnych hodnostárov bola „ekumenická“, ale má aj veľký význam ako výzva na rešpektovanie medzinárodných práv a ľudskej solidárnosti. V spoločnom dokumente, ktorý na ostrove podpísali, idú títo traja na koreň veci, keď požadujú odstránenie príčin nútenej emigrácie. V prehlásení napísali okrem iného: „Vyzývame všetkých politických lídrov, aby vynaložili všetky prostriedky na zabezpečenie toho, aby jednotlivci a komunity vrátane kresťanov zostali vo svojich rodných krajinách a mohli spokojne požívať základné právo na život v mieri a v bezpečí“. Ostro vystúpili proti obchodovaniu s ľuďmi, pašeráctvu a zneužívaniu tragickej situácie a ľudskej biedy. Nazvali túto utečeneckú krízu v Európe jednou z najvážnejších humanitárnych kríz od konca Druhej svetovej vojny.
Zdá sa, že aj na Slovensku sa opravujú začiatočné tvrdé úsudky proti utečencom. Je naozaj vrcholný čas, aby sme nechali prehovoriť srdce a ľudské spolucítenie.
Jozef kard. Tomko
