Vatikán 1. februára (RV) Proroctvo, blízkosť a nádej. Toto sú tri hlavné piliere, na ktorých postavil svoj dnešný improvizovaný príhovor venovaný zástupcom všetkých foriem zasväteného života pápež František. Prítomných, ktorí sa vo Vatikáne pri príležitosti záveru Roka zasväteného života zišli so Svätým Otcom pozdravil slovami: „Rehoľníci a rehoľníčky, teda muži a ženy zasvätení Pánovej službe, ktorí v Cirkvi kráčate po tejto ceste silnej chudoby, čistej lásky, ktorá vedie k duchovnému otcovstvu a materstvu pre celú Cirkev“.Svätý Otec prijal v Aule Pavla VI. viac než 5-tisíc zástupcov všetkých foriem zasväteného života, ktorý sa v uplynulých dňoch zúčastňovali na bohatom programe venovanom záveru Roku zasväteného života.
Svätý Otec začal dnešný príhovor slovami o poslušnosti, ktorá nemá nič spoločné s vojenskou disciplínou. Podľa neho ide o „poslušnosť v darovaní srdca“, ktorú tiež nazval proroctvom. Tá je presný opak „semena anarchie, ktoré zasieva diabol. Anarchia vôle je dcéra diabla, nie je dcérou Boha. Boží Syn nebol anarchický, nezavolal svojich, aby silou odporovali jeho nepriateľom... Ale poslúchol Otca,“ vysvetlil Svätý Otec.
„Proroctvo je“, podľa pápeža Františka, „povedať ľuďom, že existuje cesta ku šťastiu, k veľkosti; cesta, ktorá ťa naplní radosťou, ktorá je vlastne cestou Ježiša. Je to cesta byť blízko Ježiša. Je to dar, proroctvo je charizma a treba oň žiadať Ducha Svätého: aby sme vedeli povedať určité slovo v pravý okamih; aby sme urobili určitú vec v tej správnej chvíli; aby celý náš život bol proroctvom“.
Druhým duchovným pilierom je blízkosť. Svätý Otec povzbudil zástupcov zasväteného života, aby sa nevzdialili od ľudí, ale aby sa k nim priblížili a snažili sa „pochopiť život kresťanov i nekresťanov, utrpenia, problémy“. Ako príklad pápež uviedol svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša, patrónku všetkých misionárov, ktorá im „so svojim zapáleným srdcom bola blízka a listy, ktoré dostávala od misionárov ju ešte viac približovali k ľuďom“. Svätý Otec poukázal na to, že „pre zasvätených to nie je životné postavenie (status), ktorý ma necháva pozerať sa na ostatných s odstupom. Zasvätený život ma musí viesť k blízkosti s ľuďmi: k blízkosti fyzickej, duchovnej, k poznaniu druhých“.
Ďalej dodal: „Blízkosť! Kto je prvoradým blížnym pre zasväteného muža či ženu? Brat alebo sestra v komunite. To je váš prvý blížny. A tiež je to blízkosť milá, dobrá , s láskou“. Svätý Otec v tejto súvislosti zdôraznil nutnosť nájsť si popri povinnostiach čas aj pre starších a chorých členov komunity. Tiež poukázal na nebezpečenstvo klebetenia, ktoré je formou vzdialenia sa od blížneho. Odvolal sa na apoštola Jakuba, keď povedal: „Pravdepodobne tá najťažšia cnosť, ľudská a duchovná cnosť, ktorú je veľmi ťažké dosiahnuť, je ovládať svoj jazyk! Ak chceš povedať niečo proti svojmu bratovi alebo sestre, hodiť bombu klebetenia, zahryzni si do jazyka! Silno! Žiaden terorizmus v komunite, to nie!“. V rámci Roku milosrdenstva všetkých prítomných pozval, aby sa snažili vyvarovať tejto forme terorizmu, akou sa klebety v komunitách môžu stať.
Posledným duchovným pilierom je nádej, ktorú pápež František považuje v čase úbytku duchovných povolaní vo svete za kľúčový. Najprv pripomenul úpenlivú modlitbu Anny o dar dieťaťa, ktorá sa tak stala matkou Samuela. „A ja sa vás pýtam: modlí sa vaše srdce zoči-voči tomuto poklesu povolaní s touto intenzitou? ‚Naša kongregácia potrebuje nástupcov, naša kongregácia potrebuje nástupkyne...‘ Pán, ktorý bol tak štedrý, nezabudne na svoj prísľub. Ale musíme ho o to prosiť. Musíme klopať na dvere jeho srdca. Pretože tu je nebezpečenstvo – a to je strašné, ale musím to povedať: keď rehoľná kongregácia nemá nástupcov a začína byť stále menšia, pripúta sa k peniazom. A vy viete, že peniaze sú ‚diablovým výkalom‛. Keď nemôžu získať milosť mať povolania a synov, myslia si, že peniaze zachránia život, a myslia na starobu: aby mi nechýbalo to, aby mi nechýbalo ono... A tak tam nie je nádej! Nádejou je iba Pán!“
Na záver pápež František poďakoval zasväteným za prácu, ktorú konajú „každý podľa svojej charizmy“.
Rok zasväteného života vyvrcholí v utorok 2. februára, v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostnou sv. omšou, ktorej bude o 17.30 predsedať pápež František
