Bratislava 25. februára (TK KBS) Postmoderná osoba je osoba, ktorá má všetky túžby, ktoré sú vlastné človeku, ale stratila nádej. "Stratila nádej, že tie jej túžby by sa mohli aj zrealizovať. Ako následok sa potom obmedzilo aj to rozpätie a šírka vlastných túžob v horizonte tohto sveta," hovorí taliansky kardinál Carlo Caffarra. Povedal to na medzinárodnej konferencii Konferencie biskupov Slovenska "Miesto Katolíckej cirkvi v postmodernej spoločnosti" v Bratislave, kde porovnával vzťah Cirkvi a človeka, ktorý žije beznádejnými túžbami. Poukázal i na symtómy a nástrahy, s ktorými sa súčasný človek trápi. "Keď hovorím o hlbších túžbách, hovorím napríklad o túžbe po pravde, po skutočnej láske a skutočne požehnanom živote. Toto je situácia dnes. Čo môže teda Cirkev povedal nejakej osobe, ktorá sa nachádza v takejto situácii? Po prvé - nemala by sa obmedziť na nejaké exhortácie morálneho charakteru. Prečo? Lebo nebude to zodpovedať tomu skutočnému statusu toho človeka. Nejde o to, akým spôsobom bude konať Cirkev. Nie je to ani otázka, že by bola na vyššom stupni náboženská výchova. Základnou vecou je to, že sa hovorí - ty môžeš stretnúť jednu osobu, ktorá ti dá kompletnú odpoveď na to, čo tvoje srdce očakáva. Teda svedectvo prítomnosti. Ale ja tu prítomnosť musím zažiť, musím mať s ňou skúsenosti - s tou Božou prítomnoťou. Ako sa dá vyjadriť jedným slovom - hlásať Evanjelium."
Ako však zvestovať tým, ktorí nie sú veriaci?
"Apoštoli našli svet, ktorý bol bez Boha a bez nádeje. Apoštoli stretli neveriacich. Hlásali možnosť stretnúť jednu osobu, ktorá by bola schopná zmeniť ich život. To je to, čo - už jedným alebo druhým spôsobom - so všetkými ťažkosťami, ktoré existujú dnes, musí spraviť Cirkev."
Aké formy by na to mala zvoliť Cirkev?
"Vy dobre viete, že táto situácia sa nemôže zmeniť z jedného na deň. Je potrebné začať procesy. Aké? V prvom rade - každým možným spôsobom - pomáhať mladým, aby sa mohli vymaniť zo situácie, v ktorej manželstvo sa už nejaví ako nejaké dobro. Lebo dospeli sme už do tohto bodu. Lebo už to nie je evidentné, že manželstvo predstavuje dobro. Treba začať veľmi výchovný a kultúrálny proces. Teda - ja som s tebou, ja otec som s tebou, ja kňaz som blízko pri tebe, ja s tebou kráčam, lebo ti ponúkam možnosť, že nebudeš už viac tým tulákom, ktorí nevie, kde ma ísť, ale staneš sa pútnikom, ktorí ešte nedosiahol ešte svoju métu, ale je si istý, že ten cieľ existuje. V takejto situácii, v akej sa dnes Cirkev na Západe ocitla, sa ešte nikdy neocitla. Lebo sa konfrontuje sa s človekom, ktorý veľmi často povedal, že ja som už kresťanstvo vyskúšal a nefunguje to."
*
Carlo Caffara sa narodil 1. júna 1938 v Sambosetto di Busseto (severotaliansky región Emilia-Romagna). Duchovnú formáciu a teologické štúdiá absolvoval v kňazskom seminári miestnej diecézy Fidenza. Za kňaza bol vysvätený 2. júla 1961. Na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme dosiahol doktorát cirkevného práva a následne pôsobil ako kanonik v katedrále diecézy Fidenza, pričom zároveň prednášal morálnu teológiu v kňazskom seminári parmskej diecézy (Parma). V Miláne, kde prednášal na Katolíckej univerzite Sacro Curore, spoznal talianskeho kňaza, teológa a filozofa Luigiho Giussaniho, zakladateľa katolíckeho hnutia Comunione e Liberazione, s ktorým ho potom spájalo dlhoročné priateľstvo. V sedemdesiatych rokoch sa začal zaujímať o témy ako manželstvo, rodina a zvlášť ľudská plodnosť. V roku 1981 sa stal riaditeľom Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny, ktorý pôsobí v Ríme pri Pápežskej lateránskej univerzite. V roku 1983 bol menovaný za konzultora Kongregácie pre náuku viery. So svojimi prednáškami vystúpil na mnohých univerzitách po celom svete (Santiago de Chile, Sydney, Pamplona, Madrid). Františkánska univerzita v Steubenville v štáte Ohio (USA) mu udelila doktorát honoris causa z kresťanských vied. V roku 1995 (8. septembra) ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa diecézy Ferrara-Comacchio. V roku 2003 (16. decembra) ho ten istý pápež vymenoval za bolonského arcibiskupa metropolitu, nástupcu známeho kardinála Giacoma Biffiho. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2006 kreoval za kardinála. Pri dosiahnutí veku 75 rokov v súlade s Kódexom kánonického práva predložil Svätému Otcovi Františkovi svoje zrieknutie sa úradu bolonského arcibiskupa. Pápež František toto zrieknutie prijal až v októbri 2015, pričom menoval jeho nástupcu v osobe – Matteo Mari Zuppi. Je jedným z kardinálov, ktorý celebruje tridentskú omšu. Aktuálne je členom týchto dikastérií: Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, Kongregácie pre kauzy svätých, Pápežskej rady pre rodinu a Pápežskej akadémie pre život Je autorom mnohých knižných publikácií.
