|
| |
Pripomenieme si nedožité narodeniny bývalého veľvyslanca vo Vatikáne
P:3, 21. 01. 2016 14:07, DOM
Bratislava 21. januára (TK KBS) Bývalý veľvyslanec Slovenska pri Svätej stolici Anton Neuwirth by sa v piatok 22. januára dožil 95 rokov. Vo Vatikáne našu krajinu zastupoval v rokoch 1994 – 1998. Zomrel 21. septembra 2004 v Bojniciach. Pri príležitosti výročia prinášame životopis bývalého veľvyslanca vo Vatikáne. Pochádza z webstránky Kolégia Antona Neuwirtha, ktoré je po ňom pomenované.
MUDr. Anton Neuwirth sa narodil 22. 1. 1921 do manželstva rímskokatolíčky a neologického žida a slovensko-maďarsko-nemeckej rodiny v Bystričanoch - Chalmovej. Ako často zdôrazňoval, rodinné prostredie bolo „školou náboženskej i národnostnej tolerancie“. Po absolvovaní židovskej základnej školy v Kapušanoch pri Prešove a Reálneho gymnázia v Žiline a Prievidzi sa zapísal na Lekársku fakultu UK v Bratislave, kde v roku 1946 získal titul MUDr. Počas štúdii sa Anton Neuwirth stal členom spoločenstva Rodina, ktoré počas druhej svetovej vojny viedol chorvátsky kňaz Tomislav Kolakovič. Spoločenstvo, ktoré prof. Kolakovič založil, pretrvalo oba totalitné režimy a stalo sa jedným z centier podzemnej cirkvi počas komunistického režimu.
Rok po ukončení štúdii vstúpil do manželstva s Evou Adamkovou a prešiel na Ústav pre lekársku chémiu LF UK. Neskôr získal štipendium ako vedecký spolupracovník prof. P. Karrera v Zürichu, kde absolvoval aj ďalšie dva semestre chémie. Komunistický prevrat v Československu znamenal pre A. Neuwirtha povinnosť vrátiť sa do vlasti a pomôcť k udržovaniu kultúry, ktorá sa stal terčom systematickej likvidačnej snahy vládnucej strany. Po návrate prednášal na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach lekársku biochémiu. Za nemarxistickú výučbu a činnosť v spoločenstve Rodina bol v roku 1953 zatknutý a odsúdený na dvanásť rokov väzenia za „velezradu a špionáž“.
Čas väzenia strávil v Ilave a Leopoldove. Po amnestii roku 1960 pôsobil ako odborný lekár v Žiline a primár Oddelenia klinickej biochémie v Čadci a vo Fakultnej nemocnici v Martin. Až do dôchodku r. 1989 sa podieľal na početných vedecko-výskumných prácach. Odvtedy sa plne angažoval za konštituovanie kresťanskej a demokratickej politiky na Slovensku. Stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a čestným predsedom KDH. Pôsobil ako publicista, prednášal na témy z oblasti etiky, medicíny, politiky i duchovnej kultúry. V rokoch 1994 – 1998 bol veľvyslancom SR pri Svätej Stolici v Ríme. Zomrel 21. septembra 2004 doma v Bojniciach (Zdroj: kolegium.org).
( TK KBS, kol; ml ) 20160121041 | Upozorniť na chybu v správe |
[naspäť]
|
| |
