* * * * *

Vážení priatelia, milí bratia a sestry!

Každý z nás vie zo skúsenosti, že toto obdobie pred Vianocami je poznamenané zvýšenou intenzitou navštevovania obchodov a kupovania. Dôvod je známy: na Vianoce chceme prejaviť našim blízkym lásku a pozornosť darovaním niečoho, čo by ich milo prekvapilo, z čoho by mali radosť. Takéto darčeky hľadáme spravidla v obchode.

Pred tohtoročnými Vianocami sa z rozhodnutia pápeža Františka otvoria zvláštne brány, ktoré nás budú pozývať, aby sme získavali pre seba i pre druhých niečo, čo sa nedá kúpiť v žiadnom obchode a za žiadne peniaze – a čo každý z nás i z našich blízkych najviac potrebuje k životu. Čo to je?

Milosrdná láska

Ako by vyzeral náš život, keby sme dostávali iba to, čo si zaslúžime, keby nám druhí neboli ochotní naše chyby prepáčiť, keby sme boli za každý náš priestupok spravodlivo trestaní...? Každý z nás dostal život nezaslúžene. Bez nezaslúženej lásky a starostlivosti našich rodičov, najmä matiek (vo výnimočných prípadoch iných dobrých ľudí), by sme po narodení neprežili. Bez nezištného darovania lásky a odpustenia by sa nemohli rozvíjať naše vzťahy a radosť z nich, ktorá je podstatou života. Takúto nezaslúženú, darovanú a súčasne nevyhnutne potrebnú lásku nazývame milosrdenstvo.

Prejavy milosrdenstva prežívame na rozličných úrovniach: na rovine telesnej (ako je nasýtiť hladných, ujímať sa ľudí bez prístrešia , poskytovať odev tým, čo ho nemajú, navštevovať chorých a väzňov, pochovávať mŕtvych); na rovine duchovnej (poučovať, radiť, potešovať, posilňovať, odpúšťať, trpezlivo znášať nepríjemných ľudí).

Najviac však potrebujeme prejavy milosrdnej lásky od samého Boha – potrebujeme Jeho odpustenie, Jeho milosť. Božia milosť je priazeň, nezaslúžená pomoc, ktorú nám dáva, aby sme boli schopní odpovedať na Jeho pozvanie stať sa Božími adoptovanými synmi, či dcérami a mať účasť na Jeho živote.

Vianočná udalosť – prejav Božieho milosrdenstva

Stredobodom kresťanského slávenia Vianoc je skutočnosť, že Boží večný Syn sa narodil ako človek. Prečo to urobil? Vysvetlil to neskôr On sám: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).

Narodenie Ježiša Krista je prejavom milosrdnej lásky nebeského Otca voči nám, ľuďom. Ježiš prichádza ako posol tejto lásky a dosvedčuje ju celým svojím životom, no vrcholným spôsobom svojou obetou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Bez tejto zachraňujúcej lásky a bez jej prijatia človek zostáva asi v takej situácii, ako stroskotanec, ktorý by odmietol uveriť správe prinesenej záchranármi, že sú ho schopní previesť na pevninu, k jeho blízkym, ktorí ho čakajú – a zostal by radšej na svojom ostrove, kde má možno čo jesť, kde má spoločnosť ďalších stroskotancov, kde však časom nutne biedne skončí...

Aj na Božie dieťa v jasliach by sme sa mali pozerať zo zorného uhla milosrdenstva: prečo sa večný Boží Syn, ktorý spolu s Otcom i Duchom Svätým stvoril a udržiava celý vesmír, stal malým, bezmocným Dieťaťom? Prečo prijal také úbohé podmienky za akých sa narodil? Lebo nás chcel presvedčiť o tom, že mu nejde o seba, lež o sprostredkovanie Otcovej lásky voči nám. Preto sa ponížil, stal sa človekom, prijal posledné miesto. Jedna latinská vianočná pieseň na toto reaguje slovami: „Kto by neopätoval lásku Tomu, ktorý nás takto miloval?!“

Dáme sa presvedčiť touto nezištnou, milosrdnou láskou Boha, ktorú nám dosvedčuje Jeho Syn svojím ľudským životom?

Pápež František otvorí 8. decembra pre celú Cirkev Rok milosrdenstva. Urobí to aj symbolicky – na bazilike Svätého Petra v Ríme otvorí zvláštny vchod, ktorý je inak zamurovaný a nazýva sa Svätá brána. Z jeho rozhodnutia sa otvorí svätá brána aj v každom katedrálnom chráme, vrátane našej katedrály Svätého Šebastiána.

Táto otvorená brána symbolizuje otvorenú náruč Boha, ktorý nás pozýva na stretnutie a chce nás obdarovať svojím milosrdenstvom. Ponúka nám svoje odpustenie vo sviatosti pokánia, vo sviatosti Eucharistie dar plného spoločenstva so sebou i so všetkými čo prijímajú Jeho lásku. Ak s týmto postojom prijatia Božieho milosrdenstva prejdeme svätou bránou, môžeme za obvyklých podmienok získať odpustky Jubilea pre seba, alebo pre zomrelých.

Čo sú to odpustky? Prečo by sme sa mali snažiť získavať ich počas Jubilea? V prvom rade odpustky nie sú odpustením hriechov. To nám Boh udeľuje vo sviatosti pokánia. Prijatie tejto sviatosti je jednou z podmienok pre získanie odpustkov. O čo teda ide? O niečo také, ako keď sa niekto po ťažkej havárii ocitne v ohrození života so zlomeninami a s krvácajúcimi ranami. V nemocnici ho zoperujú, lekári vyhlásia, že je zachránený. No takýto človek nie je schopný hneď nastúpiť do práce a byť plne aktívnym. Musí sa ešte dlho doliečovať, rehabilitovať a niektoré následky a obmedzenia mu môžu zostať i na celý život.

Podobne i naše narušenia vzťahov k Bohu i k blížnemu nám môžu spôsobovať v duchovnej oblasti až smrteľné následky (strata účasti na Božom živote, hrozba večného zatratenia). Úprimným prijatím sviatosti pokánia nám Boh odpúšťa naše hriechy a zachraňuje nás z tohto zlého položenia. Avšak, zostávajú v nás ešte „rany a jazvy“ po hriechoch v podobe zlých náklonností, v podobe obťažnosti rozhodovať sa pre dobro a konať ho. Je to akoby akási celková duchovná malátnosť vo vzťahu lásky k Bohu i k blížnemu. Nadobudnutie plného duchovného zdravia by nám mohlo trvať dlhý čas a vyžadovalo by si namáhavé úsilie.

Vďaka splnomocneniu, ktoré dostal apoštol Peter, keď mu Ježiš povedal: „Čo zviažeš na zemi, bude zviazané (rozhodnuté) v nebi“ (Mt 16, 19), môže aj rímsky pápež ako jeho nástupca stanoviť podmienky, ktoré ak splníme, tak sa nám od Boha dostáva duchovného uzdravenia našich „rán“ po hriechoch. Toto sa nazýva „odpustkami“. V Jubilejnom roku je jednou z týchto podmienok veriace prejdenie svätou bránou... Nestojí to za námahu?

Pri svojom rozhodnutí o jubilejných odpustkoch pamätal Svätý Otec aj na tých, čo nebudú môcť fyzicky putovať cez svätú bránu z dôvodu choroby alebo pobytu vo väzení.

Pre chorých, starých a opustených, ktorí nie sú schopní vyjsť z domova „bude veľkou pomocou, ak budú prežívať chorobu a utrpenie ako zakusovanie blízkosti Pána, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, svojej smrti a zmŕtvychvstania ukázal kráľovskú cestu, ako dať bolesti a osamelosti zmysel. Ich cestou, ako získať odpustky svätého roku, bude prežívanie tohto okamihu skúšky s vierou a s radostnou nádejou, prijímajúc Eucharistiu, alebo zúčastňujúc sa na svätej omši a spoločnej modlitbe – aj prostredníctvom komunikačných prostriedkov.“

Na adresu väzňov napísal: „Svätý rok bol vždy príležitosťou na rozsiahlu amnestiu, určenú tým, ktorí si síce zaslúžili trest, no uvedomili si spáchanú neprávosť a úprimne si želajú znova sa začleniť do spoločnosti a priniesť do nej svoj poctivý vklad. Títo všetci môžu konkrétne dosiahnuť milosrdenstvo Otca, ktorý chce byť blízko tých, čo najviac potrebujú jeho odpustenie. Môžu získať odpustky vo väzenských kaplnkách a tiež zakaždým, keď prejdú bránu svojej cely a obrátia sa myšlienkou a modlitbou na Boha Otca. Toto gesto môže pre nich znamenať prechod svätou bránou, pretože Božie milosrdenstvo, ktoré dokáže premieňať srdcia, dokáže premeniť aj mreže na skúsenosť slobody.“

Symbolom Jubilejného roka je motto a logo, ktoré je jednotné pre celú Cirkev a ktorého autorom je Páter Marko Ivan Rupnik S.J. (nášmu Ordinariátu blízky výzdobou našej katedrály).

Logo znázorňuje Krista – Dobrého pastiera, ktorý je uskutočňovateľom Otcovej milosrdnej lásky voči nám. Na pleciach nenesie ovečku, ale človeka, ktorého zachránil za cenu svojej smrti a zmŕtvychvstania (pod nohami má kríž a na rukách a nohách oslávené rany). Zachránený človek má jedno svoje oko totožné s Kristovým okom. To vyjadruje, že záchrana, ktorú dáva Ježiš Kristus, je darom pohľadu na Boha, ľudí, seba i svet, ktorý je totožný s Kristovým pohľadom – v zmysle slov apoštola Pavla: „Zmýšľajte tak, ako Ježiš Kristus...“(Flp 2, 5). Ako veci vidíme, to závisí od nášho ducha. Výsledkom Kristom darovanej záchrany je odpustenie hriechov a udelenie Ducha Svätého, ktorý je Duchom Božieho synovstva. Cieľom diela Božej milosrdnej lásky je naše prijatie za Božích synov a dcéry, ktorých oživuje a ktorí sa riadia tým istým Duchom ako vlastný Boží Syn.

Scéna Dobrého pastiera je vložená do pozadia s tvarom mandle. V starokresťanskej a v stredovekej ikonografii mandľa symbolizovala prítomnosť božskej a ľudskej prirodzenosti v Kristovi. Práve na Vianoce slávime skutočnosť, že Kristus ako Boh prišiel medzi nás ako viditeľný človek.

Farebné plochy, stále jasnejšie smerom k okraju pripomínajú, že Kristus vynáša človeka z tmy hriechu a smrti na svetlo života. Hĺbka najtmavšej farby tiež znázorňuje nepochopiteľnosť milosrdnej lásky Otca, ktorý všetko odpúšťa.

Motto Jubilea tvorí citát z evanjelia: (Buďte) „Milosrdní ako Otec“ (Lk 6, 36). Týmito slovami nás Ježiš vyzýva nielen prijímať Božiu milosrdnú lásku, ktorá nás zachraňuje, lež ju aj napodobňovať v skutkoch milosrdenstva voči našim blížnym.

Táto výzva predstavuje krásny program pre nás tak na obdobie Vianoc, ako aj pre celý nastávajúci rok. Nezostaňme len pri formálnych prejavoch pozornosti, ktoré vybavíme obligátnymi vianočnými darčekmi. Otvorme si oči srdca a všímajme si tak našich blízkych, ako aj iných ľudí v našom okolí z hľadiska toho, čo by naozaj potrebovali a čo by sme my mohli urobiť pre nich, aby sme im spôsobili radosť, uľahčili ťarchy života, prispeli k zlepšeniu vzťahov, k zmiereniu a odpusteniu – až po sprostredkovanie duchovnej pomoci (kde je to potrebné a možné), akou môže byť rozhovor na tému viery, informácia o náboženských aktivitách a službách vo farnosti, zvlášť o tých, čo súvisia s jubilejným rokom, povzbudenie k zmiereniu sa s Bohom, k životu podľa evanjelia, k prijímaniu Eucharistie.

Vážení priatelia, milí bratia a sestry zo všetkých zložiek Ordinariátu, Vám i Vašim blízkym z úprimného srdca želám požehnané prežitie sviatkov Narodenia Pána, hlbokú radosť z toho, že Kristovým príchodom sa „zjavila dobrotivosť Boha, nášho Spasiteľa a jeho láska k ľuďom“(Tít 3, 4), ochotu čerpať z tejto Božej dobrotivosti počas celého Jubilejného roka milosrdenstva, ako aj aktívnu snahu sprostredkovávať svojim blížnym Božiu lásku každodennými skutkami milosrdenstva.

Tak aby sme sa pričiňovali o to, že by aj cez nás Boh mohol zmeniť svet na ľudskejší a radostnejší.

Mons. František Rábek, biskup – ordinár OS a OZ SR

( TK KBS, fr; ml ) 20151207051   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]