[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 08. 03. 2021   Meniny má Alan; Alana       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František v Iraku
Cesta rehoľného povolania
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František v Spojených štátoch mexických (2. deň cesty)
P:3, 14. 02. 2016 21:30, ZAH



Mexiko 14. februára (RV) Návšteva najväčšej mariánskej svätyne na svete bola prvým dôvodom cesty pápeža Františka do Mexika. Národná svätyňa v Guadalupe, do ktorej vojde okolo dvanásťtisíc ľudí, je ročne cieľom pútí 20 miliónov veriacich. V sobotu sa k nim pridal i Petrov nástupca, aby si tu uctil Ježišovu Matku.

1. Pápež František ako pútnik a syn pred obrazom Guadalupskej Panny

2. Liturgiu prvej pôstnej nedele slúžil Petrov nástupca v meste Escatepec

3. Modlitba Anjel Pána so Svätým Otcom Františkom v Escatepecu

ad 1. „Prichádzam ako misionár milosrdenstva a pokoja, ale aj ako syn, ktorý si chce uctiť svoju matku, Guadalupskú Pannu Máriu a nechať spočinúť jej pohľad na mne,“ túto túžbu prejavil Svätý Otec vo svojich príhovoroch už niekoľkokrát. Dokonca ju vyslovil ešte pred svojou apoštolskou cestou, keď vo videoposolstve poprosil mexický ľud, aby mu umožnil ostať pred milostivým obrazom na chvíľu osamote v modlitbe. Pápežov sen sa splnil hneď na začiatku jeho návštevy Mexika.

Krátko po slávnostnej omši, ktorú celebroval v sobotu 13. februára (pre nás už o polnoci 14. februára) v Guadalupskej bazilike v hlavnom meste sa Svätý Otec odobral do „camarin“, čiže malej miestnosti za hlavným oltárom. Indiánsky plášť s obrazom Božej Matky, ktorý za normálnych okolností smeruje k pútnikom, sa dá otočiť a umožniť bližší a súkromnejší kontakt. Symbolickým darom, ktorý priniesol Svätý Otec pre patrónku Mexika, Latinskej Ameriky a celého Amerického kontinentu je zlatá koruna v tvare čelenky. Pred obraz nazývaný aj „Morenita“ podľa miešaneckých, mestických čŕt počernej tváre Madony, položil Svätý Otec kyticu žltých ruží, potom sa posadil a v tichosti sa modlil.

Ešte pred tým ju v homílii nazval „ženou vysloveného ‚áno‘,‚áno‘ oddanosti Bohu a súčasne ‚áno‘ oddanosti svojim bratom“. Po viac než 20 minútach sa pápež postavil a dotkol sa obrazu rukou. Historickú udalosť sledovalo 12-tisíc veriacich priamo v Bazilike a ďalších 30-tisíc na obrazovkách pred národnou svätyňou.

PLNÉ ZNENIE pápežovej sobotnej homílie je ::TU::

„Svätý Otec naozaj vníma aj v tomto obraze duchovnú prítomnosť, posolstvo, ktoré je naďalej veľmi aktuálne. Sú to veci, ktoré sa len ťažko vysvetľujú, a samotný pápež pred nejakým dňom hovoriac s novinármi v lietadle povedal: ‚Je to niečo, čo sa naďalej študuje, ale ľudsky sa nedá pochopiť,“ povedal hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi, ktorý pápeža na jeho ceste po Mexiku sprevádza. Podľa jeho slov, prišlo Svätého Otca v prvý deň pozdraviť približne milión veriacich.

Nová Guadalupská bazilika, ktorú Mexičania postavili v roku 1976, stojí neďaleko vrchu Tepeyac, kde sa v roku 1531 Panna Mária zjavila sv. Juanovi Diegovi. Ročne navštívi svätyňu približne 12 miliónov ľudí a považuje sa za jedno z najnavštevovanejších mariánskych pútnických miest na svete.

Pri vchode do sakristie potom pápež František krátko pozdravil mexického prezidenta s manželkou, ktorý sa zúčastnil na pápežskej liturgii. Za povšimnutie stojí, že je to vôbec po prvýkrát, čo sa prezident tejto krajiny zúčastnil pápežskej liturgie. Potom, ako následne strávil Svätý Otec niekoľko minút osamote pred obrazom Panny Márie Gudalupskej, vrátil sa do svojej rezidencie na apoštolskej nunciatúre, kde ho čakala mexická mládež, ktorú predtým než si odišiel odpočinúť krátko pozdravil.

ad 2. Po sobotnej emotívnej návšteve Guadalupskej baziliky v hlavnom meste dnes Svätý Otec o 10.45 miestneho času (17.45 nášho času) zavítal do mesta Ecatepec. Leží iba 28 kilometrov od Mexico City, odkiaľ sa pápež presunul helikoptérou. Svätého Otca už očakávali masy veriacich, ktorí prišli nielen z viac než jeden a pol miliónového mesta, ale aj z priľahlých oblastí.

Hlavným dôvodom bolo nielen vidieť naživo pápeža, ale zúčastniť sa tiež na slávnostnej omši, ktorej predsedal. Svätý Otec sa v homílii nechal inšpirovať dnešným liturgickým čítaním, ktoré hovorí o pokúšaní Ježiša na púšti (Lk 4, 1-13): „Vieme, čo to znamená byť pokúšaní peniazmi, slávou a mocou. A preto nám Cirkev dáva tento čas, pozýva nás k obráteniu“. Podľa slov pápeža, je pôstny čas dobrým momentom na to, aby sme sa obnovili v radosti a nádeji, že sme milovanými Božími deťmi: „On nás čaká a chce uzdraviť naše srdcia od všetkého, čo ho degraduje... On je Boh a má meno: milosrdenstvo“.

Svätý Otec František sa rozhodol ako prvý pápež navštíviť práve Ecatepec aj preto, aby miestnych obyvateľov povzbudil v neľahkej situácii. Oblasť je známa vysokou kriminalitou a násilím, najmä na ženách a trpí extrémnou chudobou.

* * * * *

Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka:

Uplynulú stredu sme vstúpili do liturgického obdobia Pôstu, v ktorom nás Cirkev pozýva pripraviť sa na slávenie veľkého sviatku Veľkej noci. Je to mimoriadny čas na to, aby sme si pripomenuli dar nášho krstu, ktorým sme sa stali Božími deťmi. Cirkev nás pozýva oživiť si tento dar, ktorý nám bol cez ňu udelený, aby nezostal zabudnutý ako niečo z ďalekej minulosti alebo zo „zásuvky spomienok“. Obdobie Pôstu je vhodným časom znovu nadobudnúť radosť a nádej, aby sme sa cítili ako milované deti svojho Otca. Tento Otec na nás čaká, aby nás mohol zbaviť šiat únavy, apatie, nedôvery a zaobliecť do šiat dôstojnosti, ktorú svojim deťom môže dať iba skutočný otec a skutočná matka, lebo vyrastajú zo skutočnej nehy a lásky.

Náš Otec je Otcom jednej veľkej rodiny, je naším Otcom. Dokáže milovať jednou láskou, avšak nevie vytvárať a pestovať „jedináčikov“. Je to Boh, pre ktorého je príznačná rodina, bratstvo, lámanie chleba a delenie sa s ním. Je to Boh modlitby „Otče náš“, nie „otče môj“ a či „váš otčim“.

V každom z nás sa ukrýva a žije tento Boží sen, ktorý každú Veľkú noc a v každej Eucharistii nanovo slávime: sme Božími deťmi. Sen, s ktorým žili mnohí naši bratia v priebehu dejín. Sen dosvedčený krvou mnohých mučeníkov včerajška i dneška.

Obdobie Pôstu je časom obrátenia, lebo každodenne v našom živote zakusujeme to, ako tento sen ohrozuje otec lži – počuli sme v evanjeliu, čo robil s Ježišom –; ten, ktorý sa nás snaží rozdeliť a vytvoriť rozdelenú a rozhádanú rodinu. Rozdelenú a rozhádanú spoločnosť. Spoločnosť niekoľkých a pre niekoľkých. Koľkokrát zažívame na vlastnom tele alebo v našich rodinách, či rodinách našich priateľov alebo blízkych bolesť prameniacu z neuznania dôstojnosti, ktorú všetci v sebe nosíme. Koľkokrát sme museli plakať a kajať sa, keď sme si uvedomili, že sme túto dôstojnosť my sami neuznali iným. Koľkokrát – hovorím to s bolesťou – zostávame slepí a necitliví k chýbajúcemu uznaniu dôstojnosti seba i iného.

Obdobie Pôstu je časom usporiadania si zmyslov, otvoriť oči pred množstvom prejavov nespravodlivosti, ktoré sú priamym útokom na Boží sen a na jeho plán.

Je to obdobie na demaskovanie týchto troch závažných foriem pokušenia, ktoré ničia a rozbíjajú obraz, ktorý si želal vytvoriť sám Boh.

Tri pokušenia Krista....

Tri pokušenia kresťana, ktoré sa snažia zničiť pravdu, ku ktorej sme boli povolaní.

Tri pokušenia, ktoré sa usilujú o skazu a o náš úpadok.

To prvé je bohatstvo, zmocňovanie sa dobier, ktoré boli dané pre všetkých a ich používanie len pre „mňa“ alebo pre „tých mojich“. Ide o zaobstarávanie si chleba z potu druhých alebo dokonca z ich životov. Toto bohatstvo je chlebom s pachuťou bolesti, trpkosti a utrpenia. V rodine a spoločnosti, ktorá je skazená, sa takýto chlieb dáva jesť vlastným deťom.

Druhým je svetská sláva, toto úsilie o prestíž založené na neustálom a sústavnom diskvalifikovaní tých, ktorí „nie sú ako dotyčný“. Enormná snaha dosiahnuť svojich päť minút slávy, ktoré nepripúšťajú „slávu“ iných, snaha „narúbať si dreva zo spadnutého stromu“, od čoho vedie krok k tretiemu pokušeniu, tomu najhoršiemu: pýche, alebo stavanie sa do vyššej pozície akéhokoľvek typu; zotrvávanie v pocite, že „nemám nič so životom bežných smrteľníkov“, a s každodennou modlitbou: „Vďaka Pane, že nie som ako oni“.

Tri pokušenia Krista...

Tri pokušenia, s ktorými sa kresťan denne konfrontuje.

Tri pokušenia, ktoré sa usilujú znehodnotiť, zničiť a odobrať radosť a sviežosť evanjelia. Pokušenia, ktoré sa snažia uzavrieť nás do bludného kruhu deštrukcie a hriechu.

Stojí preto za námahu spýtať sa seba samých:

Do akej miery si uvedomujeme tieto pokušenia v našej osobe, v nás samých?

Do akej miery sme si zvykli na životný štýl, ktorý vidí zdroj a silu života v bohatstve, márnej sláve a pýche?

Do akej miery sme presvedčení, že náš záujem o druhého, starostlivosť o obstaranie chleba na živobytie, dbanie o dobré meno a dôstojnosť druhých sú zdrojom radosti a nádeje?

Rozhodli sme sa pre Ježiša, a nie pre diabla. Ak si všimneme to, čo sme počuli v evanjeliu, Ježiš neprotirečí diablovi žiadnym vlastným slovom, ale protirečí mu slovami Božími, slovami Písma. Pretože, bratia a sestry, zapíšme si to do hlavy, s diablom sa nedebatuje, nesmie sa s ním debatovať, pretože nás vždy oklame. Jedine sila Božieho slova ho môže poraziť. Rozhodli sme sa pre Ježiša, a nie pre diabla. Chceme ísť v Ježišových stopách, no uvedomujeme si, že to nie je ľahké. Vieme, čo to znamená podliehať zvodom peňazí, prestíže a moci. Práve preto nám Cirkev dáva tento čas, pozýva nás k vnútornému obráteniu, a to v jedinej istote: On nás čaká a chce uzdraviť naše srdce od všetkého, čo ho degraduje, buď degradovaním seba alebo degradovaním iných. Je to Boh, ktorý má meno: milosrdenstvo. Jeho meno je naším bohatstvom, jeho meno je našou slávou, jeho meno je našou mocou; a v jeho mene opäť vyslovujeme slová žalmu: «Ty si môj Boh, tebe dôverujem». Odvážite sa to zopakovať spoločne? Tri razy: «Ty si môj Boh, tebe dôverujem».

Nech v nás Duch Svätý pri tejto Eucharistii obnoví istotu, že jeho meno je milosrdenstvo, a nech nám dá každý deň zakusovať, že evanjelium «napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom» s vedomím, že s ním a v ňom «sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť» (Evangelii gaudium, 1).

Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

ad 3. Po skončení slávnostnej omši v meste Ecatepec sa Svätý Otec František na poludnie pomodlil s prítomnými tradičnú nedeľnú modlitbu Anjel Pána. Ešte pred tým veriacich v krátkom príhovore povzbudil, aby vzdali Bohu vďaky za dary a všetko dobro pochádzajúce od Pána.

Na záver pápež citoval slová blahoslaveného Pavla VI., ktorý v minulosti adresoval mexickému ľudu výzvu: „Zostať stále v prvej línii, pokiaľ ide o vynakladanie úsilia na zlepšenie situácie tých, čo trú biedu, a vidieť v každom človeku brata a v každom bratovi Krista“. Podľa Svätého Otca by mali Mexičania urobiť všetko preto, aby sa z tejto krajiny stala „krajina možností ... kde nie je nutné emigrovať, aby sa mohlo snívať; kde nie je nutné nechať sa vykorisťovať, aby mal človek prácu.“

* * * * *

Prinášame plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:

Drahí bratia, v prvom čítaní tejto nedele Mojžiš dáva ľudu odporúčanie: v čase zberu úrody, v čase hojnosti a prvotín nezabudni na svoj pôvod, nezabudni odkiaľ pochádzaš. Akt vďaky sa totiž rodí a rastie v takom človeku a v takom ľude, ktorý si dokáže udržiavať pamäť. Ktorého má svojej korene v minulosti, v ktorej sa uprostred svetlých i tienistých stránok postupne rodila budúcnosť. V čase, keď sa Bohu vzdáva vďaka za to, že zem vydala svoje plody a človek bude mať svoj chlieb, Mojžiš vyzýva ľud pripomenúť si svoju minulosť a vymenúva ťažké situácie, akými ľud musel prejsť (porov. Dt 26,5-11).

V dnešný slávnostný deň môžeme oslavovať Pánovu dobrou voči nám. Vzdávajme mu vďaku za možnosť, že sme sa mohli zísť a predložiť Dobrému Otcovi prvotiny v našich deťoch a synovcoch, v našich snoch a plánoch. Prvotiny našich kultúr, našich jazykov a našich tradícií. Prvotiny nášho úsilia...

Koľko len toho musel každý jeden z vás prejsť, aby prišiel až sem! Koľko ste sa len museli „nachodiť“, aby ste dnes oslavovali, vzdávali vďaky! A koľko sa len nakráčali tí, ktorí nemohli prísť, no vďaka ktorým sme my mohli ísť ďalej.

Dnes si podľa Mojžišovej výzvy si ako ľud chceme pripomenúť minulosť, chceme byť ľudom so živou spomienkou na to, ako Boh kráčal vo svojom ľude a so svojím ľudom. Chceme hľadieť na naše deti vo vedomí, že po nás zdedia nielen krajinu, jazyk, kultúru a tradície, ale zdedia aj živé plody viery, ktoré sú pripomienkou rozhodného kráčania Boha touto krajinou. Je to istota jeho blízkosti a jeho solidárnosti. Istota, ktorá nám pomáha vztýčiť hlavu a so živou túžbou očakávať úsvit.

Spoločne s vami sa s vďakou pripájam k tejto vďačnej spomienke, živej pripomienke Božieho putovania v našich životoch. Hľadiac na vaše deti, natískajú sa mi slová blahoslaveného Pavla VI., ktoré svojho času adresoval ľudu Mexika: «Kresťan nemôže inak ako preukazovať svoju solidárnosť pri riešení situácie tých ľudí, ku ktorým sa ešte nedostal chlieb kultúry alebo príležitosť dôstojnej práce […] nemôže zostať nevnímavým, kým nové generácie nenachádzajú spôsob ako uskutočniť svoje legitímne ašpirácie». A ďalej pokračuje bl. Pavol VI. výzvou «zostať stále v prvej línii, pokiaľ ide o vynakladanie úsilia na zlepšenie situácie tých, čo trú biedu», a «vidieť v každom človeku brata a v každom bratovi Krista» (Rozhlasové posolstvo mexickému ľudu pri príležitosti 75. výročia korunovácie Panny Márie Guadalupskej, 12. októbra 1970: L’Osservatore Romano, 18. októbra 1970).

Chcem vás dnes pozvať, aby ste sa postavili do prvých línii, vyzvať k iniciatíve vo všetkom, čím možno napomôcť, aby sa táto požehnaná mexická krajina mohla stať krajinou možností. Krajinou, kde nie je potrebné emigrovať, aby sa mohlo snívať; kde nie je nutné byť vykorisťovaným, aby človek mohol pracovať; kde už nebudú mať výhody len niekoľkí na úkor zúfalstva a chudoby mnohých.

Krajinou, ktorá už nebude musieť oplakávať mužov a ženy, mládež a deti, ktorí zničení končia v rukách obchodníkov smrti.

Táto krajina je poznačená Pannou Máriou Guadalupskou, ktorá nás vždy predchádza v láske. Povedzme jej zo srdca:

Svätá Panna, «pomôž nám zažiariť vo vydávaní svedectva o spoločenstve, o službe, o horlivej a veľkodušnej viere, o spravodlivosti a láske k chudobným, aby radosť evanjelia došla až do končím zeme a nijaká periféria nebola ukrátená o jeho svetlo» (Evangelii gaudium, 288).

Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

Po svätej omši pápež František ešte navštívil diecézny seminár v Ecypetecu, kde obedoval. Po poludňajšom návrate do hlavného mexického mesta sa vydal do detskej nemocnice Federica Goméza. Stretnutie s malými pacientmi sa odohralo v nočných hodinách nášho času, a preto sa k nemu vrátime neskôr.

Zdroj: Vatikánsky rozhlas

Aktuaizované: 15. 2. 2015 / 14:30

( TK KBS, RV ej; ml ) 20160214002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]