Maroko 29. januára (RV) Ako "historické stretnutie" označuje vatikánsky denník L´Osservatore Romano stretnutie tristo náboženských predstaviteľov a islamských učencov z Egypta, Turecka, Iraku, Iránu, Pakistanu a ďalších 120 krajín, ktoré sa v stredu ukončili v marockom Marrákeši. Prijali pozvanie marockého kráľa, tamojšieho ministerstva islamských záležitostí a Nadácie na podporu mieru v islamských krajinách, so sídlom v Spojených arabských emirátoch. Téma stretnutia znela: "Práva náboženských menšín vo väčšinovo moslimských spoločnostiach - právny rámec a výzva k akcii". Účastníci konferencie sa teda zaoberali predovšetkým historickým kontextom, náboženskými princípmi a právnym postavením náboženských menšín v jednotlivých krajinách. Využili tiež príležitosť, aby sa rozhodne dištancovali od ideológie tzv. Islamského štátu, ktorá podľa ich vlastných slov "oslabuje právomoc legitímne zvolených vlád a umožňuje kriminálnym skupinám, aby vydávala výnosy "prisudzované islamu". Počas stretnutia bola vypracovaná tzv. Marrákešska deklarácia (v anglickom jazyku je na tomto mieste), ktorá sa opiera o tzv. Medinskú listinu, napísanú Mohamedom v roku 622. Tento dokument, považovaný za prvú ústavu moslimského sveta, vymenováva práva nemoslimov v moslimských spoločnostiach a definuje ochranu menšín. Priznáva im slobodu pohybu, nárok na súkromné vlastníctvo, spravodlivosť a rovnosť pred zákonom, obranu a vzájomnú solidaritu vo vzťahu k moslimskej väčšine.
Marrákešska deklarácia uspôsobuje vyjadrovanie Medinskej listiny modernou terminológiou a opisuje práva nemoslimských náboženských menšín v zhode s islamským právom a tradíciou. Uznáva, že "rôzne krízy, ktoré sužujú súčasné ľudstvo, zdôrazňujú naliehavosť a nutnosť spolupráce medzi rôznymi náboženskými skupinami". Dokument vyzýva islamských učencov, aby vypracovali islamské zákonodarstvo založené na pojme "občianstvo", ktoré zahŕňa rôzne skupiny. Ďalej nalieha na moslimské vzdelávacie a výchovné inštitúcie, aby sa "ujali odvážneho preskúmania školských osnov a s intelektuálnou poctivosťou sa vyrovnali s témami, ktoré vyzývajú s témami, ktoré vyzývajú k agresii a extrémizmu, a tým k vojne, chaosu a zničeniu súčasného súžitia moslimov s inými menšinami".
Nový moslimský dokument vyzýva politikov, aby podporovali všetky iniciatívy, vedúce k posilneniu vzťahov a vzájomného porozumenia medzi rôznymi náboženskými skupinami moslimského sveta. A od rôznych náboženských spoločenstiev žiada, aby si uvedomili svoje tisícročné súžitie a zdieľanie jednej pôdy. "Nepodliehajme selektívnej amnézii a vráťme sa k vzájomnej dôvere, ktorú nahlodali agresia a teror extrémistov. Bráňme sa všetkým formám náboženského fanatizmu, očierňovaniu a ohováraniu toho, čo druhí považujú za posvätné. Zdržme sa všetkých prejavov nenávisti a fanatizmu," čítame v listine. "Je nemysliteľné, aby sa náboženstvo užívalo na pošliapavanie práv náboženských menšín v moslimských krajinách," uzatvára deklarácia. Na stretnutí sa zúčastnilo aj 50 nemoslimských náboženských predstaviteľov vrátane chaldejského patriarchu Bagdadu.