1. Pápež František a patriarcha Kirill sa stretli v bratskom objatí

2. Mexiko privítalo pápeža Františka s obrovskými ováciami

3. Pápež mexickým biskupom: Cirkev má byť „materinským lonom“

ad 1. Dlho očakávané prvé historické stretnutie pápeža s moskovským patriarchom sa stalo realitou. Svätý Otec František sa zvítal s Jeho Svätosťou Kirillom, patriarchom Moskvy a celej Rusi, krátko po piatkovom prílete na medzinárodné letisko v Havane o sedemnástej hodine miestneho času a spolu strávili dve hodiny v súkromnom rozhovore. Dátum 12. februára sa zapisuje do histórie aj podpisom ich spoločného vyhlásenia a veľavravného bratského objatia.

Rozhovor pápeža s patriarchom sa udial za zatvorenými dverami v salóne v priestoroch letiska, za pomoci dvoch tlmočníkov. Na záver stretnutia sa vzájomne predstavili obe delegácie, zo strany Svätej stolice s účasťou kardinála Kurta Kocha, predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, zo strany Moskovského patriarchátu bol po boku patriarchu metropolita Hilarion, zodpovedný za zahraničné vzťahy patriarchátu. Čelní predstavitelia Katolíckej cirkvi a Ruskej pravoslávnej cirkvi si vymenili aj symbolické dary: zo strany pápeža to bola relikvia sv. Cyrila a kalich, patriarchovým darom bola ikona Matky Božej z Kazane. Ako hostiteľ sprevádzal podujatie kubánsky prezident Raúl Castro.

Spoločná deklarácia pozostávajúca z 30 bodov hovorí o spoločnej odpovedi katolíkov a pravoslávnych na naliehavé výzvy súčasného sveta. Medzi nimi je okrem sekularizácie a porušovania náboženskej slobody najmä naliehavá potreba zastaviť prenasledovanie kresťanov i príslušníkov iných náboženstiev na Blízkom východe, osobitne v Sýrii a Iraku. Obe cirkvi v texte vyjadrujú jednotu v zápase za hodnotu manželstva a rodiny, ochranu dôstojnosti ľudského života pred útokmi ako je eutanázia či technologická manipulácia s ľudským životom v jeho zrode. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje potreba posilniť kresťanské korene Európy s hodnotami ako solidarita s núdznymi, spravodlivosť a rovnosť. Potvrdzuje sa tiež nevyhnutnosť medzináboženského dialógu. Vyzdvihuje sa náboženská obroda vo východnej časti Európy za posledné štvrťstoročie. Vyjadruje sa postoj k tzv. „uniatizmu“, odmieta sa prozelytizmus a veľký dôraz sa kladie na spojenie síl pre dosiahnutie mieru na Ukrajine.

PLNÉ ZNENIE deklarácie je možné nájsť ::TU::

Po podpise spoločnej deklarácie za účasti médií obaja predstavitelia predniesli krátke spontánne príhovory. Patriarcha Kirill vo svojom vystúpení povedal:

„Počas dvoch hodín sme viedli otvorenú diskusiu s plným chápaním zodpovednosti voči našim cirkvám, nášmu veriacemu ľudu, pre budúcnosť kresťanstva a pre budúcnosť ľudskej civilizácie. Bol to obsažný rozhovor, ktorý nám dal možnosť pochopiť a vnímať pozície jedného i druhého, a výsledky tohto rozhovoru mi umožňujú ubezpečiť, že momentálne obe cirkvi môžu spoločne spolupracovať obraňujúc kresťanov v celom svete, a s plnou zodpovednosťou pracovať spoločne, aby nebola vojna, aby bol ľudský život rešpektovaný na celom svete, aby sa posilnili základy osobnej, rodinnej a sociálnej morálky, a aby sa skrze účasť Cirkvi na živote modernej ľudskej spoločnosti táto očisťovala v mene nášho Pána Ježiša Krista a Ducha Svätého.“

Pápež František sa vyjadril týmito slovami:

„Hovoríme ako bratia, máme ten istý krst, sme biskupi. Hovoríme o našich cirkvách a zhodujeme sa na tom, že jednota sa vytvára kráčajúc. Hovoríme jasne, nie polovičatými slovami, a ja vám vyznávam, že som v tomto dialógu pocítil útechu Ducha. Ďakujem za pokoru Jeho Svätosti, bratskú pokoru, a za jeho dobromyseľnú túžbu po jednote. Dohodli sme sa na sérii iniciatív, ktoré, ako verím, sú možné a dajú sa uskutočniť. A preto chcem ešte raz poďakovať Jeho Svätosti za jeho ústretové prijatie, ako aj spolupracovníkom, pričom chcem menovať dvoch: Jeho Eminenciu Metropolitu Hilariona a Jeho Eminenciu kardinála Kocha, s celými ich pracovnými skupinami, ktoré sa tomu venovali. Nechcem odísť bez toho, aby som srdečne nepoďakoval Kube, veľkému kubánskeho ľudu a jeho prezidentovi, tu prítomnému. Ďakujem mu za to, že je k dispozícii a ak to takto bude pokračovať, Kuba bude hlavným mestom jednoty. A nech je to všetko na slávu Boha Otca, Syna i Ducha Svätého, a pre dobro svätého ľudu verného Bohu pod plášťom Svätej Matky Božej.“

Ihneď po ukončení stretnutia pápež pokračoval v ceste do Mexika. Počas trojhodinového letu sa novinárom zveril so svojími pocitmi zo stretnutia. Slová Svätého Otca prinášame v plnom znení:

„Dobrý večer. Myslím si, že s deklaráciou, ktorú ste dostali do rúk budete mať prácu na celú noc a možno aj na zajtra! Z toho dôvodu nebudeme klásť otázky a odpovedať. Ale chcel by som sa s vami podeliť o svoje pocity. Predovšetkým, pocit prijatia a dispozície zo strany prezidenta Castra. Inokedy som s ním hovoril o tomto stretnutí a bol k dispozícii urobiť všetko a videli sme, že všetko pre to pripravil. A za to treba poďakovať.

Po druhé, čo sa týka patriarchu Kirilla. Išlo o rozhovor medzi bratmi. Jasné body, ktoré znepokojujú oboch, o tých sme hovorili. So všetkou úprimnosťou. Cítil som sa, že som pred bratom a aj on mi povedal to isté. Dvaja biskupi, ktorí hovoria o situácii ich cirkví, po prvé; a v druhom rade o situácii vo svete, o vojnách - o vojnách, pričom hrozí, že nezostanú len „po kúskoch“, ale že zahrnú všetko - a o situácii Pravoslávia, o blížiacej sa Panortodoxnej synode...

Ja vám však skutočne vravím, že som cítil vnútornú radosť, ktorá naozaj pochádzala od Pána. On hovoril slobodne a aj ja som hovoril slobodne. Bolo cítiť radosť. Prekladatelia boli úžasní, obaja. Bol to rozhovor medzi „šiestimi očami“: patriarcha Kirill, ja, Jeho Eminencia metropolita Hilarion a Jeho Eminencia kardinál Koch a dvaja prekladatelia. Vo všetkej slobode. Hovorili sme my dvaja, ostatným sa kládli nejaké otázky.

Po tretie, pripravil sa program možných spoločných aktivít, lebo jednota sa tvorí kráčajúc. Raz som povedal, že ak sa jednota uskutočňuje v študovni, kde sa študuje teológia a to ostatné, azda nás Pán pri svojom príchode nájde, ako ešte len pracujeme na jednote. Jednota sa tvorí kráčaním, kráčajúc: aby nás Pán, vtedy keď príde, našiel aspoň kráčajúcich.

Potom sme podpísali deklaráciu, ktorú máte v rukách: budú toľké výklady, toľké. Ale ak existuje nejaká nezrovnalosť, otec Lombardi môže povedať skutočný význam veci. Nie je to politická deklarácia, nie je to sociologická deklarácia, je to pastorálna deklarácia, aj keď sa hovorí o sekularizme a o explicitných veciach, o biogenetickej manipulácii a o všetkých tých veciach. Je však pastorálna: od dvoch biskupov, ktorí sa stretli s pastoračným znepokojením.

Som z toho šťastný. Teraz na mňa čaká 23 kilometrov v otvorenom papamobile...

Ďakujem vám veľmi pekne za vašu prácu: robte, čo môžete! Ďakujem veľmi pekne, ďakujem," povedal Svätý Otec na palube lietadla, ktoré o pol tretej ráno nášho času pristál na medzinárodnom letisku mexického hlavného mesta.

ad 2. Svätý Otec František, ktorý do Mexika prichádza ako „pútnik milosrdenstva a mieru“ pristál na medzinárodnom letisku v hlavnom meste Mexiko City o 19.30 miestneho času (2:30 nášho času). Tisícky ľudí ho vítali z obrovského štadiónu, ako aj stovky tanečníkov v rôznofarebných kostýmoch, speváci vo všetkých vekových kategóriách a tradičná mexická hudba „mariachi“.

Pápeža, potom ako vystúpil z Airbusu 330 spoločnosti Alitalia, privítal mexický prezident Enrique Peña Nieto s manželkou a zástupcovia Mexickej biskupskej konferencie. Svätý Otec tiež požehnal skupinku detí a s úsmevom prijal od jedného zo spevákov typický mexický klobúk „sombrero“. Po prvotných privítaniach nastúpil Svätý Otec do papamobilu a vydal sa na 19-kilometrovú trasu na apoštolskú nunciatúru v Mexiko City, ktorú lemovali desaťtisíce ľudí. Práve toto miesto sa stane po celú dobu cesty pápežovým domovom. Na nunciatúru v hlavnom meste sa totiž bude vždy vracať zo svojich jednodňových ciest do regiónov Mexika. Dnes ráno ju opustil krátko po deviatej hodine, aby opäť v otvorenom aute prešiel do prezidentského paláca, kde sa konalo oficiálne protokolárne prijatie.

Pápež František je vôbec prvým pápežom, ktorý vstúpil do tohto sídla federálnej výkonnej moci a symbolu silne antiklerikálnej mexickej revolúcie z roku 1910. Ešte aj návšteva Jána Pavla II. pri jeho mexickej ceste v roku 1979 mohla teoreticky viest k "zatknutiu" hosťa kvôli nezákonnému odevu. Postupnou normalizáciou vzťahov s Katolíckou cirkvou (a nielen z diplomatického hľadiska) však začala práve táto odvážna návšteva poľského pápeža, ktorý do Mexika prišiel potom ešte štyrikrát, hoci nikdy nebol prijatý v prezidentskom paláci. Nevstúpil tam ani Benedikt XVI, ktorý však neprišiel ani do hlavného mesta. V prezidentskej pracovni sa doobeda konalo súkromné stretnutie pápeža Františka s hlavou Spojených štátov mexických, Enriquem Peñou Nietem. Na nádvorí prezidentského paláca potom Svätého Otca očakávalo predstavitelia štátu, občianskej spoločnosti a s diplomatický zbor, ktorý si vypočuli prezidentov pozdrav a prvý oficiálny príhovor pápeža Františka.

Svätý Otec František najskôr podčiarkol duchovný rozmer svojej návštevy: „Dnes prichádzam ako misionár milosrdenstva a pokoja, ale aj ako syn, ktorý si chce uctiť svoju matku, Guadalupskú Pannu Máriu a nechať spočinúť jej pohľad na mne.“ Keďže mladí tvoria vyše polovicu obyvateľstva, najväčším pokladom Mexika je tak jeho „mladá tvár,“ povedal Svätý Otec a pokračoval:

„Táto realita nás nevyhnutne privádza k zamysleniu sa nad zodpovednosťou každého pri budovaní Mexika, po akom túžime, Mexika, ktoré chceme odovzdať budúcim generáciám. Rovnako nás to vedie k vedomiu, že budúcnosť bohatá na nádej sa kuje v prítomnosti, ktorú tvoria spravodliví muži a ženy, čestní ľudia schopní angažovať sa pre spoločné dobro, to „spoločné dobro“, ktoré v tomto 21. storočí nie je veľmi docenené. Skúsenosť nám ukazuje, že vždy, keď sa snažíme o cestu privilégií alebo výhod pre niekoľkých na úkor dobra pre všetkých, skôr či neskôr sa sociálny život premieňa na pôdu úrodnú pre korupciu, obchodovanie s drogami, vylúčenie rôznych kultúr, násilie a dokonca pre obchodovanie s ľuďmi, únosy a smrť. To všetko spôsobuje utrpenie a brzdí rozvoj.“

Prítomných tiež vyzval k angažovanosti v solidarite, v ktorej „všetci, počínajúc tými, ktorí sa označujú za kresťanov, sa budú angažovať pri budovaní «autenticky ľudskej politiky» (Gaudium et spes, 73) a spoločnosti, v ktorej sa nikto nebude cítiť obeťou kultúry vyraďovania.“ Zároveň ich povzbudil, nech pomáhajú občanom a rodinám tak, aby im zabezpečili „prístup k nevyhnutným materiálnym a duchovným dobrám: vhodnému bývaniu, dôstojnej práci, výžive, skutočnej spravodlivosti, efektívnej bezpečnosti, zdravému a pokojnému prostrediu.“ Na záver pápež František ubezpečil prítomného mexického prezidenta Enriqueho Peñu Nieta o konštruktívnom postoji Cirkvi: „Pri tomto úsilí môže mexická vláda počítať so spoluprácou Katolíckej cirkvi, ktorá sprevádzala život tohto národa a ktorá obnovuje svoje úsilie a svoju ochotu dať sa do služby vznešenej veci budovania civilizácie lásky.

* * * * *

PLNÉ ZNENIE príhovoru pápeža Františka:

Pán prezident, členovia republikovej vlády, ctené autority, zástupcovia občianskej spoločnosti, bratia v biskupskej službe, páni a dámy!

Pán prezident, ďakujem vám za slová privítania, ktoré ste mi adresovali. Môcť kráčať po tejto mexickej zemi, ktorá má osobitné miesto v srdci celej Ameriky, je pre mňa dôvodom na radosť. A dnes prichádzam ako misionár milosrdenstva a pokoja, ale aj ako syn, ktorý si chce uctiť svoju matku, Guadalupskú Pannu Máriu a nechať na sebe spočinúť jej pohľad.

Snažím sa byť dobrým synom, nasledujúc kroky matky, a chcem si uctiť tento ľud, túto zem tak bohatú na kultúru, históriu a rôznorodosť. Vo vašej osobe, pán prezident, chcem pozdraviť a objať mexický ľud v jeho mnohorakých výrazoch a v najrozličnejších situáciách v ktorých žije. Ďakujem, že ste ma dnes prijali vo vašej zemi.

Mexiko je veľkou krajinou. Je požehnané bohatým prírodným bohatstvom a obrovskou biodiverzitou na jej celom veľkom území. Jeho privilegovaná geografická poloha z neho robí križovatku Ameriky. Jej domorodé, kreolské a miešanecké kultúry mu dávajú jedinečnú identitu, ktorá ponúka kultúrne bohatstvo, ktoré nie je jednoduché nájsť a zvlášť zhodnotiť. Múdrosť predkov, ktorá sa odzrkadľuje v jeho multikultúrnosti, je skutočne jednou z jeho najväčších ľudských zdrojov. Je to identita, ktorá sa naučila udržať si formu v rôznorodosti a bez pochyby vytvára bohaté dedičstvo, ktoré treba zhodnocovať, podporovať a starať sa oň.

Som toho názoru a odvážim sa to aj povedať, že dnešným hlavným bohatstvom Mexika je jeho mladá tvár. Viac ako polovicu obyvateľstva tvoria mladí ľudia. To umožňuje myslieť a plánovať budúcnosť, zajtrajšok. Toto dáva nádej a otvorenie sa budúcnosti. Ľud bohatý na mladých je ľudom schopným obnovovať sa, premieňať sa. Je to výzva pozdvihnúť s nadšením pohľad do budúcnosti a zároveň je nám to pozitívnou výzvou pre prítomnosť. Táto realita nás nevyhnutne privádza k zamysleniu sa nad zodpovednosťou každého pri budovaní Mexika po akom túžime, Mexika, ktoré chceme odovzdať budúcim generáciám. Rovnako nás to vedie k vedomiu, že budúcnosť bohatá na nádej sa kuje v prítomnosti, ktorú tvoria spravodliví muži a ženy, čestní ľudia, schopní angažovať sa pre spoločné dobro, to „spoločné dobro“, ktoré v tomto 21. storočí nie je veľmi docenené. Skúsenosť nám ukazuje, že vždy, keď sa snažíme o cestu privilégií, alebo výhod pre niekoľkých na úkor dobra pre všetkých, skôr či neskôr sa sociálny život premieňa na pôdu úrodnú pre korupciu, obchodovanie s drogami, vylúčenie rôznych kultúr, násilie a dokonca pre obchodovanie s ľuďmi, únosy a smrť. To všetko spôsobuje utrpenie a brzdí rozvoj.

Mexický ľud posilnil svoju nádej s identitou, ktorú kovali v ťažkých a zložitých chvíľach jeho histórie svojimi veľkými svedectvami občania, ktorí pochopili, že na to, aby mohli prekonať situácie prameniace z uzavretia sa v individualizme, bola potrebná dohoda politických, sociálnych a obchodných inštitúcií, ako aj všetkých mužov a žien, zaangažovaných v hľadaní spoločného dobra a podporovaní dôstojnosti ľudskej osoby.

Kultúra predkov a ľudský kapitál otvorený nádeji, tak ako váš, musí byť zdrojom podnetov na objavenie nových foriem dialógu, rokovaní, mostov, ktoré nás budú schopné viesť na ceste úsilia o solidaritu. Je to úsilie v ktorom všetci, počínajúc tými, ktorí sa označujú za kresťanov, sa budú angažovať pri budovaní „autenticky ľudskej politiky“ (Gaudium et spes, 73) a spoločnosti, v ktorej sa nikto nebude cítiť obeťou kultúry odhadzovania.

Zodpovední za sociálny, kultúrny a politický život majú za úlohu pracovať na tom, aby ponúkli všetkým obyvateľom príležitosť byť dôstojnými protagonistami svojho osudu, v rodine a vo všetkých prostrediach, kde sa rozvíjajú spoločenské vzťahy a pomáhať im nachádzať efektívny prístup k nevyhnutným materiálnym a duchovným dobrám: primeranému bývaniu, dôstojnej práci, výžive, ozajstnej spravodlivosti, fungujúcej bezpečnosti, zdravému a pokojnému prostrediu.

Toto nie je len otázka zákonov, ktoré si vyžadujú aktualizáciu a vylepšenia – vždy potrebné – ale je to otázka urgentného formovania osobnej zodpovednosti každého pri plnom rešpektovaní iných ako spoluzodpovedných pri spoločnej snahe podporovať rozvoj národa. Je to úloha, ktorá sa týka celého mexického ľudu v jeho rôznych kategóriách, ako súkromných, tak i verejných, kolektívnych aj individuálnych.

Pán prezident, ubezpečujem vás, že pri tomto úsilí môže mexická vláda počítať so spoluprácou Katolíckej cirkvi, ktorá sprevádzala život tohto národa a ktorá obnovuje svoje úsilie a svoju ochotu dať sa do služby vznešenej veci budovania civilizácie lásky.

Prichádzam na návštevu tejto veľkej a krásnej krajiny ako misionár a pútnik, ktorý túži spolu s vami obnoviť skúsenosť milosrdenstva ako nového horizontu možnosti, ktorá je nositeľkou spravodlivosti a pokoja.

Chcem sa postaviť pod pohľad Márie, Guadalupskej Panny, prosím ju, aby sa na mňa pozrela, aby nám na jej príhovor milosrdný Otec uštedril, že tieto dni a budúcnosť tejto zeme budú príležitosťou na stretnutie, spoločenstvo a pokoj.

Ďakujem veľmi pekne.

Preložil: Ľudovít Malík

* * * * *

ad 3. Z prezidentského paláca sa pápež odobral do neďalekej katedrály Nanebovzatia Panny Márie, ktorá stojí na mieste niekdajšieho aztéckeho chrámu.

Na mieste sa stretol s biskupmi z celej krajiny. Vo svojom rozsiahlom príhovore pripomenul zásady, ktorými sa majú nechať viesť. Hovoril o potrebe vľúdnosti, pričom použil symbol „materinského lona“, ktoré predstavuje Panna Mária z Guadalupe, a ktoré je potrebné ponúknuť najmä mladým:

„Pozývam vás znovu vykročiť z tejto nevyhnutnosti lona, ktoré vyžaruje z ducha vášho ľudu. Vďaka lonu kresťanskej viery sme schopní vyrovnať sa s minulosťou často poznačenú osamelosťou, izoláciou a marginalizáciou s tým, že sa budúcnosť neustále odsúva na zajtrajšok, ktorý nám uniká.“

Pápež ďalej pozval biskupov k myšlienkovej sviežosti, aby „na nové otázky nedávali staré odpovede“. V príhovore spomenul starostlivosť o kňazov a tiež potrebu vytvárania takých prostredí v Cirkvi, ktoré budú mať charakter „maličkého domu“, kde sa budú veriaci cítiť rodinne a zároveň budú prežívať posvätnú úctivosť k Bohu.

Potrebné je ďalej, podľa Svätého Otca, zachovať si zmysel pre celok a celostnosť pohľadu a nestrácať zo zreteľa misijný charakter Cirkvi.

Pápež František tiež biskupom povedal, aby nemárnili energiu sekundárnymi záležitosťami ako sú intrigy, či kariérizmus. Poďakoval im za to, čo robia v oblasti migrácie a vyzval ich, aby prehĺbili spoločenstvo so svojimi bratmi biskupmi zo Spojených štátov amerických, nakoľko do USA utekajú cez Mexiko mnohí migranti.

Svätému Otcovi sa v mene biskupov prihovoril kardinál Robles Ortega, arcibiskup Mexico City: „Vaša prítomnosť a vaše posolstvo, Vaša Svätosť, sú v Jubilejnom roku milosrdenstva povzbudením, ktoré Cirkvi putujúcej v Mexiku pomôže utvrdiť sa vo viere, v nádeji a v láske a je tiež svetlom, ktoré pomôže... každý deň budovať lepšie Mexiko“.

Prinášame vybrané časti z príhovoru Svätého Otca mexickým biskupom:

„Nemohol som neprísť! Mohol by Petrov nástupca, povolaný z ďalekého latinskoamerického juhu, urobiť menej ako spočinúť pri pohľade na Pannu ,,Morenitu” (tmavú)?“

Vychádzajúc zo symboliky „pohľadu“, pápež František vo svojom príhovore postupne predstavil štyri pohľady, ktoré si biskup potrebuje osvojovať inšpirujúc sa Pannou Máriou z Guadalupe. Je to „pohľad nehy“, pohľad „schopný tkať“, pohľad „pozorný a blízky, nie zadriemaný“, a napokon pohľad schopný zachytiť „celok a jednotu“.

1. Pohľad nehy

„Predovšetkým, Panna ,,Morenita” nás učí že jediná sila, ktorá dokáže dobyť srdcia ľudí je nežnosť Boha. To, čo očaruje a priťahuje, čo premieňa a víťazí, čo otvára a uvoľňuje z reťazí, nie je sila nástrojov alebo tvrdosť zákona, ale všemohúca slabosť božej lásky, ktorá je neodolateľnou silou jeho dobroty a nezvratný prísľub jeho milosrdenstva.

Jeden nepokojný a slávny spisovateľ tejto krajiny povedal, že v Guadalupe sa už nevyprosuje hojnosť plodín alebo plodnosť zeme, ale chodí sa sem v hľadaní „lona“, v ktorom ľudia, večne osirelí a vydedení, nájdu ochranu, domov.“

„Skláňajte sa, bratia, s jemnosťou a úctou k hlbokej duši vášho ľudu, opatrne zostúpte a dešifrujte jeho tajuplnú tvár. Nie je azda pre súčasnosť, často rozriedenú v rozptýlenosti a oslave, nevyhnutným predpokladom Boh, ktorý je jedinou a plnou prítomnosťou? Nejde pri zoznamovaní sa s bolesťou a smrťou o formy odvahy a cesty smerujúce k nádeji? Nie je vnímanie toho, ako svet vždy a bez výnimky potrebuje vykúpenie účinnou protilátkou k povýšeneckej sebestačnosti tých, ktorí sa nazdávajú, že sa môžu zaobísť bez Boha?

Prirodzene, že pre všetko toto je potrebný pohľad schopný reflektovať božiu nehu. Buďte teda biskupmi s čistým pohľadom, s priehľadnou dušou, so žiariacou tvárou. Nebojte sa transparentnosti. Cirkev pre svoju prácu nepotrebuje tmu. Dávajte pozor, aby vaše oči neboli prekryté tieňmi hmly svetskosti. Nenechajte sa pokaziť triviálnym materializmom, ani zvodnými ilúziami zákulisných dohôd; nevkladajte svoju dôveru vo „vozy a kone“ súčasných faraónov, pretože našou silou je „ohnivý stĺp“, ktorý rozdeľuje vo dvoje morské vody bez veľkého hluku (porov. Ex 14,24n).“

Svätý Otec poukázal na komplikovanosť súčasného sveta, ktorý sa potáca, keďže mu chýba pevný základ. Pripomenul pritom slová svojho predchodcu Benedikta XVI.: «Boh je realitou tvoriacou základ, nie iba myslený a hypotetický Boh, ale Boh s ľudskou tvárou» (Benedikt XVI., Otvárací príhovor na 5. konferencii CELAM, 13. mája 2007) ďalej zdôraznil potrebu poskytovať zo strany Cirkvi najmä mladým ľuďom to, čo vyjadril symbolom „materinského lona“. Vyžaduje si to byť im nablízku s láskou a vedieť vnímať ich hlboké túžby.

„Obávam sa o tých mnohých, ktorí sa zvedení prázdnou mocou sveta ženú za chimérami a berú na seba jeho hrôzostrašné symboly na skomercionalizovanie smrti výmenou za peniaze, ktoré aj tak na konci zničí mol a hrdza a pre ktoré zlodeji olupujú a kradnú (porov. Mt 6,20). Prosím vás, nepodceňujte etickú a protispoločenskú výzvu, ktorú predstavuje obchodovanie s narkotikami pre mládež a pre celú mexickú spoločnosť, vrátane Cirkvi.

Rozsah tohto fenoménu, zložitosť jeho príčin, nesmiernosť jeho rozšírenia ako požierajúcich metastáz, závažnosť násilia ktoré šíri a jeho zvrátené konexie nám ako pastierom Cirkvi nedovoľujú ukrývať sa za všeobecné odsúdenia – formy nominalizmu -, ale naopak vyžadujú prorockú odvahu a seriózny a kvalifikovaný pastoračný projekt, ktorý prispeje k postupnému utkávaniu krehkej ľudskej siete, bez ktorej by sme všetci boli zničení už od začiatku touto zákernou hrozbou. Jedine keď začneme od rodín, priblížime sa a objímame ľudské a existenciálne periférie a dezolátne územia na okraji našich miest, zapojíme farské spoločenstvá, školy, spoločenské inštitúcie, politické spoločenstvá, bezpečnostné štruktúry, len takto sa dá celkom vyslobodiť z vôd, v ktorých žiaľ utonulo toľko životov, či už životov tých, ktorí zomreli ako obete, ako aj tých, ktorí pred Bohom budú mať vždy na rukách krv, rovnako ako peňaženku plnú špinavých peňazí a umŕtvené svedomie.“

2. Pohľad schopný tkať

„V plášti mexickej duše Boh utkal z vlákien mestických (miešaneckých) čŕt jej ľudu tvár, ktorú predstavuje ,,Morenita”. Boh nepotrebuje nevýrazné farby na zobrazenie svojej tváre...“

Mexických biskupov pápež požiadal o osobitnú pozornosť voči domorodým národom:

„Žiadam vás, aby ste venovali osobitne citlivý pohľad domorodým národom, im a ich fascinujúcim, no nezriedka masakrovaným kultúram. Mexiko potrebuje jeho indiánske korene, aby nezostalo s nevyriešenou hádankou. Pôvodné obyvateľstvo Mexika stále čaká na dôsledné uznanie bohatstva jeho prínosu a jeho plodnej prítomnosti, aby boli dedičmi tej identity, ktorá vás robí jedinečným národom a nie len jedným spomedzi iných.“

Ďalej pápež spomenul neľahkú minulosť Cirkvi v Mexiku, ktorá prežila obdobia, keď bola umlčiavaná a vystavená pokusom vytrieť ju zo života spoločnosti, ako aj tendencie fundamentalizmu či racionalistického zbožňovania «cogito» snažiaceho sa obnoviť provizórne istoty. Poukázal na to, že smäd po Absolútne zjednocuje všetkých. Biskupi majú preto ľuďom pripomínať mocné korene, ktoré viera zapustila uprostred kultúry Mexika:

„Neúnavne pripomínajte vášmu ľudu, aké mocné sú starodávne korene, ktoré umožnili živú kresťanskú syntézu ľudského, kultúrneho a duchovného spoločenstva, ktorá sa tu vyformovala.“

3. Pohľad pozorný a blízky, nie zadriemaný

Ďalší bod pre mexických biskupov začal Svätý Otec prosbou: „Prosím vás, aby ste neupadali do paralýzy dávať staré odpovede na nové otázky.“ Pripomenul im potenciál minulosti, ktorý treba aktívne rozvíjať ďalej:

„Sedíte na ramenách obrov: biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laikov, veriacich až po toho posledného, ktorí ponúkli svoj život, aby Cirkev mohla plniť svoje poslanie. Z vrcholu tohto pódia ste povolaní rozhliadnuť sa doširoka po poli Pánovom, aby ste naplánovali výsadbu a očakávali žatvu.

Pozývam vás namáhať sa nebojácne v úlohe evanjelizovať a prehlbovať vieru prostredníctvom mystagogickej katechézy, ktorá dokáže zveľadiť poklad ľudovej zbožnosti vášho ľudu. Naša doba si vyžaduje pastoračnú pozornosť voči ľuďom a skupinám, ktorí dúfajú, že môžu stretnúť živého Krista. Iba odvážna pastoračná konverzia našich komunít – podčiarkujem: pastoračná konverzia – môže vyhľadávať, vzbudzovať a sýtiť dnešných Ježišových učeníkov (porov. Dokument z Aparecidy 226, 360, 370).

Z tohto dôvodu je nutné, aby naši pastieri prekonávali pokušenie vzďaľovania sa – a nechám na každého z vás, aby si urobil zoznam vzdialeností, aké môžu existovať v tejto biskupskej konferencii, nepoznám ich, ale treba prekonať pokušenie vzďaľovania sa - a klerikalizmu, chladu a ľahostajnosti, triumfálneho správania a autoreferenciálnej zahľadenosti do seba. Guadalupe nás učí, že Boh je familiárny, blízky v jeho tvári, že blízkosť a dobrotivosť, toto sklonenie sa a priblíženie, dokážu urobiť viac než sila, než akýkoľvek typ sily.

Ako nás učí krásna guadalupská tradícia, „Morenita“ uchováva pohľady tých, ktorí ju kontemplujú, odráža pohľady tých, ktorí sa s ňou stretávajú. Musíme sa naučiť, že je niečo jedinečného v každom z tých, čo na nás hľadia pri svojom hľadaní Boha. Je na nás, aby sme sa neobrnili pred takýmto pohľadom. Chráňme v sebe každého z nich, uchovávajme si ich v srdci a ochraňujme ich.

Iba cirkev má schopnosť chrániť tváre ľudí, ktorí prichádzajú a klopú na jej dvere, je schopná hovoriť im o Bohu. Ak nie sme schopní dešifrovať ich utrpenie, ak si nie sme vedomí ich potrieb, nemôžeme im nič ponúknuť. Bohatstvo, ktoré máme, prúdi len vtedy, keď sa stretneme s núdzou tých, ktorí prichádzajú žobrať, a práve takéto stretnutie sa odohráva v našom srdci pastierov.“

Svätý Otec potom poukázal aj na ďalší aspekt Cirkvi blízkej dnešnému človeku, ktorým má byť útulná dôvernosť, ale zároveň aj bázeň pred Božím tajomstvom:

„Potreba dôverného vzťahu prebýva v srdci Boha. Našej Pani z Guadalupe si požiadala len o «posvätný domček» (casita sagrada). Naše latinskoamerické národy vedia dobre pochopiť tento jazyk zdrobnenín – posvätnný domček - a radi ho používajú. Možno, že je potrebný maličký, pretože v inom by sa cítili stratení. Dokázali sa adaptovať na pociťovanie umenšenosti a navykli si žiť v skromnosti.

Keď sa cirkev zhromažďuje v majestátnej katedrále, nesmie zanedbať to, aby sama seba považovala za «domček» v ktorom sa jej deti môžu cítiť pohodlne. Pred Bohom zotrvávame len vtedy, ak ste malí, ak ste siroty, ak ste žobráci. Protagonistom dejín spásy je žobrák.

«Domček» rodinný a zároveň «posvätný», pretože blízkosť sa napĺňa vo všemohúcej veľkosti. Sme strážcovia tohto tajomstva! Toľkokrát sa nám vytratil tento zmysel skromnej božej mierky a unúvame sa ponúknuť našim ľuďom «domček», v ktorom sa môžu cítiť dôverne s Bohom. Môže sa tiež stať, že trochu zanedbáme zmysel jeho veľkosti a že stratíme časť úctivej bázne voči takej láske. Kde prebýva Boh, človek nemôže vstúpiť bez toho, aby bol prijatý, a vstúpi jedine tak, že si „zobuje sandále“ (porov Ex 3,5), aby priznal svoju nedostatočnosť.“

4. Pohľad ucelený a zjednocujúci

„Episkopát Mexika urobil v týchto pokoncilových rokoch významné kroky; zvýšil počet svojich členov; bola zavedená kontinuálna a kvalifikovaná permanentná formácia; nechýbala bratská atmosféra; vzrástol duch kolegiality; zdieľané pastoračné práce mali vplyv na vašu Cirkev a na národné povedomie; zdieľania v pastoračnej práci priniesli ovocie v základných oblastiach Cirkvi ako je rodina, povolania a sociálna prítomnosť.

Aj keď sa radujeme z cesty týchto rokov, žiadam vás, aby ste sa nenechali odradiť ťažkosťami a nešetrili všetky možné námahy na zlepšenie misijnej horlivosti medzi vami a vašimi diecézami, najmä voči najnúdznejším častiam jedného tela mexickej cirkvi. Znovuobjavte, že Cirkev je misijná a to má zásadný význam pre jej budúcnosť, pretože iba nadšenie, úžas presvedčených evanjelizátorov má silu tiahnuť vpred. Prosím teda, starajte sa predovšetkým o formáciu a prípravu laikov, prekonávajte každú formu klerikalizmu a aktívne ich zapojte do poslania Cirkvi, a to najmä tým, že skrze svedectvo ich vlastného života budú prezentovať Kristovo evanjelium vo svete.“

Svätý Otec osobitne upozornil biskupov na úlohu Mexickej pápežskej univerzity ponúkať mexickému ľudu „svedectvo zjednocujúceho svedectva kresťanskej syntézy a zdieľanú víziu identity a budúcnosti“. Potom osobitne zdôraznil potrebu jednoty a priamosti medzi biskupmi navzájom. Napokon sa dotkol aj témy migrácie:

„Dovoľte mi posledné slovo na vyjadrenie pápežovho uznania za všetko, čo robíte pre vyriešenie problému našej doby, aký predstavuje migrácia. Sú milióny synov cirkvi, ktorí dnes žijú v diaspóre alebo v tranzite putovania na sever pri hľadaní nových príležitostí. Mnohí z nich zanechali svoje vlastné korene, vystavili sa tomuto nebezpečenstvu, taktiež aj nelegálne, čo prináša ešte väčšie riziko, aby našli to „zelené svetlo“, ktoré považujú za svoju nádej. Mnoho rodín je rozdelených a nie vždy je integrácia v údajnej „zasľúbenej zemi“ tak jednoduchá ako si mysleli.

Bratia, kiež sú vaše srdcia schopné sprevádzať ich a mať na nich dosah aj za hranicami. Posilňujte spoločenstvo so svojimi bratmi z episkopátu Spojených štátov, aby tak materinská prítomnosť Cirkvi udržovala pri živote korene ich viery, viery tohto národa, dôvody pre ich nádej a silu ich lásky.

Preložila: Slovenská redakcia VR

Spojené štáty mexické so svojimi 120 miliónmi obyvateľov, z ktorých sa takmer 92 percent hlási ku Katolíckej cirkvi, má 95 diecéz a 176 biskupov.

Vyvrcholením prvého dňa apoštolskej cesty sa poobede stala svätá omša v mariánskej bazilike v Guadalupe, ktorá sa začne o polnoci nášho času.

Zdroj: Vatikánsky rozhlas

( TK KBS, RV jb, ej, bp; ml ) 20160213001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]