Vatikán 20. novembra (RV) Vo štvrtkovej homílii pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty Svätý Otec František odsúdil vojnu, pre ktorú niet ospravedlnenia, a osobitne obchod so zbraňami. Poukázal na zmysel Jubilea milosrdenstva a veriacim odporúčal prosiť o milosť plaču pre tento svet. Reagujúc na slová evanjelia (Lk 19,41-44) o Ježišovom plači nad Jeruzalemom, uväzneným vo svojej zaslepenosti, spomenul nezmyselné tragédie prvej i druhej svetovej vojny, Hirošimu a Nagasaki, až po súčasnú rozkúskovanú svetovú vojnu. Pripomenul Ježišove slová pri pohľade na mesto: «Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.» - „Ale aj dnes Ježiš plače. Pretože sme dali prednosť ceste vojen, ceste nenávisti, ceste nepriateľstiev.“ Približujú sa Vianoce, pokračoval pápež, ktoré svojimi svetielkami a dekoráciami všetko zamaskujú, no svet vedie vojny naďalej: „Svet nepochopil cestu pokoja.“ Všade je dnes vojna, nenávisť... „Čo z tejto vojny zostane?“ – položil otázku Svätý Otec:
„Čo zostane? Ruiny, tisíce detí bez vzdelania, toľkí nevinní mŕtvi. Toľkí! A toľké peniaze vo vreckách obchodníkov so zbraňami. Ježiš raz povedal: ‚Nemožno slúžiť dvom pánom: buď Bohu, alebo bohatstvu.‛ Vojna je práve tá voľba bohatstva: ‚Vyrábajme zbrane, takto sa ekonomika trochu stabilizuje, a udržíme si ďalej náš prospech‛. Je tu jedno ošklivé slovo Pána: ‚Zlorečení!‛ Pretože on povedal: ‚Požehnaní tvorcovia pokoja!‛ Títo, čo pracujú pre vojnu, čo vytvárajú vojny, sú zlorečení, sú to zločinci. Vojna sa dá ospravedlňovať – v úvodzovkách – veľkým množstvom dôvodov. Ale keď je celý svet, tak ako dnes, vo vojne – celý svet, je to svetová vojna, po kúskoch, tu, tamto, tam, všade... niet tu ospravedlnenia. A Boh plače. Ježiš plače.“
A zatiaľ čo obchodníci predávajú zbrane, sú tu ľudia, ktorí pre pomoc človeku obetujú život, pokračoval pápež František. Tak ako to robila „ikona našich čias“, Matka Tereza z Kalkaty. A aj proti nej by sa s cynizmom mocných dalo povedať: „Nuž, čo také urobila tá žena? Stratila svoj život pomáhajúc ľuďom zomrieť? - Cesta pokoja sa nestretá s pochopením...“ Svätý Otec v závere homílie odporúčal prosiť o milosť plaču:
„Osoží aj nám prosiť o milosť plaču pre tento svet, ktorý neuznáva cestu pokoja. Ktorý žije robením vojny s cynickým tvrdením, že ju nerobí. Prosme o konverziu srdca. Práve pred dverami tohto Jubilea milosrdenstva, aby naším jubileom, našou radosťou, bola tá milosť, že sa svetu prinavráti schopnosť plakať nad svojimi hriechmi, nad tým, čo spôsobuje vojnami.“
