Vatikán 31. decembra (RV) Dnešné vešpery vigílie Slávnosti Panny Márie Bohorodičky pod vedením Svätého Otca dnes v Bazilike sv. Petra boli spoločným poďakovaním Bohu na záver kalendárneho roka. Súčasťou slávnosti bolo vystavenie Najsvätejšej Sviatosti oltárnej, Eucharistické požehnanie a ďakovný spev Te Deum.Plné znenie homílie Svätého Otca
Ako hlboko je naplnené zmyslom to, že sme sa stretli, aby sme spolu chválili Pána na konci tohto roka!
Cirkev pri mnohých príležitostiach cíti radosť i povinnosť pozdvihnúť svoj spev k Bohu týmito slovami chvál, ktoré už od štvrtého storočia sprevádzajú modlitbu v dôležitých chvíľach jej pozemského putovania. Je to radosť z vďačnosti, ktorá sa spontánne šíri z našej modlitby, aby sme uznali láskavú prítomnosť Boha v udalostiach našich dejín. Avšak, ako to často býva, cítime, že pri modlitbe nestačí iba náš hlas. Potrebuje sa zosilniť v spoločenstve celého Božieho ľudu, ktorý jednohlasne dáva zaznieť svojmu spevu vďaky. Preto v speve Te Deum voláme na pomoc anjelov, prorokov a celé stvorenstvo, aby sme chválili Pána. Týmto hymnom opätovne prechádzame dejinami spásy, v ktorých skrze tajomný Boží plán nachádzajú svoje miesto a súhrn aj rozličné udalosti nášho života z tohto uplynulého roka.
V tomto jubilejnom roku naberajú osobitný zvuk záverečné slová tohto cirkevného hymnu: „Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba.“ Spoločenstvo milosrdenstva je svetlom k lepšiemu chápaniu toho, čo sme prežili a nádejou, ktorá nás sprevádza pri začiatku nového roka.
Rekapitulovanie dní uplynulého roka sa môže diať buď ako spomienka na fakty a udalosti, ktoré odkazujú na momenty radosti či bolesti, alebo ako úsilie pochopiť, či sme vnímali prítomnosť Boha, ktorý všetko obnovuje a svojou pomocou podporuje. Sme vyzvaní overiť si, či sa udalosti vo svete diali podľa Božej vôle, alebo či sme prevažne počúvali ľudské plány, často plné osobných záujmov či neuhasiteľného smädu po moci a zbytočnom násilí.
A napriek tomu sa naše oči potrebujú sústrediť zvlášť na znamenia, ktoré nám Boh dal, aby sme sa rukou dotkli sily jeho milosrdnej lásky. Nemôžeme zabudnúť, že tak veľa dní bolo poznačených násilím, smrťou a nevýslovným utrpením mnohých nevinných, utečencov prinútených opustiť svoju vlasť, mužov, žien a detí bez trvalého domova, jedla či živobytia. Ale tiež koľko veľkých gest dobroty, lásky a solidarity naplnilo dni tohto roku, hoci sa nestali správami televíznych novín! Dobré veci nie sú predmetom správ! Tieto znamenia lásky nemôžu a nesmú byť zatienené silou zla. Dobro vždy víťazí, hoci sa v istej chvíli môže zdať slabším a ukrytým.
Nášmu mestu Rím nie je cudzia táto situácia celého sveta. Chcel by som, aby sa ku všetkým jeho obyvateľom dostalo úprimné pozvanie ísť za hranice ťažkostí prítomnej chvíle. Snaha o nové pozdvihnutie základných hodnôt služby, čestnosti a solidarity nech umožní prekonať ťažké neistoty, ktoré dominovali na scéne tohto roku, a ktoré sú príznakmi nedostatočného zmyslu pre zasadenie sa za spoločné dobro. Nech Rímu nikdy nechýba pozitívny prínos kresťanského svedectva, aby sa v zhode so svojou históriou a na materinský príhovor Panny Márie „Salus Populi Romani“ (Záchrany rímskeho ľudu), stal privilegovaným nositeľom viery, pohostinného prijatia, bratstva a pokoja.
«Teba, Bože, chválime. … V teba dúfame. Nebudeme zahanbení naveky».
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
