Vatikán 7. februára (RV) Historické stretnutie pápeža Františka s moskovským patriarchom Kirillom, ktoré sa uskutoční 12. februára na Kube, je ovocím niekoľko desiatok rokov trvajúceho úsilia o zblíženie medzi Vatikánom a Moskvou. O stretnutie sa pokúšali už aj predchodcovia pápeža Františka, sv. Ján Pavol II. a Benedikt XVI.„Toto stretnutie sa pripravuje už dlhý čas, môžeme hovoriť o iniciatívach siahajúcich takmer 25 rokov dozadu, ktoré sa však nikdy nerealizovali. Stretnutie je teda ovocím dlhodobej práce. Od začiatku pontifikátu pápeža Františka mal patriarcha Kirill túžbu sa s ním stretnúť,“ vysvetlil pre Vatikánsky rozhlas P. Hyacinthe Destivelle OP, ktorý je zodpovedným za vzťahy Svätej stolice so slovanskými pravoslávnymi cirkvami v rámci Pápežskej rady pre jednotu kresťanov.
„To čo doteraz najviac zabraňovalo stretnutiu bol istý strach zo strany moskovského patriarchu z katolíckeho prozelytizmu v Rusku,“ skonštatoval páter Destivelle, pričom dodal, že zo strany Katolíckej cirkvi neexistujú žiadne takéto snahy: „Katolícka cirkev propaguje inú metódu jednoty, ktorou je ekumenická cesta. Je to cesta, po ktorej kráčame spoločne, cesta bratstva, spolupráce, samozrejme aj cesta teologického dialógu, ale tiež lásky a to všetko nám pomáha, aby sme sa približovali jeden k druhému. Cieľom týchto ekumenických snáh je, aby sme raz boli schopní, katolíci aj pravoslávni, prijímať to isté telo Krista“.
Rozdiely medzi Vatikánom a Moskvou sú stále početné a hlboké. Podľa slov P. Destivelleho ide najmä o prvenstvo pápeža, ale tiež konflikt na Ukrajine. Prenasledovanie kresťanov však obe cirkvi zbližuje: „Vo vyhlásení podpísanom na Kube budú určite témy, ktoré sú blízke katolíkom i pravoslávnym. Nie je to vyhlásenie, ktoré by sa dotýkalo nejakej konkrétnej teologickej témy, lebo to má na starosti medzinárodná komisia pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou vo všeobecnosti. Bude to však téma spolupráce a dialógu, napríklad zaznie otázka prenasledovania kresťanov na Blízkom východe, otázka rodiny, otázka sekularizácie a miesto kresťanov v sekularizovanej spoločnosti, otázka života vo všeobecnosti“.
Rozdelenie medzi katolíkmi a pravoslávnymi, ktoré vyvrcholilo schizmou medzi Rímom a Konštantínopolom v roku 1054, sa spája s odlišnými pohľadmi na komplexné teologické otázky, ale podľa expertov má tiež politické motívy.
