Vatikán 22. novembra (RV) Námestie sv. Petra, ktoré má už v strede vztýčený ešte neozdobený vianočný smrek a pod obeliskom je rozostavaný betlehem, v dnešnú Nedeľu Krista Kráľa napoludnie zaplnili veriaci v hojnom počte aj napriek sprísneným bezpečnostným prehliadkam. Pápež František v príhovore z okna Apoštolského paláca vysvetlil, akým spôsobom nad nami Kristus kraľuje. Poprosil tiež veriacich o modlitbu za jeho cestu do Afriky 25. - 30. novembra. Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto poslednú nedeľu liturgického roka slávime slávnosť Krista Kráľa. A dnešné evanjelium nám dáva kontemplovať Ježiša, ako sa predstavuje Pilátovi ako kráľ kráľovstva, ktoré «nie je z tohto sveta» (Jn 18,36). Toto neznamená, že by Kristus bol kráľom iného sveta, ale že je kráľom iným spôsobom, no predsa je v tomto svete kráľom. Stoja tu proti sebe dve logiky. Svetská logika stavia na ambícii a na konkurencii, bojuje zbraňami strachu, donucovania a manipulácie svedomí. Logika evanjelia, čiže Ježišova logika, sa naopak prejavuje v poníženosti a nezištnosti, potvrdzuje sa v tichosti, ale účinne silou pravdy. Kráľovstvá tohto sveta sa neraz opierajú o mocenský vplyv, rivalitu, útlak. Kristovo kráľovstvo je «kráľovstvom spravodlivosti, lásky a pokoja» (Prefácia).
Ježiš sa zjavil ako kráľ – kedy? V udalosti kríža. Kto hľadí na Kristov kríž, nemôže nevidieť prekvapivú nezištnosť lásky. Niekto z vás môže povedať: ‚Ale, Otče, toto bolo zlyhanie!‛ A práve v zlyhaní hriechu – hriech je zlyhaním – v zlyhaní ľudských ambícií, tam je víťazstvo kríža, tam je nezištnosť lásky. V zlyhaní kríža je vidieť lásku, túto lásku, ktorá je nezištná, ktorú nám Ježiš dáva. Hovoriť o moci a sile pre kresťana znamená odvolávať sa na moc kríža a na silu Ježišovej lásky: lásky, ktorá zostáva pevná a neporušená, aj v konfrontácii s odmietnutím, a ktorá sa ukazuje ako zavŕšenie života stráveného v totálnom sebaobetovaní v prospech ľudstva. Na Kalvárii sa okoloidúci a vodcovia ľudu Ježišovi pribitému na kríž posmievajú a vyzývajú ho: «Zachráň sám seba, zostúp z kríža!» (Mk 15,30). - «Zachráň sám seba!» No paradoxne, Ježišova pravda spočíva práve v tom, čo na neho posmešným tónom vykrikujú jeho odporcovia: «Sám seba nemôže zachrániť!» (v. 31). Ak by bol Ježiš zostúpil z kríža, podvolil by sa tak pokušeniu kniežaťa tohto sveta. On však nemôže zachrániť sám seba práve preto, aby mohol zachrániť druhých, práve preto, lebo dal svoj život za nás, za každého z nás. Povedať ‚Ježiš dal život za svet‛ je pravdou, ale krajšie je povedať: ‚Ježiš dal svoj život za mňa‛. A dnes tu na námestí, každý z nás povedzme vo svojom srdci: ‚Dal svoj život za mňa‛, aby mohol spasiť každého jedného z nás z našich hriechov.
A kto toto pochopil? Dobre to pochopil jeden z dvoch zločincov, ktorí sú ukrižovaní spolu s ním, nazývaný „kajúci lotor“, ktorý ho prosí: «Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva» (Lk 23,42). A bol to zločinec, bol to skorumpovaný človek, ktorý tam bol odsúdený na smrť práve za všetky tie surovosti, ktoré popáchal za svojho života. No v Ježišovom postoji, v jeho miernosti, uzrel lásku. A toto je sila Kristovho kráľovstva: je to láska. Preto nás Ježišovo kraľovanie neutláča, ale nás oslobodzuje od našich slabostí a bied, dodávajúc nám odvahu kráčať po cestách dobra, zmierenia a odpustenia.
Hľaďme na Ježišov kríž, pozrime na kajúceho zločinca a povedzme všetci spolu to, čo povedal kajúci lotor: «Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva». Všetci spolu: «Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva». Prosme Ježiša, keď sa cítime slabí, hriešnici, zdrvení, aby na nás pozrel a povedzme mu: «Ty si tam. Spomeň si na mňa!»
Zoči-voči toľkým ranám vo svete a premnohými zraneniam na tele človeka, prosme Pannu Máriu o oporu v našom úsilí napodobňovať Ježiša, nášho Kráľa, sprítomňujúc jeho kráľovstvo prejavmi láskavosti, porozumenia a milosrdenstva. / Preložila: Slovenská redakcia VR
*
Po modlitbe a udelení požehnania pápež František pripomenul sobotné blahorečenie 25 kapucínov, mučeníkov z doby španielskej občianskej vojny, ktoré sa konalo v Barcelone. Pripomenul, že prenasledovanie pre vieru v Krista je v rozličných oblastiach sveta smutnou realitou i dnes. Ďalej pozdravil viaceré prítomné skupiny hudobníkov v spojitosti s dnešným sviatkom sv. Cecílie, patrónky hudobníkov. Napokon veriacich poprosil o modlitbu za nastávajúcu apoštolskú cestu do Afriky v dňoch 25. – 30. novembra:
„Na budúcu stredu sa vydám na cestu do Afriky, aby som navštívil Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku. Prosím vás všetkých o modlitbu za túto cestu, aby bola pre všetkých týchto drahých bratov a aj pre mňa znakom blízkosti a lásky. Prosme spoločne Pannu Máriu o požehnanie pre tieto drahé krajiny, aby v nich bol mier a prosperita.“ Po tejto výzve sa Svätý Otec spolu s veriacimi pomodlil Zdravas´, Mária.
