1. Pápež František na stretnutí so svetom práce: Kapitál nemôže určovať život ľudí

2. Pápež František si pri hranici Mexika uctil obete migrácie

ad 1. V záverečný deň návštevy Mexika sa Svätý Otec stretol so svetom práce. V pohraničnom meste Ciudad Juárez na pôde vzdelávacieho inštitútu Colegio de Bachilleres vyše 3000 zhromaždeným podnikateľom a zamestnancom zdôraznil nezastupiteľnosť dialógu a osobného stretnutia za účelom dosiahnutia obnovy, alternatívy a zmeny. Odsúdil sociálne vylúčenie a podriaďovanie človeka kapitálu. Zdôraznil schopnosť snívať a vytvárať také Mexiko, kde bude vyvážený vzťah medzi prácou a rodinným životom.

Pri stretnutí s pápežom, ktoré sa konalo v priestore krytej športovej haly sa okrem biskupa zodpovedného za pastoráciu v oblasti zamestnanosti dostali k slovu aj niekoľkí zástupcovia sveta práce so svojimi svedectvami. Svätý Otec vo svojom príhovore najprv zdôraznil pracovné príležitosti pre mladých:

„Dnes sú tu rozličné organizácie pracujúcich, predstaviteľov profesných komôr a podnikateľských asociácii. Na prvý pohľad by sa mohli javiť ako súperi, ale zdieľajú tú istú zodpovednosť: snažiť sa vytvárať príležitosti pre prácu, dôstojnú a skutočne užitočné pre spoločnosť, a to najmä pre mladých ľudí tejto krajiny.“

Pápež pripomenul etické a hodnotové požiadavky na ekonomický život:

„Žiaľ, doba, v ktorej žijeme uvalila paradigmu ekonomickej užitočnosti ako princípu medziľudských vzťahov. Mentalita prevládajúca vo všetkých oblastiach presadzuje čo najväčšie množstvo zisku za každú cenu a okamžite. Nielen, že to má za následok stratu etického rozmeru podnikania, ale zabúda sa, že najlepšia investícia, akú môže urobiť, je investovať do ľudí, do osôb, do rodín. Najlepšou investíciou je vytvárať príležitosti. Prevládajúca mentalita kladie tok ľudí v službe kapitálových tokov, čo spôsobuje v mnohých prípadoch vykorisťovanie zamestnancov ako keby to boli predmety na použitie a odhodenie, na skartovanie (porov. Laudato si’, 123). Boh bude žiadať účet od otrokárov našich čias a my musíme urobiť všetko pre to, aby tieto situácie už viac nevznikali. Tok kapitálu nemôže určovať tok a život ľudí. Preto sa mi páčila táto preukázaná túžba po dialógu a konfrontovaní sa.“

Ďalej pápež uviedol na pravú mieru názory, ktoré zmýšľajú o sociálnej náuke Cirkvi ako o idealizme, ktorý by z podnikania chcel urobiť charitu:

„Neraz sa voči návrhom sociálnej náuky Cirkvi vedú spochybňujúce reči: «Tieto predstierajú, že sme charitatívne organizácie alebo že pretransformujeme naše podniky na filantropické inštitúcie.» Počuli sme takúto kritiku. Jediný nárok, ktorý má sociálna náuka Cirkvi je to, že sa má venovať pozornosť integrite jednotlivcov a sociálnych štruktúr. Zakaždým, keď je to z rôznych dôvodov ohrozené alebo sa to redukuje na potreby konzumu, bude sociálne učenie Cirkvi prorockým hlasom, ktorý nám všetkým pomôže nestratiť sa v mori lákavých ambícií. Vždy keď sa narušuje integrita nejakej osoby, začína sa tým istým spôsobom kaziť celá spoločnosť. A toto, čo hovorí sociálna náuka Cirkvi nie je proti nikomu, ale v prospech všetkých. Každý sektor má povinnosť dbať o blaho celku; všetci sme na tej istej lodi. Všetci musíme bojovať, aby sa zabezpečilo, že práca bude inštanciou poľudšťovania a budúcnosti, že bude priestorom pre budovanie spoločnosti a občianstva.“

Budovanie kultúry schopnej vytvárať dôstojný priestor pre všetkých podmieňuje budúcnosť detí celej krajiny, pričom je dobré pamätať nielen na vlastné deti, pokračoval pápež:

„Aký svet chceme zanechať našim deťom? Verím, že v tomto sa vo veľkej väčšine môžeme zhodnúť. A presne toto je náš horizont, toto je náš objekt, pre toto sa dnes musíme zjednotiť a pracovať. A je vždy dobré myslieť na to, čo by som chcel zanechať svojim deťom a tiež je dobré myslieť na deti druhých.“

Pápež hovoril o tzv. „troch T“ (trabajo, techo, tierra), po slovensky sú to „tri P“: práca, prístrešie a pôda ako základných požiadavkách pre dôstojný život, pričom poukázal, že v prostredí poznačenom násilím, neistotou a nedôverou je potrebné na ich dosiahnutie vynaložiť schopnosť tvoriť, „generovať alternatívy, generovať obnovu a zmenu“. „Generovať znamená byť spolutvorcami s Bohom,“ doplnil Svätý Otec a pokračoval :

„Viem, že to nie je ľahký projekt, ale tiež viem, že je horšie ponechať svoju budúcnosť v rukách korupcie, barbarstva, absencie rovnosti. Viem, že mnohokrát nie je jednoduché zosúladiť všetky strany pri rokovaní, ale viem, že je horšie a vedie to k väčšej škode, ak chýba rokovanie a vyhodnocovanie.“

Pápež pripomenul aj slová, ktoré si zapamätal od istého starého človeka, ktorý bol vedúcim robotníkov a až do smrti sa živil poctivou prácou: „Vždy, keď bolo treba sadnúť si za rokovací stôl, vedel som, že treba niečo stratiť, aby sme všetci získali.“

Zisk a kapitál musia byť v službe spoločného dobra, zdôraznil ďalej Svätý Otec:

„Viem, že nie je ľahké dohodnúť sa v stále viac a viac konkurenčnom svete, ale je horšie nechať, aby konkurenčný svet určoval osud národov. Otrokov. Zisk a kapitál nie sú dobrom prevyšujúcim človeka, ale sú v službe spoločnému dobru. A keď je spoločné dobro donucované k tomu, aby slúžilo zisku a jediným kto z toho môže ťažiť je kapitál, toto má svoje meno, nazýva sa to vylúčenie, a takto sa upevňuje kultúra vyraďovania. Vyradený! Vylúčený!“

Na záver pápež pozval Mexičanov k snívaniu:

„Začal som poďakovaním za možnosť byť spolu s vami. Včera na štadióne v Morelii jedno mladé dievča vo svojom svedectvo povedalo, že tomuto svetu uniká schopnosť snívať. A je to pravda! Občas strácame schopnosť snívať, schopnosť nezištnosti. Keď dieťa vidí otca či mamu iba na konci týždňa, lebo odchádzajú do práce prv, než sa zobudí a vracajú sa, keď už spí, toto je kultúra vyraďovania. Chcem vás pozvať, aby ste snívali, snívali o Mexiku, v ktorom otec môže mať čas hrať sa so svojím synom, v ktorom mama má čas hrať sa so svojimi deťmi. A toto si možno vydobyť cez dialóg, konfrontovanie sa, vyjednávanie, vzdajúc sa niečoho, aby tak získali všetci! Chcem vás pozvať snívať o Mexiku, aké si vaše deti zaslúžia, o Mexiku, kde sú nie osoby prvej, druhej alebo štvrtej kategórie, ale o Mexiku, ktoré vie rozpoznať dôstojnosť Božieho dieťaťa. A nech vám všetkým pomáha Guadalupská Panna Mária, ktorá sa zjavila sv. Juanovi Diegovi, a ukázala, ako sa tí, čo boli navonok odstavení bokom, stali jej privilegovanými svedkami – je jedno či máte takú alebo onakú profesiu, takú či onakú prácu – nech vám všetkým pomáha v tejto úlohe dialógu, konfrontovania sa a stretávania. Ďakujem.“

ad 2. Pred svojím odletom z Mexika pápež František slávil svätú omšu v hraničnom meste Ciudad Juárez, v zóne poznačenej smutnou históriou tragédií mnohých migrantov. „Nie viac smrť a vykorisťovanie!“ povedal Svätý Otec v homílii, ktorú na diaľku sledovali aj veriaci zhromaždení na americkej strane hranice v El Paso. Na pozadí príbehu proroka Jonáša a záchrany hriešneho mesta Ninive hovoril o obrátení a o schopnosti plakať. Opätovne zdôraznil zachraňujúcu moc Božieho milosrdenstva. Zvlášť sa zastal mladých, ktorí sú neraz obeťami násilia a drog, priam akoby „vedenými na jatky“. Rovnako pápež pripomenul aj osudy žien, pripravených o život po zotročení ako lacné pracovné sily v nelegálnych továrňach.

* * * * *

Plné znenie homílie pápeža Františka:

Slávou Boha je život človeka: tak hovorieval sv. Irenej v druhom storočí - výraz, ktorý naďalej zaznieva v srdci Cirkvi. Slávou Otca je život jeho detí. Neexistuje väčšia sláva pre otca, ktorý vidí realizáciu svojich drahých; neexistuje väčšie uspokojenie než vidieť ich napredovať, vidieť ich rásť a rozvíjať sa. Potvrdzuje to aj prvé čítanie (Jon 3,1-10), ktoré sme počuli. Ninive: veľké mesto, ktoré podliehalo sebazničeniu, ako ovociu útlaku a degradácie, násilia a nespravodlivosti. Táto veľká metropola mala svoje dni zrátané, lebo už bolo neznesiteľné násilie, ktoré v sebe zrodila. Tam na scénu vstupuje Pán pohýnajúc srdce Jonáša, na scénu vstupuje Otec pozývajúc a vysielajúc svojho posla. Jonáš bol povolaný, aby prijal istú misiu. Choď, hovorí mu, lebo «ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!» (Jon 3,4). Choď, pomôž im pochopiť, že týmto spôsobom správania sa, zachovávania, organizovania sa plodia jedine smrť a skazu, utrpenie a útlak. Daj im vidieť, že niet života pre nikoho, ani pre kráľa, ani pre poddaného, ani pre polia, ani pre zvery. Choď a ohlasuj, že si až tak navykli na úpadok, že tvárou v tvár bolesti stratili citlivosť. Choď a povedz im, že nespravodlivosť sa zmocnila ich pohľadu. Preto Jonáš vychádza na cestu! Boh ho posiela vyjaviť na svetlo to, k čomu dochádzalo, posiela ho prebudiť ľud opojený sebou samým.

Pri tomto texte sa nachádzame zoči-voči tajomstvu Božieho milosrdenstva. Milosrdenstvo vždy zaháňa ničomnosť, berúc ľudskú bytosť veľmi vážne. Vždy apeluje na dobro prítomné v každom človeku, hoci by bolo spiace či znecitlivené. Ďaleko od zničenia, ako to mnohokrát požadujeme či chceme konať my, milosrdenstvo sa približuje ku každej situácii, aby ju premenilo zvnútra. Toto je presne tajomstvo Božieho milosrdenstva. Približuje sa a pozýva k obráteniu, pozýva k ľútosti; pozýva vidieť ujmu, ku ktorej dochádza na všetkých úrovniach. Milosrdenstvo vždy vstupuje do zla, aby ho premenilo. To je tajomstvo nášho Otca Boha. Posiela svojho Syna, ktorý vstupuje doprostred zla, urobí sa hriechom, aby premenil zlo. Toto je milosrdenstvo.

Kráľ počúvol, obyvatelia mesta zareagovali a rozhodlo sa, že sa budú kajať. Milosrdenstvo Boha vstúpilo do srdca zjavujúc a ukazujúc to, čo je našou istotou a našou nádejou: je tu vždy príležitosť zmeniť sa, sme v období vhodnom na reakciu a premenu, úpravu a zmenu, obrátenie toho, čo nás ničí ako národ, čo nám spôsobuje úpadok ako ľudstvu. Milosrdenstvo nás povzbudzuje hľadieť na prítomnosť a mať dôveru v to, čo je ako zdravé a dobré ukryté v každom srdci. Milosrdenstvo Boha je naším štítom a našou pevnosťou.

Jonáš pomohol vidieť, pomáha uvedomiť si. Hneď na to, jeho volanie nachádza mužov a ženy schopných kajať sa, schopných plakať. Plakať kvôli nespravodlivosti, plakať kvôli úpadku, plakať kvôli útlaku. Sú to slzy, ktoré môžu otvoriť cestu premene; sú to slzy, ktoré môžu obmäkčiť srdce, sú to slzy, ktoré môžu očistiť pohľad a pomôcť vidieť špirálu hriechu, do ktorého sme mnohokrát ponorení. Sú to slzy, ktoré dokážu učiniť citlivým zatvrdnutý a najmä zaspatý pohľad a postoj tvárou v tvár utrpeniu druhých. Sú to slzy, ktoré môžu privodiť prelom schopný otvoriť nás k obráteniu. Tak sa to stalo Petrovi po tom, ako Ježiša zaprel: zaplakal a slzy mu otvorili srdce.

Toto slovo nech dnes medzi nami silne zaznieva; toto slovo je hlasom, ktorý volá na púšti a pozýva nás k obráteniu. V tomto roku milosrdenstva chcem s vami na tomto mieste prosiť Božie milosrdenstvo, chcem s vami prosiť o dar sĺz, o dar obrátenia.

Tu, v Cuidad Juárez, ako aj v ďalších hraničných oblastiach, sa sústreďujú tisíce migrantov zo Strednej Ameriky a iných krajín, bez toho, aby sme zabudli na mnohých Mexičanov, ktorí sa tiež snažia prejsť „na druhú stranu“. Je to prechod, cesta plná strašných nespravodlivostí: zotročovaní, unášaní, podliehajúci vydieraniu, sú mnohí naši bratia predmetom obchodu prevádzačstva ľudí, obchodovania s ľudskými bytosťami.

Nemôžeme popierať humanitárnu krízu, ktorá v posledných rokoch znamenala migráciu tisícok osôb, ako vlakom, tak po diaľnici, alebo aj pešo, prechádzajúc stovky kilometrov cez hory, púšte a nehostinné cesty. Táto ľudská tragédia, ktorú predstavuje nútená migrácia, je do dnešného dňa globálnym fenoménom. Túto krízu, ktorá sa dá merať číslami, chceme merať prostredníctvom mien, príbehov, rodín. Sú to bratia a sestry, ktorí odchádzajú hnaní chudobou a násilím, obchodovaním s drogami a organizovaným zločinom. Tvárou v tvár toľkým právnym medzerám sa napína sieť lapajúca a ničiaca vždy tých najchudobnejších. Nielenže trpia chudobou, ale navyše musia trpieť všetkými týmito formami násilia. Nespravodlivosťou, ktorá sa radikalizuje v mladých: oni, ako „mäso na jatky“, sú prenasledovaní a ohrozovaní, keď sa snažia vyjsť zo špirály násilia a z pekla drog, a čo povedať o množstve žien, ktoré boli nespravodlivo obraté o život!

Prosme nášho Boha o dar obrátenia, o dar sĺz; prosme ho, aby sme mohli mať otvorené srdce ako Ninivčania voči jeho výzve v trpiacej tvári mnohých mužov a žien. Už nikdy viac smrť a vykorisťovanie! Vždy je tu čas na zmenu, vždy je tu východisko a vždy je tu príležitosť, vždy je čas na prosbu o milosrdenstvo Otca.

Tak ako sa udialo v Jonášových časoch, aj dnes stavme na konverziu; sú tu znamenia, ktoré sa stávajú svetlom na ceste a hlásaním spásy. Viem o práci mnohých organizácií občianskej spoločnosti v prospech práv migrantov. Viem aj o práci v nasadení mnohých rehoľných sestier, rehoľníkov a kňazov, laikov, ktorých život sa stravuje v sprevádzaní a obrane života. Podávajú pomoc v prvej línii riskujúc mnohokrát ten svoj vlastný. Svojím životom sú prorokmi milosrdenstva, sú chápajúcim srdcom a sprevádzajúcimi nohami Cirkvi, ktorá otvára svoju náruč a podopiera.

Je čas obrátenia, je čas spásy, je čas milosrdenstva. Preto hovorme, spoločne s utrpením mnohých tvárí: „pre tvoje nesmierne zľutovanie a milosrdenstvo, Pane, zmiluj sa nad nami... očisť nás od našich hriechov a stvor v nás čisté srdce, nového ducha“ (porov. Ž 50/51,1-4).

A tiež chcem v tejto chvíli pozdraviť z tohto miesta našich drahých bratov a sestry, ktorí nás simultánne sprevádzajú na druhej strane hranice, osobitne tých, čo sa zhromaždili na štadióne Univerzity El Paso, známom ako Sun Bowl, pod vedením svojho biskupa Mons. Marka Setza. Vďaka pomoci techniky sa môžeme modliť, spievať a sláviť spoločne túto milosrdnú lásku, ktorú nám Pána dáva, a ktorú nám žiadna hranica nezabráni zdieľať. Vďaka, bratia a sestry. Vďaka, bratia a sestry v El Paso, že nám dávate pocítiť, že sme jednou rodinou a jedným kresťanským spoločenstvom.

Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

Státisícové liturgické zhromaždenie na pôde výstaviska v ekonomickom centre štátu Chihuahua symbolicky preklenulo ostnatý hraničný plot a duchovne sa prostredníctvom médií spojilo s veriacimi zhromaždenými na neďalekom štadióne Sun Bowl Univerzity v El Paso pod vedením tamojšieho biskupa Mons. Marka Seitza. „Vďaka, bratia a sestry v El Paso, že nám dávate pocítiť že sme jednou rodinou a jedným kresťanským spoločenstvom,“ oslovil ich v závere svojho príhovoru Svätý Otec.

Ešte pred omšou sa zastavil v tichej modlitbe pod krížom vztýčeným na hranici medzi Mexikom a USA na pamiatku životov, ktoré vyhasli pri riskantných pokusoch dostať sa ilegálne do Spojených štátov cez nástrahy smrtiacej púšte, alebo padli za obeť prevádzačom, zločineckým gangom a obchodníkom s ľuďmi. Svätý Otec si ich uctil položením kvetov a požehnaním v tichu a modlil sa aj za migrantov, ktorí sa nachádzajú v USA, sú vo väzení alebo sa musia skrývať. Asi päť metrov vysoký drevený kríž zdobí jednoduchá silueta Svätej rodiny putujúcej do Egypta. V tejto súvislosti pápež rozoslal aj odkaz cez sociálnu sieť Twitter: „Slzy môžu privodiť zlom, ktorý nám umožní otvoriť sa pre obrátenie.“

Po náročnej a emotívnej šesťdňovej návšteve Mexika opustil pápež František krajinu a v stredu 17. februára o 19.15 miestneho času odletel z letiska v Cuidad Juárez späť do Ríma. Svätý Otec sa ešte pred odletom poďakoval Mexiku za vrúcne a priateľské prijatie. Ako sa vyjadril, Mexiko je prekvapením, je krajinou, ktorá vždy prekvapuje.

„Ďakujem všetkým národným i lokálnym autoritám za záujem a ochotnú pomoc, s akými prispeli k dobrému vývoju tohto úmyslu. Chcel by som tiež z celého srdca poďakovať tým, ktorí rôznymi spôsobmi spolupracovali na tejto pastoračnej návšteve. Toľkým anonymným služobníkom, ktorí v tichosti dali zo seba to najlepšie, aby sa z týchto dní stala veľká rodinná oslava, ďakujem. Cítil som sa prijatý, prijatý láskou, oslavou, nádejou tejto veľkej mexickej rodiny, ďakujem, že ste mi otvorili dvere svojich životov, svojho národa“.

Vo svojom ďakovnom príhovore citoval Svätý Otec úryvok z básne „Bratstvo“, ktorej autorom je mexický spisovateľ Octavio Paz. Báseň hovorí o doširoka sa rozprestierajúcej tme. Keď sa však pozrieme hore, píše laureát Nobelovej ceny, uvidíme hviezdy.

„Noc sa nám môže zdať obrovská a veľmi temná, ale počas týchto dní som mohol konštatovať, že v tomto ľude sú prítomné mnohé svetlá, ktoré ohlasujú nádej; mohol som vidieť v mnohých ich svedectvách, v ich tvárach prítomnosť Boha, ktorý ďalej kráča v tejto zemi vedúc ich a udržiavajúc v nich nádej; mnoho mužov a žien so svojim každodenným úsilím umožňuje to, aby táto mexická spoločnosť neostala v tmách. (...) Ubezpečujem vás, že som mal chuť plakať, keď som videl toľkú nádej v národe, ktorý tak trpel.“

Na záver svojho rozlúčkového príhovoru Svätý Otec nezabudol na patrónku Mexika:

„Nech vás Mária, Matka z Guadalupe naďalej navštevuje, naďalej kráča po týchto končinách, Mexiko sa bez nej nedá pochopiť, nech vám naďalej pomáha, aby ste boli misionármi a svedkami milosrdenstva a zmierenia“.

Pápež František navštívil počas svojej 12. apoštolskej cesty viaceré miesta, ktoré Mexičania považujú za temnú stránku svojej krajiny, evokujúce strach a bolesť. Svätý Otec, ktorý prišiel ako „misionár milosrdenstva a pokoja“ neváhal vkročiť do chudobnej štvrte Ecatepec, stretnúť sa s deťmi chorými na rakovinu v nemocnici v Mexiko City a prosiť domorodé obyvateľstvo hornatého Chiapazu o odpustenie za zlé zaobchádzanie v minulosti. Pápež zavítal aj do regiónu Michoacán, ktorý každodenne bojuje s drogovými kartelmi a násilím. Na záver svojej cesty sa stretol s väzňami v Ciudad Juárez a pomodlil sa na hranici medzi Mexikom a USA za obete migrácie.

Po dvanásťhodinovom lete z Ciudad Juárez pristál Boeing 787 mexických aerolínií s pápežom a sprievodom na palube na rímskom medzinárodnom letisku Ciampino pred treťou hodinou popoludní. Počas letu pápež František odpovedal na otázky novinárov, ktorí ho počas jeho dvanástej zahraničnej apoštolskej cesty sprevádzali. Okrem stretnutia s moskovským patriarchom Kirillom počas zastávky na Kube a tvorilo program pápežovej cesty plných päť dní v Mexiku.

Svätý Otec sa podľa svojho zvyku pri presune z letiska do Vatikánu prišiel poďakovať pred milostivý obraz Matky Božej v jej hlavnej bazilike v Ríme za úspešne zavŕšené podujatie. Do kaplnky Salus Populi Romani prišiel s veľkou kyticou farebných ruží v náručí.

( TK KBS, RV jb, ej; ml ) 20160218033   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]