Vatikán 28. februára (RV) Boh trpezlivo čaká na návrat hriešnika. Nikdy nie je tak neskoro, že by človek nemal šancu sa obrátiť. S týmito myšlienkami sa v Tretiu pôstnu nedeľu Svätý Otec František prihovoril pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána.Pápež spomenul príhodu zo života sv. Terézie z Lisieux, ktorá vyprosila odsúdencovi na smrť obrátenie v poslednom momente jeho života. Vystríhal tiež pred pokrytectvom myslieť si, že výzva na obrátenie sa týka iba tých druhých. Tragédie, ktorých je ľudstvo denne svedkom, majú byť podľa jeho slov mementom, aby sa človek pobadal.
Medzi pútnikmi Svätý Otec privítal viaceré skupiny, najmä zo Španielska, Talianska a Poľska, ako aj domorodých obyvateľov oblasti Biafra na juhu Nigérie. Na Námestí sv. Petra nechýbali ani slovenské zástavy.
Pápež František v závere venoval pozornosť situácii utečencov smerujúcich do Európy, pričom osobitne spomenul Grécko, ktoré je v prvej línii ich náporu. Pripomenul potrebu spolupráce všetkých krajín, aby si vyvážene rozdelili záťaž. V tejto súvislosti pápež hovoril o nádeji, s akou privítal utíchnutie násilia v Sýrii. Vyslovil želanie, aby sa takto umožnil prísun humanitárnej pomoci trpiacemu obyvateľstvu a otvorila sa cesta k dialógu a pokoju. Svätý Otec vyzval tiež k solidarite s tichomorskou krajinou Fidži, ktorú zasiahol ničivý cyklón.
*
Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Každý deň, žiaľ, správy referujú o drsných udalostiach: vraždách, incidentoch, katastrofách... V dnešnej evanjeliovej stati sa Ježiš zmieňuje o dvoch tragických udalostiach, ktoré v tom čase vyvolali veľký rozruch: krutá represia, ktorú vykonali rímski vojaci vo vnútri chrámu a zrútenie sa veže v Siloe, v Jeruzaleme, ktoré si vyžiadalo osemnásť obetí (porov. Lk 13,1-5).
Ježiš pozná poverčivú mentalitu svojich poslucháčov a vie, že interpretujú tento druh udalostí pomýleným spôsobom. Myslia si totiž, že ak tí ľudia zomreli tak kruto, je to znamenie, že Boh ich potrestal za nejakú ťažkú vinu, ktorú spáchali; inými slovami: „zasluhovali si to“. A naopak skutočnosť, že niekto bol ušetrený od nešťastia, viedla dotyčného k tomu, že sa cítil byť „v poriadku“. Oni si to zaslúžili, ja som v poriadku...
Ježiš odmieta takéto videnie, pretože Boh nedopúšťa tragédie, aby trestal viny, a tvrdí, že tie úbohé obete neboli v skutočnosti horšie od ostatných. On skôr pozýva vyťažiť z týchto bolestných udalostí napomenutie, ktoré sa týka všetkých, pretože všetci sme hriešnikmi. Hovorí totiž tým, ktorí sa ho dopytovali: «Ak nebudete robiť pokánie, tiež podobne zahyniete» (porov. Lk 13,3).
Aj dnes, pri pohľade na isté nešťastia a na žalostné udalosti, môže na nás prísť pokušenie „zhodiť“ zodpovednosť na obete, alebo priam na samotného Boha. No evanjelium nás pozýva uvažovať: Akú predstavu o Bohu sme si vytvorili? Sme si naozaj istí, že Boh je takýto, alebo je to skôr naša fikcia, akýsi boh vytvorený „na náš obraz a podobu“? Ježiš nás naopak volá k obráteniu srdca, k radikálnemu obráteniu smeru nášho života, k zanechaniu kompromisov so zlom – a tohto sa dopúšťame všetci, je tak? Zanechať kompromisy so zlom, pokrytectvá – nuž, myslím si, že takmer všetci máme aspoň kúsok pokrytectva –, aby sme vykročili s rozhodnosťou na cestu evanjelia. No znovu je tu pokušenie ospravedlňovať sa: „Ale od čoho sa máme obrátiť? Nie sme vcelku skvelými ľuďmi? Koľko ráz sme si takto pomysleli: Nuž, ja som koniec koncov poriadny, ja som poriadna - nie je tak? Či azda nie sme veriaci, a aj dostatočne praktizujúci? A domnievame sa, že takto sme ospravedlnení.
Žiaľ, každý z nás sa veľmi podobá stromu, ktorý dával viacero rokov opakované dôkazy svojej neplodnosti. Ale na naše šťastie, Ježiš sa podobá tomu roľníkovi, ktorý s trpezlivosťou, ktorá nepozná hraníc, vyprosí pre neúrodný figovník ešte jeden odklad: «Nechaj ho ešte tento rok – hovorí majiteľovi – [...] možno nabudúce prinesie ovocie» (porov. Lk 13,9). „Rok“ milosti: čas Kristovej služby, čas Cirkvi pred jeho návratom v sláve, čas nášho života, vytýčený istým počtom veľkopôstnych období, ktoré sa nám ponúkajú ako príležitosti k náprave a k záchrane. Čas Jubilejného roka milosrdenstva.
Neprekonateľná Ježišova trpezlivosť... Premýšľali ste nad Božou trpezlivosťou? Pomysleli ste aj na jeho neumenšujúcu sa starosť o hriešnikov? Ako veľmi by nás to malo provokovať k nedočkavosti (bezodkladne konať) pokiaľ ide o nás samých! Nikdy nebude prineskoro na obrátenie, nikdy! Až do poslednej chvíle: je tu trpezlivosť Boha, ktorý nás čaká. Spomeňte si na ten malý príbeh zo života sv. Terézie od malého Ježiška, keď sa modlila za toho človeka odsúdeného na smrť, zločinca, ktorý nechcel prijať posilu od Cirkvi, odmietal kňaza, nechcel ho. Chcel zomrieť taký, aký bol. A ona sa modlila, v kláštore. A ten muž, práve vo chvíli, keď už má byť popravený, obracia sa ku kňazovi, berie si kríž a pobozká ho.
Božia trpezlivosť! A tak isto sa správa k nám, k nám všetkým. Koľko krát. My to nevieme, dozvieme sa to v nebi. No koľko ráz sme tam a tam, a Pán nás zachraňuje. Zachraňuje nás, pretože má s nami veľkú trpezlivosť. A toto je jeho milosrdenstvo. Nikdy nie je neskoro na obrátenie sa, no je to naliehavé, je to dnes! Začnime dnes.
Nech nás Panna Mária podopiera, aby sme mohli otvoriť srdce Božej milosti, jeho milosrdenstvu, a nech nám pomáha nikdy nesúdiť druhých, ale nechať sa dennými nešťastiami vyprovokovať k dôkladnému spytovaniu svedomia a k náprave.“
Slová pápeža Františka po modlitbe a udelení požehnania
„Drahí bratia a sestry, moja modlitba, a aj vaša, má vždy pred očami drámu utečencov, ktorí utekajú pred vojnami a inými neľudskými situáciami. Zvlášť Grécko a ďalšie krajiny, ktoré sú v prvej línii im poskytujú veľkodušnú pomoc, ktorá si vyžaduje spoluprácu všetkých krajín. Spojená odpoveď môže byť účinná a vyvážene rozdeliť záťaž. Preto je potrebné zamerať sa na rokovania, s rozhodnosťou a bez výhrad.
Súčasne s tým som s nádejou prijal správu o utíchnutí násilností v Sýrii a pozývam všetkých modliť sa, aby tento otvorený priezor mohol priniesť úľavu trpiacemu obyvateľstvu umožnením nevyhnutnej humanitárnej pomoci a aby otvoril cestu k dialógu a vytúženému pokoju.
Chcem tiež uistiť o mojej blízkosti ľud ostrovov Fidži, tvrdo zasiahnutý ničivým cyklónom. Modlím sa za obete a za všetkých, čo pracujú na poskytnutí pomoci.“
Preložila: Slovenská redakcia VR
