Vatikán 6. marca (RV) Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána vo Štvrtú pôstnu nedeľu 6. marca 2016 vo Vatikáne:Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V pätnástej kapitole Lukášovho evanjelia nachádzame tri podobenstvá o milosrdenstve: o stratenej ovci (v. 4-7), o stratenej minci (v. 8-10), a veľké podobenstvo o márnotratnom synovi, alebo lepšie, o milosrdnom otcovi (v. 11-32). Dnes by bolo pekné, keby si každý z nás vzal Evanjelium, túto 15. kapitolu sv. Lukáša, a prečítal si tie tri podobenstvá.
Dnes nám v rámci prežívania pôstneho obdobia evanjelium predstavuje práve toto posledné podobenstvo, o milosrdnom otcovi, v ktorom vystupuje otec a jeho dvaja synovia. Rozprávanie nám umožňuje zachytiť niektoré črty tohto otca: je to človek, ktorý je vždy pripravený odpúšťať a ktorý dúfa proti každej nádeji. Udivuje predovšetkým jeho tolerancia voči rozhodnutiu mladšieho syna pobrať sa z domu: mohol sa postaviť proti tomu, poznajúc, aký je ešte nezrelý, mladý chlapec, alebo hľadať nejakého advokáta, aby mu nedal dedičstvo ešte za živa. Naopak, on mu dovoľuje odísť, aj keď predvída možné riziká. Takto nakladá Boh s nami: necháva nás slobodných, aj zmýliť sa, pretože keď nás stvoril, dal nám veľký dar slobody. Je na nás, aby sme ten dar dobre využívali. Tento dar slobody, ktorý nám Boh dáva ma vždy napĺňa úžasom!
No odlúčenie od tohto syna je iba fyzické. Otec ho stále nosí v srdci, očakáva v dôvere jeho návrat, pozoruje cestu v nádeji, že ho uvidí. A jedného dňa ho zazrie, ako sa objavil v diaľke (porov. v. 20). No toto znamená, že tento otec každý deň vychádzal na terasu vyzerať, či sa syn nevracia... A keď ho zbadá, je pohnutý dojatím, beží mu v ústrety, objíme a pobozká ho. Koľká neha! A tento syn toho riadne povyvádzal! Ale otec ho takto prijíma.
Rovnaký postoj prechováva otec aj voči staršiemu synovi, ktorý zostal vždy doma, a teraz je namrzený a protestuje, pretože nechápe a nezdieľa všetky tie prejavy dobra voči bratovi, ktorý pochybil. Otec vychádza v ústrety aj tomuto synovi a pripomína mu, že oni boli vždy spolu, mali všetko spoločné (v. 31), ale treba prijať s radosťou toho brata, ktorý sa konečne vrátil domov.
Toto nás núti premýšľať nad jednou vecou: keď sa niekto cíti hriešnikom, cíti sa, že naozaj za veľa nestojí, – alebo ako som to počul niekoho povedať, toľkých: „Nuž, otče, som samá špina“ – to je ten moment vykročenia k Otcovi. Naopak, keď sa niekto cíti byť spravodlivým – „Vždy som všetko robil dobre!“ – Otec nás rovnako prichádza hľadať, pretože tento postoj je zlý: je to pýcha! Pochádza od diabla. Otec očakáva tých, čo sa uznávajú za hriešnikov a vychádza hľadať tých, čo sa cítia byť spravodlivými. Toto je náš Otec!
V tomto podobenstve sa dá vytušiť aj tretí syn. - Tretí syn? A kde? – Je skrytý! Je to ten, ktorý sa «nepridŕžal svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu» (Flp 2,6-7). Tento Syn-Služobník je Ježiš! Je predĺžením Otcových rúk a jeho srdca: on prijal zblúdeného a umyl zašpinené nohy. On pripravil hostinu na slávnosť odpustenia. On, Ježiš, nás učí byť „milosrdnými ako Otec“.
Postava otca v podobenstve odhaľuje srdce Boha. On je milosrdný Otec, ktorý nás v Ježišovi miluje presahujúc každú mieru, očakáva neustále naše obrátenie vždy keď schybíme. Čaká na náš návrat, keď sa vzdialime od neho v domnení, že sa zaobídeme bez neho. Je vždy pripravený otvoriť svoje náručie, čokoľvek sa mohlo udiať. Tak ako otec z evanjelia, aj Boh nás naďalej považuje za svoje deti, keď sme sa stratili, a prichádza nám naproti s nehou, keď sa k nemu navraciame. A s veľkou dobrotivosťou sa nám prihovára vtedy, keď sa cítime byť spravodlivými. Chyby, ktoré páchame, aj keby boli veľké, nenaštrbia vernosť jeho lásky. Vo sviatosti zmierenia môžeme vždy nanovo začať: on nás prijíma, prinavracia nám dôstojnosť jeho detí a vraví nám: „Choď vpred! Buď v pokoji! Vstaň, kráčaj vpred!“
V tejto etape Pôstneho obdobia, ktorá nás ešte delí od Veľkej noci, je tu pre nás výzva zintenzívniť vnútorný proces obrátenia. Dajme sa zasiahnuť pohľadom nášho Otca plným lásky a navráťme sa k nemu s celým srdcom, a odhoďme každý kompromis s hriechom. Nech nás Panna Mária sprevádza až k obrodzujúcemu objatiu sa s Božím milosrdenstvom.
Preložila: Slovenská redakcia VR
*
Po udelení požehnania pápež František adresoval osobitné slová sestrám Matky Terezy na celom svete:
„Vyjadrujem svoju blízkosť Misionárkam lásky v hlbokom žiali, ktorý ich zasiahol pred dvoma dňami po zavraždení štyroch rehoľníčok v Adene v Jemene, kde sa starali o starých ľudí. Modlím sa za ne i za ostatných zabitých pri útoku, a za ich príbuzných. Toto sú mučeníci dneška! A títo nie sú na prvých stránkach novín, nie sú predmetom správ! Oni dávajú svoju krv za Cirkev. Toto sú obete útoku tých, ktorí ich zabili a aj ľahostajnosti, tejto globalizácie ľahostajnosti, ktorej nezáleží... Nech Matka Tereza sprevádza v raji tieto svoje dcéry, mučeníčky lásky, a nech sa prihovára za pokoj a posvätnú úctu voči ľudskému životu.“
Pápež František ďalej ocenil ekumenickú iniciatívu vytvorenia humanitárnych koridorov pre utečencov, ktorá bola nedávno spustená v Taliansku. Sto osôb utekajúcich pred vojnou a násilím už bolo presunutých do Talianska. Veľkú časť z nich tvoria choré deti, postihnuté osoby, vojnové vdovy s deťmi a starí ľudia. „Teším sa tomu aj preto, lebo táto iniciatíva je ekumenická, zabezpečujú ju Komunita sv. Egídia, Federácia evanjelických cirkví Talianska, valdénske a metodistické cirkvi,“ dodal pápež František. Na záver Svätý Otec poprosil veriacich o modlitbu za seba i svojich spolupracovníkov počas duchovných cvičení, ktoré absolvujú od dnešnej nedele večer do piatka ráno v exercičnom dome neďaleko Ríma.
