[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 15. 06. 2021   Meniny má Vít       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František v Spojených štátoch mexických (3. deň cesty)
P:3, 15. 02. 2016 21:30, ZAH

Mexiko 15. februára (RV) V nedeľu popoludní, po svätej omši v Ecatepec a návšteve tamojšieho seminára, sa Svätý Otec vrátil vrutľníkom do Mexico City. Z miesta pristania odišiel papamobilom do šesť kilometrov vzdialenej pediatrickej nemocnice Federico Gómez. Dnešný program bol spojený s návštevou najjužnejšieho štátu Chiapas, kde slávil pápež Eucharistiu s tamojšími potomkami Mayov.

1. Pápež v detskej nemocnici v Mexiko City: Najdôležitejšia je „terapia láskou“

2. Mexický Chiapas slávil omšu s pápežom v nádhere domorodých kultúr

ad 1. Zdravotnícke zariadenie Federico Gómez sa stará o najchudobnejšie deti z celej krajiny, ktoré majú najmä rakovinu, genetické ochorenia, či neurologické poruchy. Na úvod stretnutia sa Svätý Otec zvítal s chorými deťmi a osobitne sa im venoval. Dojímavé objatia, úsmevy a povzbudivé slová vyvolali silné emócie nielen u malých pacientov, ale aj u dospelých. Jedným z najdojímavejších momentov pápežovej návštevy však bola pieseň Ave Maria, ktorú Svätému Otcovi zaspievala 15-ročná Alexia bojujúca s kostným sarkómom.

Pápež sa v príhovore poďakoval všetkým lekárom, zdravotným sestrám, personálu a dobrovoľníkom. Na úvod pripomenul príbeh z Písma, ktorý hovorí o stretnutí Simeona s Ježišom, keď bol ešte dieťa (Lk 2,22-40). „Keď (Simeon) uvidel malého Ježiška, vyvolalo to v ňom dve veci: pocit vďačnosti a chuť dať požehnanie,“ povedal Svätý Otec malým pacientom i dospelým. „Chcem prosiť Boha, aby vás požehnal, aby vás i vaše rodiny sprevádzal... vás, ktorí pomáhate nielen prostredníctvom liečby, ale prostredníctvom ‚terapie lásky‘, aby sa tento čas prežíval s väčšou radosťou... Niekedy prejav lásky tak veľmi pomôže pri zotavovaní sa“.

Na záver Svätý Otec všetkým pripomenul príhodu sv. Juana Diega: „Keď bol Juanitov strýko chorý, veľmi ho to znepokojovalo a trápilo. V tom momente sa zjavuje Guadalupská Panna Mária a hovorí mu: ‚Nech sa ti nechveje srdce, ani nech ťa nič netrápi. Nie som to azda ja, ktorá som tvojou Matka?“

Ďalším dôležitým miestom, ktoré pápež navštívil bol detský kútik. Zaujímavosťou je, že na tomto mieste sa nachádza zvon, ktorý zaznie len vtedy, ak sa nejaké dieťa uzdraví z rakoviny. Počas tejto vzácnej návštevy preto dve deti, ktoré uplynulý týždeň zvíťazili nad rakovinou rozozvučali zvon.

Podľa generálneho riaditeľa nemocnice Josého Alberta Garcia Arrandu predstavuje pápežova návšteva veľkú nádej a radosť nielen pre choré deti, ale aj pre ich rodičov a personál: „Je to pre nás posolstvo viery, posolstvo nádeje a milosrdenstva, ako to pápež povedal prednedávnom, všetkým, ktorí trpia. A tieto deti, ktoré sú chudobné a majú vážne choroby, veľmi trpia“. Nemocnica má celkom 2700 zamestnancov a ročne príjme viac než 6-tisíc detí.

Svätý Otec potom navštívil - bez prítomnosti kamier - tiež uzatvorené lôžkové oddelenie kliniky. Z nemocnice sa vrátil späť na nunciatúru. Skôr než vošiel dovnútra, udelil požehnanie zástupu ľudí, ktorí na neho čakali opäť pred budovou. Na nunciatúre sa potom pápež František stretol so skupinou mexických jezuitov. Prijal od nich dar relikviár s ostatkami bl. Miguela Augustina Pro, jezuitu z Guadalupe, ktorý bol zabitý z nenávisti k viere v roku 1927 antikatolíckym režimom prezidenta Callesa. "Bolo to neformálne - bratské stretnutie," potvrdil hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi, "podobne ako pri pápežových návštevách v iných krajinách."

ad 2. Dnešný program apoštolskej cesty sa odohrával v Chiapasu - najjužnejšom a najchudobnejšom spolkovom štáte Mexika (zo všetkých 31 štátov). Jeho hlavným mestom je Tuxtla Gutiérrez, má asi 4 milióny obyvateľov a svojou rozlohou 1,5-krát prevyšuje veľkosť Slovenska. V Chiapase, tak ako v celom Mexiku, majú katolíci drvivú väčšinu, no v regióne sú prítomné i niektoré protestantské hnutie. Tento prevažne hornatý štát, ktorý hraničí so stredoamerickou Guatemalou, sa pýši veľkým prírodným bohatstvom. Mexiko je krajina veľkých sociálnych rozdielov, medzi svojimi 120 miliónmi obyvateľov má okolo 53 miliónov chudobných, čiže takmer polovica žije pod hranicou chudoby. A práve Chiapas patrí medzi najmenej rozvinuté štáty krajiny.

K Chiapasu tradične patria aj viaceré domorodé komunity. Mexiko má vysoký podiel domorodého obyvateľstva, vyše 12%, v absolútnom počte je to okolo 15 miliónov. Majú svoje vlastné kultúry, bohaté tradície i vlastné jazyky, akými sú napríklad ch´ol, tsotsil a tseltal, ktoré dostali svoj priestor aj v slávení svätej omše pápeža Františka v meste San Cristóbal de Las Casas. Mnohí z domorodcov Chiapasu sú potomkami starobylej civilizácie Mayov. Napriek svojej početnej sile sú však domorodci mexickou spoločnosťou vytískaní na okraj.

Pôvodné jazyky, ktorých je v Mexiku vyše 60, sa síce uznávajú za národné jazyky tak ako oficiálna španielčina, no v skutočnosti sa ich používanie veľmi obmedzuje. To, že sa stráca schopnosť hovoriť týmito typickými jazykmi, akceptujú aj mnohí rodičia, aby tak svoje deti uchránili od sociálneho vylúčenia. Niektoré etnické skupiny sa takto postupne ocitli na pokraji vymiznutia. Extrémny prípad predstavujú domorodci kmeňa Kiliwa obývajúci polostrov Baja California, ktorých počet klesol už len na niekoľko desiatok. Títo sa v zúfalom proteste proti sústavnej marginalizácii rozhodli k sebazničujúcemu kroku a medzi sebou sa zaviazali, že viac neprivedú na svet ani jedno dieťa.

Vyše dvojhodinový let z Mexico City do San Cristóbal de Las Casas absolvoval Svätý Otec najskôr lietadlom a následne vrtuľníkom. Na svätú omšu s osobitnou účasťou domorodých komunít, ktorú slávil predpoludním, no pre nás už podvečer v Mestskom športovom centre, prišli státisíce ľudí. Slávenie bolo výrazom inkulturácie kresťanskej viery v prostredí domorodých kultúr, ktoré nadväzujú na starovekú civilizáciu Mayov. Pôvodní obyvatelia oblečení v pestrofarebných krojoch nechali zaznieť svoju identitu cez hudbu, tanec, spevy a jazyky. Pred samotnou omšou privítali Svätého Otca charakteristickým zvukom tradičných hudobných nástrojov.

Oltár, na ktorom Svätý Otec slávil omšu, stál na stupňovitom pódiu v tvare pyramíd z doby Mayov. Obetný stôl vytvorili domorodci „tzotziles“ z miestnej farnosti a aj obrus zhotovila žena z tejto komunity. Pozadie liturgického priestoru tvorila imitácia fasády katedrály v San Cristóbal de Las Casas. V strede dominoval kríž s podobou ukrižovaného Krista s čiernou tvárou, nakoľko Kristus podľa tamojšej tradície očernieva ľudským hriechom a našimi dejinami, aby ich premenil. V scéne nechýbali obrazy Guadalupskej Panny Márie a sv. Juana Diega, opäť poukazujúce na identitu domorodcov.

Prvé čítanie zaznelo v domorodom jazyku ch’ol, žalm zaspievali v jazyku tsotsil a evanjeliové čítanie z 25. kapitoly sv. Matúša zaznelo v reči tseltal.

* * * * *

Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka:

«Li smantal Kajvaltike toj lek» – «Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu» (Ž 19,8). Tak začínal žalm, ktorý sme si vypočuli. Zákon Pánov je dokonalý; a žalmista vymenúva všetko to, čo takýto zákon spôsobuje u toho, kto ho počúva a nasleduje: osviežuje dušu, dáva múdrosť maličkým, potešuje srdce, je svetlom, ktoré osvecuje chodník (porov. Ž 19,8-9).

Toto je zákon, ktorý izraelský národ prijal od Mojžiša, zákon, ktorý by pomohol Božiemu ľudu žiť v slobode, ku ktorej bol pozvaný. Zákon, ktorý má byť svetlom na ich cestách a sprevádzať putovanie jeho ľudu. Ľudu, ktorý zakúsil otroctvo a faraónovu tyraniu, utrpenie a znevažovanie, až kým Boh nepovedal „dosť!“, kým nepovedal: „Už viac nie!“ - Videl som útlak, počul som volanie národa, spoznal som jeho súženie (porov. Ex 3,9). A tu sa zjavuje tvár nášho Boha, tvár Otca, ktorý trpí zoči-voči bolesti, trýzneniu, nespravodlivosti v živote svojich detí a jeho slovo, jeho zákon sa stáva symbolom slobody, radosti, múdrosti a svetla. Je to skúsenosť, realita, ktorá nachádza ozvenu vo vyjadrení, ktoré sa rodí z múdrosti pestovanej v týchto krajinách už od dávnych čias a takto citovanej v Popol Vuh [pozn.: starobylá kniha Mayov]: „Úsvit náhle prišiel ponad všetky zhromaždené kmene. Tvárnosť zeme bola hneď uzdravená slnkom“ (33). Nastalo ráno pre národy, ktoré viackrát kráčali rôznymi temnotami dejín.

V tomto vyjadrení je túžba žiť v slobode, ktorá má príchuť zasľúbenej zeme, kde útlak, zlé zaobchádzanie a ponižovanie nie sú bežnou mincou. V srdci človeka a v pamäti mnohých našich národov je vpísaná túžba po zemi, v ktorej raz opovrhovanie bude premožené bratstvom, nespravodlivosť porazená solidaritou a násilie zmazané pokojom.

Náš Otec nielenže zdieľa túto túžbu, ale ju aj sám vzbudil a vzbudzuje darovaním svojho Syna Ježiša Krista. V ňom nachádzame solidaritu Otca, ktorý kráča po našom boku. V ňom vidíme, ako si tento dokonalý zákon berie telo, tvár a dejiny, aby sprevádzal a pomáhal svojmu ľudu – stáva sa Cestou, Pravdou a Životom – aby temnoty nemali posledné slovo a aby úsvit opäť prišiel do života jeho detí.

Rôznymi formami a mnohými spôsobmi chceli umlčať a vymazať túto túžbu, mnohorako sa snažili umŕtviť nám dušu, všelijako chceli otupiť a uspať život našich detí a mládeže nahováraním, že nič sa nezmení a že sú to nereálne sny. Voči týmto formám aj stvorenstvo dvíha svoj hlas: „Táto sestra [zem] protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme nezodpovedným používaním a zneužívaním dobier, ktoré do nej vložil Boh. Vyrastali sme s myšlienkou, že sme jej vlastníkmi a vládcami, oprávnenými na jej drancovanie. Násilie, ktoré je v ľudskom srdci zranenom hriechom, sa prejavuje aj v príznakoch choroby, ktorú vnímame v pôde, vo vode, vo vzduchu a v živých bytostiach. Preto medzi najopustenejšími a najviac zneužívanými úbožiakmi je naša sužovaná a devastovaná zem, ktorá «vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach» (Rim 8, 22)“ (Laudato si’, 2).

Kríza životného prostredia, v ktorom žijeme a jej ľudské korene sa týkajú nás všetkých (porov. tamtiež, 4) a vyzývajú nás. Už nemôžeme zatvárať oči tvárou v tvár jednej z najväčších kríz v oblasti životného prostredia v dejinách.

V tomto nás máte veľa čo naučiť, máte veľa čo naučiť ľudstvo. Vaši ľudia, ako bolo uznané biskupmi Latinskej Ameriky, vedia vytvárať harmonické vzťahy s prírodou, ktorú rešpektujú ako „zdroj obživy, spoločný domov a oltár ľudského zdieľania“ (Dokument z Aparecidy, 472). Avšak mnohokrát, systematickým a štrukturálnym spôsobom, boli vaši ľudia nepochopení a vylúčení zo spoločnosti. Niektorí považovali ich hodnoty, ich kultúru a ich tradície za nižšie. Ďalší, fascinovaní mocou, peniazmi a zákonmi trhu, ich olúpili o ich pozemky alebo realizovali diela, ktoré ich znečisťovali. Aké smutné! Ako veľmi by osožilo nám všetkým vykonať si dnes dobré spytovanie svedomia a naučiť sa povedať: „Odpusťte! Odpusťte, bratia! Dnešný svet, obnažený kultúrou vyraďovania, vás potrebuje!“

Dnešná mládež, ktorá je vystavená kultúre snažiacej sa potláčať všetko bohatstvo kultúrnej rozmanitosti a nastoliť homogenizovaný svet, táto mládež potrebuje nestratiť múdrosť starších!

Dnešný svet, opantaný pragmatizmom, sa potrebuje znova naučiť hodnote nezištnosti!

Oslavujeme istotu, že „stvoriteľ nás neopúšťa, nikdy neustupuje zo svojho plánu lásky, neľutuje, že nás stvoril“ (Laudato si’, 13). Oslavujeme, že Ježiš Kristus pokračuje v zomieraní a v zmŕtvychvstávaní v každom geste, ktoré vykonáme k najmenším z našich bratov. Naberme odvahu byť naďalej svedkami jeho umučenia a jeho zmŕtvychvstania, stelesňujúc to, že «Li smantal Kajvaltike toj lek» - «zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu».

Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

V modlitbách veriacich pri dnešnej liturgickej slávnosti zaznel aj špeciálny úmysel: „Modlime sa za všetky domorodé komunity v štáte Chiapas a na americkom kontinente, obzvlášť za tie, ktoré sú obeťou útlaku, rasizmu, marginalizácie, nespravodlivosti a vylúčenia, aby sme im v spoločnosti a v Cirkvi dali miesto, ktoré chce pre nich Boh.“

Na konci sa predstavitelia pôvodných komunít z Mexika a Guatemaly poďakovali za to, že pápež, teda „jTatik“, ako ho oslovili vo svojom jazyku, prišiel medzi nich: „Ďakujeme, za dôveru, že si medzi nami, za to, že posilňuješ našu vieru, za to, akým spôsobom nás vyučuješ. Aj keď nami mnohí ľudia opovrhujú, chcel si nás navštíviť a byť medzi nami, ako to spravila Guadalupská Panna Mária so svätým Juanom Diegom.“

Ocenili tiež, že Svätý Otec počas tejto slávnosti zverejnil dekrét, ktorým schválil používanie ich pôvodných jazykov v liturgii i v rámci služby domorodých trvalých diakonov: „Chceme počúvať Boha a rozprávať sa s ním v našom jazyku.“

Z mestského športového strediska sa pápežská delegácia odobrala na biskupstvo v San Cristóbale, kde obedovala s predstaviteľmi domorodých národov a miestnymi biskupmi. Posledným bodom programu v druhom najväčšom meste mexického štátu Chiapas bola návšteva miestnej katedrály, kde Petrov nástupca požehnal chorým a starým ľuďom. Potom sa vrtuľníkom vrátil do Tuxla Gutierrez, hlavného mesta spolkového štátu, kde sa na športovom štadióne konalo poobedňajšie stretnutie s rodinami. V nočných hodinách nášho času pápež odletel späť na apoštolskú nunciatúru do hlavného mesta Mexika.

Zdroj: Vatikánsky rozhlas SK

( TK KBS, RV ej, bp, vp; ml ) 20160215041   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]