Vatikán 22. apríla (RV) Práve v dnešný deň Svätý Otec František oslávil 43. výročie svojich posledných rehoľných sľubov v Spoločnosti Ježišovej. Zložil ich v roku 1973, necelé štyri roky po kňazskej vysviacke, keď od jeho vstupu do noviciátu uplynulo 15 rokov. Dátum 22. apríl nebol zvolený náhodne, keďže práve v tento deň slávia jezuiti na celom svete sviatok „Panny Márie, Matky Spoločnosti Ježišovej“.Aj dnes ako zvyčajne začal Svätý Otec svoj deň rannou svätou omšou v kaplnke Domu sv. Marty. Vo svojej homílii sa zameral na tri body: ohlasovanie, príhovor, nádej. Podčiarkol, že kresťan je osoba nádeje, „ktorá dúfa, že Pán sa vráti“. Vyzval tiež k odvahe ohlasovať evanjelium tak ako apoštoli, ktorí svedčili aj za cenu života o Ježišovom zmŕtvychvstaní.
„Ohlasovanie, príhovor, nádej“ majú podľa pápeža Františka charakterizovať život veriaceho. Srdcom ohlasovania je pre kresťana to, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych pre nás, pre našu spásu. „Ježiš žije! Toto je zvesť apoštolov pre židov i pohanov ich doby, a o tejto zvesti svedčili aj svojím životom, svojou krvou,“ pokračoval Svätý Otec, ktorý dnes vychádzal z liturgického čítania z Evanjelia podľa Jána (Jn 14,1-6):
„Keď Jána a Petra po uzdravení chromého priviedli pred Veľradu a kňazi im zakázali hovoriť o tomto mene Ježiš, o zmŕtvychvstaní, oni so všetkou odvahou, s úplnou jednoduchosťou hovorili: ,My nemôžeme mlčať o tom, čo sme videli a počuli‘ – ohlasovanie. A my kresťania vďaka viere máme v sebe Ducha Svätého, ktorý nám dáva vidieť a počuť pravdu o Ježišovi, ktorý zomrel pre naše hriechy a vstal z mŕtvych. Toto je zvesť o kresťanskom živote: Kristus žije! Kristus vstal z mŕtvych! Kristus je medzi nami v spoločenstve, sprevádza nás na ceste“.
Toľko ráz „je namáhavé prijať toto ohlasovanie“, no zmŕtvychvstalý Kristus „je skutočnosťou“ a je nevyhnutné „vydať o tom svedectvo“, ako tvrdí Ján. Pápež František následne prešiel k druhému bodu, ktorým je orodovanie, čiže príhovor. Pripomenul, že pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok, keď boli apoštoli smutní, Ježiš im povedal: „Nech sa vám srdce nevzrušuje, majte vieru. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Idem vám pripraviť miesto.“ Svätý Otec ďalej vysvetľuje:
„Čo to znamená? Ako Ježiš pripravuje miesto? Svojou modlitbou za každého z nás. Ježiš sa za nás modlí a toto sa nazýva príhovor. Ježiš v tomto okamihu pracuje svojou modlitbou pre nás. Tak ako raz povedal Petrovi: ,Peter, modlil som sa za teba‘, pred jeho umučením, tak je teraz Ježiš orodovníkom medzi Otcom a nami“.
A ako sa Ježiš modlí? - pýta sa pápež František a hneď aj odpovedá: „Myslím, že Ježiš ukazuje Otcovi rany, lebo rany si po zmŕtvychvstaní odniesol so sebou: ukazuje rany a menuje každého z nás.“ Toto je „Ježišova modlitba. V tejto chvíli za nás Ježiš oroduje: je to orodovanie“.
Napokon sa Svätý Otec pristavil pri treťom rozmere kresťanského života, ktorým je nádej. „Kresťan, to je žena či muž nádeje, čo dúfa, že Pán sa vráti“. Celá Cirkev, povedal pápež František, „očakáva Ježišov príchod: Ježiš sa vráti. A toto je kresťanská nádej“:
„Môžeme sa spýtať, každý z nás: aké je ohlasovanie v mojom živote? Aký je môj vzťah s Ježišom, ktorý sa za mňa prihovára? A aká je moja nádej? Naozaj verím, že Pán vstal z mŕtvych? Verím, že sa za mňa modlí k Otcovi? Vždy, keď ho vzývam, on sa za mňa modlí, oroduje. Naozaj verím, že Pán sa vráti, že príde? Prospeje nám položiť si tieto otázky o našej viere: verím v ohlasovanie? Verím v príhovor? Som mužom či ženou nádeje?“
