[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 07. 05. 2021   Meniny má Monika       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätý Otec odpovedal na otázky novinárov pri spiatočnom lete z Afriky
P:3, 01. 12. 2015 20:20, ZAH



Vatikán 1. decembra (RV) Počas letu zo stredoafrického Bangui do Ríma v pondelok 30. novembra bol Svätý Otec František k dispozícii novinárom. Na palube ho sprevádzalo 74 žurnalistov z rozličných médií prakticky z celého sveta. Ich reprezentanti mali možnosť pápežovi položiť pripravené otázky.

Prvá otázka, ktorú pápež František dostal od kenského novinára z „National Media“, sa týkala jeho stretnutia s najchudobnejšími, či už priamo pri návšteve v slame Kangemi alebo aj pri veľkom stretnutí s mládežou, na ktorom zazneli svedectvá o dôsledkoch sociálneho vylúčenia. Svätý Otec pripomenul, že počas cesty v Afrike nehovoril na túto tému po prvý raz, ale urobil tak už predtým viackrát: pri prvom stretnutí s ľudovými hnutiami vo Vatikáne, pri ďalšom v Santa Cruz de la Sierra v Bolívii a tiež v dokumentoch Evangelii gaudium a Laudato si’. Pápež František spomenul štatistiku, že 80 percent svetového bohatstva je v rukách 17 percent populácie a ďalej povedal:

„Je to ekonomický systém, kde v centre sú peniaze, bôžik peňazí. Spomínam si ako som raz navštívil veľvyslanca, ktorý hovoril po francúzsky. A povedal mi túto vetu – nebol katolík – a povedal mi: ‚Nous sommes tombés dans l’idolatrie de l’argent‛ (upadli sme do modloslužby peňazí). Ak veci budú takto pokračovať, aj svet tak bude pokračovať. Pýtali ste sa, čo som cítil pri počúvaní svedectiev mladých a v Kangemi, kde som aj jasne hovoril o právach. Cítil som bolesť. A myslím na to, ako si to ľudia nevšímajú… Je to veľká bolesť. Napríklad včera som išiel do detskej nemocnice: jedinej v Bangui i v celej krajine! A pri intenzívnej terapii nemajú zariadenie na kyslík. Bolo tam množstvo podvyživených deti: množstvo. A doktorka mi povedala: ‚Tieto deti väčšinou zomierajú, lebo majú ťažkú maláriu a sú podvyživené.‛ Pane – no nechcem teraz dávať kázeň, že? – no Pán zakaždým karhal izraelský ľud za modloslužbu - a je to slovo, ktoré prijímame a ctíme si ho, pretože je to Božie slovo. Modloslužba je to, keď muž či žena stratia ‚preukaz totožnosti‛ Božích detí a radšej hľadajú bôžika na vlastnú mieru. Tu sa to začína. Vychádzajúc z tohto, ak sa ľudstvo nezmení, budú naďalej biedy, tragédie, vojny, deti umierajúce od hladu, nespravodlivosť... Čo si myslí toto malé percento, ktoré má v rukách 80 percent svetového bohatstva? A toto nie je komunizmus, toto je pravda. A na pravdu nie je ľahké hľadieť. Ďakujem vám za túto otázku, lebo to je život...“

Ďalší novinár z „Radio Capital“ z Kene sa pýtal na pápežov najpamätnejší moment tejto cesty do Afriky a tiež či sa skoro vráti na tento kontinent a čo bude jeho najbližšou métou.

„Ak všetko dobre pôjde, verím, že najbližšia cesta bude do Mexika. Dátumy ešte nie sú presné. Po druhé, vrátim sa do Afriky? Nuž, to neviem, som senior, cesty sú náročné...“ Po týchto slovách sa Svätý Otec vrátil k tomu, čo mu najviac zostane v pamäti:

„Myslím na ten zástup, na tú radosť, tú silu oslavovať, sláviť s prázdnym žalúdkom... Pre mňa bola Afrika prekvapením. Myslel som si: ,Boh nás prekvapuje, ale aj Afrika nás prekvapuje.´ A toľko ráz... ten zástup, ten zástup! Cítia sa navštívení. Majú veľmi veľký zmysel pre pohostinnosť. Videl som u týchto troch národov, že mali tento zmysel pre pohostinnosť, lebo boli šťastní z prijatia návštevy. Potom každá krajina má svoju identitu. Keňa je trochu viac moderná, rozvinutá, Uganda má mučenícku identitu, ugandský národ, či už katolíci alebo anglikáni, si ctí mučeníkov. Bol som v dvoch svätyniach, najprv v anglikánskej, potom v katolíckej, a spomienka na mučeníkov je ich preukazom totožnosti. Odvaha obetovať život za ideál. A Stredoafrická republika má túžbu po mieri, zmierení, odpustení... Oni žili normálne až po obdobie spred štyroch rokov, katolíci, protestanti, moslimovia ako bratia; včera som išiel k evanjelikom, ktorí veľmi dobre pracujú, a potom večer som šiel na omšu; dnes som šiel do mešity, modlil som sa v nej. Aj imám vystúpil na ‚papamobil‛, aby sa odviezol po malom štadióne... Sú to malé gestá, a to je to, čo si želajú. – Je tam totiž malá skupinka, ktorá, ako sa nazdávam, je kresťanská, alebo si hovorí kresťanská, a ktorá je veľmi násilnícka. Nepochopil som to celkom dobre... No nie je to ISIS, je to niečo iné. - A chcú mier. Teraz budú voľby, rozhodli sa pre prechodový režim, vybrali si starostku [Bangui], túto pani, za prezidentku prechodového režimu, a ona zorganizuje voľby. Takže hľadajú mier medzi sebou navzájom, zmierenie, bez nenávisti.“

Nasledovala otázka zástupcu agentúry Reuters o tzv. „Vatileaks“ a o existencii korupcie vo Vatikáne, o ktorej sa Svätý Otec zmienil v spontánnom príhovore v Ugande. „Aká je dôležitosť slobodnej a sekulárnej tlače pre vykoreňovanie tejto korupcie, kdekoľvek sa nachádza?“ Pápež František v odpovedi položil dôraz na požiadavku profesionality tlače:

„Slobodná tlač: svetská a aj konfesijná. Avšak profesionálna, pretože profesionalita tlače môže byť svetská alebo náboženská, dôležité je to, aby boli skutočne profesionálmi, aby správy neboli manipulované. Pre mňa je to dôležité, pretože pranierovanie nespravodlivostí, korupcie, je peknou prácou, pretože hovorí: ‚Tam a tam je korupcia‛. A potom ten, kto je zodpovedný musí niečo robiť, posúdiť vec, dať ju pred súd. Ale profesionálna tlač musí povedať všetko, bez toho, aby padla do troch najbežnejších hriechov: dezinformácia – povedať jednu polovicu a nepovedať druhú; ohováranie –neprofesionálna tlač, keď niet profesionality, špiní druhého s pravdou či bez pravdy; a očierňovanie, čo znamená hovoriť veci, ktoré osobe utŕhajú na cti, ktoré nie sú škodlivé v danom momente, azda veci z minulosti. Toto sú tri pochybenia, ktoré ohrozujú profesionalitu tlače. No potrebujeme profesionalitu. To, čo je spravodlivé: veci sa majú tak a tak. A pri korupcii treba dobre vidieť údaje a povedať ich: áno, tu je korupcia kvôli tomu a tomu... A potom skutočne profesionálny novinár, ak sa pomýli, tak sa ospravedlní: ‚Bol som presvedčený, že je to tak, no potom som zistil, že nie‛. A takto potom veci dobre fungujú. Je to veľmi dôležité.“

Francúzskeho novinára z katolíckej televízie KTO zaujímala otázka náboženského fundamentalizmu. V súvislosti s tým, že Svätý Otec v Stredoafrickej republike pochválil platformu národného porozumenie vytvorenú katolíckym arcibiskupom, moslimským imámom a evanjelickým pastorom sa opýtal, či by vzhľadom na aktuálne hrozby fundamentalizmu mali náboženskí predstavitelia viac vstupovať na politické pole?

Svätý Otec odpovedal, že ak sa tým myslí „robiť politiku“, tak nie: „Nech robí kňaza, pastora, imáma, rabína, to je jeho povolanie. Ale politika sa robí nepriamo hlásaním hodnôt, pravých hodnôt, a jednou z najväčších hodnôt je naše vzájomné bratstvo. Sme všetci Božími deťmi, máme jedného Otca. A v tomto zmysle sa musí robiť istá politika jednoty a zmierenia a ... – nepáči sa mi to slovo, ale musím ho použiť – tolerancie, no nielen tolerancie. Spolunažívania, priateľstva!“

Pápež František ďalej konštatoval, že „fundamentalizmus je chorobou, ktorá je u všetkých náboženstiev. My katolíci máme niekoľkých – nie niekoľkých, mnohých -, ktorí sa nazdávajú, že majú absolútnu pravdu idú cestou špinenia druhých ohováraním, očierňovaním, a škodia. A toto hovorím, pretože je to moja cirkev, aj nás všetkých! A proti tomu treba bojovať. Náboženský fundamentalizmus, nie je nábožným. Prečo? Pretože v ňom chýba Boh. Je modloslužobný, tak ako aj modloslužba peňazí. Robiť politiku v zmysle presvedčiť týchto ľudí, ktorí majú túto tendenciu, je takou politikou, ktorú musíme robiť my náboženskí lídri.“

Novinárka z talianskej katolíckej televízie TV2000 sa opýtala opäť na súdnu kauzu úniku informácií, či považuje za chybu menovanie Mons. Valleja Baldu a F. Chaoquiovej do komisie COSEA.

„Nazdávam sa, že to bola chyba. Mons. Vallejo Balda tam vstúpil pre funkciu, ktorú mal predtým a až doteraz. Bol sekretárom Prefektúry pre ekonomické záležitosti (...) A potom to, ako sa tam dostala ona, nie som si istý, ale myslím, že sa nezmýlim, ak poviem (...), že to bol on, kto ju prezentoval ako osobu, ktorá pozná svet obchodných vzťahov... Pracovali a po zavŕšení práce členovia tej komisie, ktorá sa volala COSEA zostali v niektorých pozíciách vo Vatikáne, ako samotný Vallejo Balda. A pani Chaoquiová nezostala vo Vatikáne (...) Niektorí vravia, že sa kvôli tomu nahnevala, ale sudcovia nám povedia pravdu ohľadom úmyslov, s akými konali...“

Pápež František dodal, že informácie, ktoré unikli do médií pre neho „neboli prekvapením, ani ho nepripravili o spánok, pretože práve ukazovali prácu, ktorú začala kardinálska komisia „C9“ na hľadanie korupcie a vecí, ktoré nefungujú.“

Ohľadom slova „korupcia“ ďalej poznamenal, že o nej hovoril už kardinál Ratzinger, keď dva týždne pred smrťou pápeža Jána Pavla II. viedol krížovú cestu, pri ktorej hovoril o ,špinavostiach v cirkvi´. „On to odsúdil! Ako prvý!“ Keď po smrti pápeža ako dekan kardinálskeho kolégia predsedal omši „pro eligendo Pontefice“ pred začiatkom konkláve, „hovoril o tej istej veci, a my sme ho zvolili pre túto jeho slobodu povedať veci. Práve od tej doby je to vo vzduchu, že vo Vatikáne je korupcia, je tam korupcia. Ohľadom tohto súdu, dal som sudcom konkrétne obvinenia, pretože to, čo je dôležité pre obhajobu, je formulácia obvinení. Nečítal som tie konkrétne obvinenia, ich technické formulácie. Prial by som si, aby sa to skončilo pred 8. decembrom, kvôli Roku milosrdenstva, no myslím, že sa to nebude dať, lebo by som chcel, aby všetci advokáti mali dosť času pre obhajobu, aby tu bola plná sloboda obhajoby.“

Nemecký novinár s pôsobiskom v Juhoafrickej republike poukázal na dojímavé stretnutie pápeža Františka s pacientmi chorými na aids v Ugande. Opýtal sa, či tu nie je čas, aby Cirkev zmenila svoj postoj v otázke používania prezervatívu s ohľadom na šírenie nákazy. Pápež vo svojej odpovedi zaradil problém do širšieho rámca s tým, že takto postavená otázka sa mu zdá príliš čiastková:

„Problém je väčší. Táto otázka ma vedie k myšlienke na tú, ktorú raz položili Ježišovi: „Povedz, Učiteľ, je dovolené uzdraviť človeka v sobotu?“ Je povinnosťou uzdravovať! Takáto otázka, či je dovolené uzdravovať... Ale podvýživa, vykorisťovanie ľudí, otrocká práca, nedostatok pitnej vody, toto sú problémy. Nepýtajme sa, či sa môže používať taká či onaká náplasť na nejakú malú ranu. Veľká rana je sociálna nespravodlivosť, nespravodlivosť k životnému prostrediu, nespravodlivosť vykorisťovania, ktorú som spomenul, a podvýživa. Toto tu je. Nepáči sa mi znižovať vec na tak kauzistické diskusie, keď ľudia zomierajú pre nedostatok vody alebo pre hlad alebo problém s bývaním... Keď budú všetci uzdravení, alebo keď tu už nebudú tieto tragické choroby, ktoré spôsobuje človek, či už pre sociálnu nespravodlivosť alebo pre vyšší zárobok – pomyslite na obchod so zbraňami! – potom sa budeme môcť opýtať, či je dovolené uzdravovať aj v sobotu.“

Talianskeho novinára z „La Repubblica“ zaujímal sľub, ktorý dal pápež arménskym patriarchom, že navštívi Arménsko pri závere storočnice národnej tragédie, a názor Svätého Otca na rusko-tureckú krízu. Pápež povedal: „Minulý rok som sľúbil trom patriarchom, že pôjdem. Sľub tu je. Neviem, či to bude dať uskutočniť, ale sľub tu je.“ V odpovedi ohľadom spomínaného konfliktu povedal, že „vojny nie sú od Boha, Boh je Bohom pokoja. Boh stvoril svet v celej kráse, no potom, ako hovorí Biblia, brat zabíja brata: prvá vojna...“ Svätý Otec pripomenul aj svoju výzvu v OSN v New Yorku, zopakovanú v Nairobi: „Nech vaša práca nie je len deklaračným nominalizmom, ale nech je efektívnou, aby sa vytvoril mier!“

Na otázku redaktora Francúzskej štátnej televízie o prebiehajúcom samite COP21 v Paríži o klimatických zmenách pápež František uviedol: „Počas jedného univerzitného stretnutia o tom, aký svet chceme zanechať našim deťom, sa jeden spýtal: ,Ale ste si istý, že táto generácia bude mať deti?´ Sme na pokraji! Sme na hrane samovraždy, použijúc silné slovo. Som si istý, že takmer všetci, čo sú v Paríži na COP21, sú si toho vedomí a chcú niečo robiť. (...) Verím, že títo ľudia niečo spravia (...) a modlím sa za to.“

Novinárka zo CNN nadviazala na pápežove gestá priateľstva voči moslimom. Má islam a učenie proroka Mohameda čo povedať dnešnému svetu? - spýtala sa. „Nerozumiem dobre otázke... Dá sa viesť dialóg, oni majú hodnoty. Mnohé hodnoty. Majú veľa hodnôt a tieto sú konštruktívne. A ja mám aj skúsenosť priateľstva – a to je silné slovo, priateľstvo – s jedným moslimom: je to manažér svetovej úrovne... Dokážeme sa rozprávať: on má svoje hodnoty, ja moje. On sa modlí, ja sa modlím. Mnohé hodnoty... Napríklad modlitba, pôst, hodnoty náboženské a aj iné. Neslobodno odpísať náboženstvo z dôvodu, že tam sú niektoré skupiny – alebo v istom momente histórie mnohé skupiny – fundamentalistov. Je pravda, že vojny medzi náboženstvami v histórii vždy boli. Aj my musíme žiadať o odpustenie. (...) Dnes som bol v mešite, modlil som sa. Aj imám sa rozhodol ísť spolu so mnou v papamobile a prejsť dokola na malom štadióne, kde boli mnohí, čo sa nemohli dostať dnu... A na papamobile boli pápež aj imám. Dalo sa porozprávať.“

Pre „Catholic News Agency“ Svätý Otec odpovedal na otázku o budúcej ceste do Mexika, prípadne o plánoch navštíviť ešte iné latinskoamerické krajiny. V odpovedi načrtol aj jednotlivé plánované etapy, pri ktorých hodlá navštíviť niekoľko miest, kde v minulosti pápež ešte nebol. Vysvetlil, že do hlavného mesta Mexico City ide len preto, aby následne mohol navštíviť svätyňu Guadalupe: „Predovšetkým idem navštíviť Pannu Máriu, pretože je Matkou Ameriky.“ Ďalej menoval Chiapas na juhu pri hranici s Guatemalou, Moreliu a Ciudad Juarez. Spomenul aj pozvanie na návštevu brazílskej Aparecidy v roku 2017, popri ktorej by sa dala navštíviť aj ďalšia krajina, no zatiaľ ešte neexistujú plány, vysvetlil.

Posledná otázka sa týkala Afriky sužovanej vojnami. Pápež odvetil, že „Afrika je obeťou, vždy bola vykorisťovaná inými veľmocami. Z Afriky sa predávali otroci do Ameriky. Sú mocnosti, ktoré sa snažia len vziať najväčšie bohatstvá Afriky (...) a nemyslia na pomoc a rozvoj krajiny (...) Afrika je mučeníkom vykorisťovania v histórii. Tí, čo vravia, že z Afriky prichádzajú všetky nešťastia a vojny, azda dobre nechápu škodu, akú napáchali na ľudstve isté formy rozvoja. A pre toto milujem Afriku, lebo Afrika bola obeťou iných mocností.“

Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi, ktorý tlačovú konferencii na palube lietadla moderoval, pri tejto príležitosti verejne poďakoval Európskej vysielacej únii EBU za zabezpečenie priamych prenosov zo Stredoafrickej republiky. Krajina po období konfliktov totiž zostala bez funkčných zariadení pre realizáciu takýchto prenosov.

Aktualizované: Štvrtok 3. decembra 2015

( TK KBS, RV bp, jp; ml ) 20151201060   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]