TK KBS

Dnes je streda 23. 09. 2020   Meniny má Zdenka       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Nitriansky biskup Judák o návšteve ad limina apostolorum pre TV Nitrička
P:3, 17. 11. 2015 11:26, DOM



Nitra 17. novembra (TK KBS) Minulý týždeň (9. – 14. novembra 2015) bol nitriansky biskup Mons. Viliam Judák spolu s ďalšími slovenskými katolíckymi biskupmi na návšteve ad limina apostolorum v Ríme. Televízii Nitrička odpovedal na otázky, ktoré súviseli s touto cestou a priamo aj s Nitrianskou diecézou. V rozhovore sa dotkol aj témy migrantov i Jubilejného roka Božieho milosrdenstva.

Pán biskup, vysvetlite našim divákom zmysel návštevy Ad limina apostolorum.

Súčasné cirkevné predpisy hovoria o tom, že diecézny biskup má každých päť rokov podať správu o stave svojej diecézy najvyššiemu pastierovi. Toto má veľmi ďaleký historický súvis, pretože už svätý Pavol, ktorý nepatril do kolégia dvanástich, ale má titul apoštol, vyhľadal po svojej konverzii Petra, aby v súlade s ním evanjelizoval. A potom, keď obaja títo apoštoli zomreli za cisára Neróna v Ríme (v druhej polovici 1. storočia), Rím sa stal miestom kultu týchto apoštolských kniežat, ktorých spoločná liturgická pamiatka sa tam slávila už v druhej polovici 3. storočia. Rímski biskupi, ktorí od 5. storočia majú taký názov, ktorý sa vzťahuje len na nich – „papa“ – otecko, otec, sa usilovali o to, aby mali kontakt s jednotlivými biskupstvami, najmä v západnej Európe a aby tá pastoračná a vieroučná línia bola jednotná. Preto niektorí sa o to pokúšali, ako napríklad Gregor Veľký, aby biskupi prichádzali každoročne na synodu do Ríma. Takýto prvý predpis nachádzame za pápeža Zachariáša v roku 743, ktorý povolával biskupov z územia dnešného Talianska, Nemecka, južnej Európy do Ríma. V čase neskorého stredoveku (12. stor.) opäť sa tento predpis spomína a potom výrazne znova nariaďuje návštevu Ríma pápež Sixtus V. v roku 1582. Tam sa potom aj určilo podľa vzdialenosti, že európski biskupi každých päť rokov, americkí biskupi každých desať rokov, teda podľa vzdialenosti. Dnes v podstate tie komunikačné a cestovné prostriedky sú veľmi rýchle, takže je ten predpis každých päť rokov, aj keď sa tento termín nie vždy zachováva.

Posledná Ad limina apostolorum slovenských biskupov bola v roku 2007. Čiže to je osem rokov.

Áno, ako vieme, prišlo k odstúpeniu pápeža Benedikta XVI. a kým sa nový pápež ujal svojej služby, tak sa dobiehali tie intervaly aj u iných biskupských konferencií, takže my sme prišli na rad tento rok. Niekto si pod týmto pojmom (ad limina apostolorum) predstavuje turistickú návštevu Ríma, alebo len pútnickú, alebo úradnú. Mohli by sme povedať, že už samotná etymológia týchto slov „ad limina apostolorum“ hovorí o prahoch apoštolov. To znamená, že sa putuje do Večného mesta, aby sme si uctili hroby tých apoštolov, ktorí boli pri zrode Cirkvi, teda najmä svätého Petra. A to aj vyplýva z tej cesty, že sa navštevujú štyri hlavné baziliky – Svätého Petra, Svätého Pavla za hradbami, Santa Maria Maggiore a potom Lateránska bazilika. Ale ten predpis ohľadom tejto cesty hovorí aj o návšteve najvyššieho pastiera. Nejde len o zdvorilostnú návštevu, ale naozaj ide o to, aby sa poukázalo na stav každého biskupstva vo svete, aby Svätý Otec mal prehľad a aby aj on dal určité usmernenia. A potom aj (návštevu) jednotlivých kongregácií – to sú úrady na úrovni ministerstiev jednotlivých moderných štátov a rozličné dikastériá a úrady, ktoré sa zaoberajú napríklad zdravotníctvom, jednotou kresťanov, migrantmi a inými.

Vy – ako biskupi – ste ešte niekoľko mesiacov pred návštevou Ríma posielali na tieto úrady písomné správy o stave a náboženskom živote jednotlivých diecéz.

Áno, ešte začiatkom tohto roka cez nunciatúru odchádzal celý elaborát, čo sa týka nášho biskupstva vyše 70 strán, kde podľa určitej štruktúry sa vypracovala správa o stave diecézy za ostatných osem rokov.

Ako ste sami povedali, prvým vrcholom cesty do Ríma bolo uctenie hrobu apoštola Petra. To bolo hneď počas prvého dňa.

Tam sme mali hneď svätú omšu v blízkosti jeho relikvií, ktoré sa nachádzajú pod známou Konfesiou, kde slúžieva Svätý Otec svätú omšu.

Ďalším vrcholom boli zrejme stretnutia s priamym nástupcom apoštola Petra, s pápežom Františkom.

Zúčastnili sme sa generálnej audiencie (11. novembra 2015), ktorá býva zvyčajne každú stredu, okrem niektorých výnimiek. Bolo priaznivé počasie, tak na Námestí svätého Petra, ktoré bolo zaplnené, bolo aj asi päťsto či šesťsto slovenských pútnikov, ktorí spolu so svojimi kňazmi prišli sprevádzať biskupov. Bola to taká krásna solidarita. Svätý Otec, tak ako zvyčajne, predniesol katechézu. V tomto prípade pokračoval v začatom cykle o rodine. Poukázal na spoločné stolovanie rodiny, ktoré spočíva v tom, že jednotliví členovia majú k sebe blízko pri spoločnom rodinnom stole a kde každý má svoju dôstojnosť. A potom to prepojil s eucharistickým stolom, kde sme tiež všetci pozvaní. A úsmevne dodal, že kde nejedia členovia rodiny aspoň niekedy spolu, tak to nie je rodina, ale penzión, kde má každý svoj svet. Je to samozrejme veľmi aktuálne, keď si uvedomíme, ako sme rozídení za mnohými povinnosťami a málokedy sa členovia rodiny zídu. Potom v závere pozdravil aj slovenských pútnikov spolu s biskupmi a kňazmi a tak ako je zvykom, prijal biskupov na krátky pozdrav a sám prešiel jednotlivými uličkami. Niektorí Slováci sa tam s ním stretli, pozdravili ho, odovzdali mu aj symbolické darčeky.

Po generálnej audiencii ste Svätému Otcovi spolu s prezidentom Slovenského futbalového zväzu odovzdali pamätné mince. Aké?

Išlo o pápežské mince, ktoré boli z čistého zlata, ktoré zobrazujú jednotlivých pápežov, aj terajšieho pápeža. Na jednej minci na jednej strane sú traja poslední pápeži – Ján Pavol II., Benedikt XVI a František. Pán prezident Ján Kováčik bol iniciátorom tohto diela. Tieto mince vyrobila pani akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová, ktorá je v Nitre známa sochou svätého Cyrila a Metoda.

Ak sa nemýlim, pred rokom ste tieto mince požehnávali.

Áno, bolo to v čase pred Vianocami. Boli požehnané v nitrianskej katedrále aj za účasti predsedu vlády. A keďže som k týmto minciam vyrábal text, ktorý je teraz v siedmych jazykoch vydaný ako súčasť tejto kazety, ktorá je v striebre a potom aj v ďalšom kove, ktorý je prístupný verejnosti, tak sme (tieto mince) spoločne odovzdali Svätému Otcovi, ktorý sa tomuto nezvyčajnému daru potešil.

Vo štvrtok ste mali súkromnú audienciu so Svätým Otcom. Myslím súkromnú ako slovenskí biskupi. Aký to na vás urobilo dojem, mali ste možnosť sa s pápežom Františkom aj osobne rozprávať?

Táto audiencia trvala takmer dve hodiny. Každý sa osobne so Svätým Otcom pozdravil. Potom sme spoločne sedeli v audienčnej sále, kde Svätý Otec odložil pripravený text, ktorý nám odovzdal písomne, a rozprávali sme sa – ako to on povedal ako bratia, ako biskupi, ktorí majú na srdci mnohé radosti alebo aj starosti o miestnu alebo aj všeobecnú Cirkev. Svätý Otec nás s úsmevom vyzval, aby sme hovorili, čo je potrebné a aby sme sa nebáli aj kritizovať pápeža. Po predstavení miestnej cirkvi predsedom Konferencie biskupov Slovenska, aby mal prehľad o našej situácii, prebiehala diskusia, ktorá bola veľmi živá a často sprevádzaná aj úsmevom alebo takým nadľahčením. Napríklad emeritný arcibiskup Tkáč, ktorý nás sprevádzal, sa na záver audiencie obrátil na Svätého Otca: Ste známy Svätý Otče, že ste často cestovali dopravnými prostriedkami. A viete, že ja som bol električkár niekoľko rokov, keď mi zobrali štátny súhlas? Tak sa Svätý Otec znova a znova k tomu aj pri rozlúčke vrátil. Samozrejme zaznievali aj vážne záležitosti, ku ktorým sa Svätý Otec vyjadril alebo sa pýtal nás, ako sa na to pozeráme. Povzbudil nás, aby sme sa starali o mladých, o rodiny, o nové povolania, o svojich kňazov. Dotkol sa aj otázky migrantov a hovoril aj o Roku Božieho milosrdenstva, ktorý o niekoľko dní otvorí pre celú Cirkev ako veľkú príležitosť, aby sme našli cestu k Bohu alebo ju prehĺbili. Ale aj cestu medzi sebou. Teda bude to taký veľký rok alebo obdobie zmierenia ľudí medzi sebou.

Svätý Otec okrem toho, čo ste spomínali hovoril aj o dôležitosti spolupráce biskupov s rehoľníkmi. V Nitrianskej diecéze táto spolupráca evidentne funguje. Zrejme mi to aj potvrdíte.

Áno. Máme asi štyridsať kňazov, ktorí pochádzajú z jednotlivých reholí, ktorí pôsobia pastoračne v jednotlivých farnostiach alebo v duchovných správach alebo sú poverení nejakými špeciálnymi úlohami, napríklad pastoráciou v penziónoch alebo v nemocniciach. A potom tu pôsobia desiatky rehoľných sestier, v samotnej Nitre máme tiež niekoľko komunít. V samotnej diecéze, myslím, že aktívne sa zúčastňujú či už katechézy, charitatívnej činnosti alebo iných oblastí, kde by som si nevedel predstaviť bez ich pôsobenia, existencie, dobré fungovanie týchto služieb.

Predpokladám, že v spomínanej správe, ktorá išla pred niekoľkými mesiacmi do Ríma, ste odpovedali aj na otázky typu, ako biskupstvo participuje na duchovnej, ale i materiálnej pomoci chorým, chudobným alebo sociálne slabým rodinám.

Neboli to konkrétne sumy alebo konkrétne výpočty, ale všeobecne táto oblasť bola tiež dotknutá. Myslím si, že v našej diecéze, aj keď je ešte veľa bieleho priestoru, kde by sme sa mohli ako kresťania angažovať, predsa v mnohých oblastiach tieto pomoci fungujú, hoci samozrejme nemožno všetkým pomôcť ani všetkých uspokojiť, ktorí sa obracajú aj na biskupstvo.

Pred časom ste poznamenali, že Nitrianske biskupstvo je ochotné prijať aj niekoľko rodín migrantov. Je v tejto veci nejaký pokrok?

Myslím si, že je to vec, ktorá už je veľmi blízka. Možno ešte pred Vianocami alebo začiatkom nového roka by na územie Nitrianskej diecézy malo prísť 25 rodín, ktoré budú rozmiestnené v samotnej Nitre alebo v jej blízkosti. Ide o kresťanov, ktorí museli odísť z Iraku, z územia, kde nemali žiadne práva. Sú to kresťania, z ktorých mnohí hovoria ešte aramejským jazykom, teda Jazykom Ježiša Krista.

Keď hovoríme o chudobných a núdznych, sociálne vylúčených, tak nemôžeme obísť ani Rómov. Viem, že pomerne často navštevujete Orechov Dvor, kde sú Rómovia.

Nie sú tam len Rómovia, nechodím tam ani tak často, ale usilujem sa určitým spôsobom sledovať a napomáhať túto činnosť, ktorá v spolupráci s mestom funguje a myslím si, že za ostatné roky aj zásluhou sestier Saleziánok a sestier Ducha Svätého z Ivanky pri Nitre sa urobilo podstatne veľa.

Koľko má Nitrianska diecéza katolíckych veriacich a koľko má kňazov?

Podľa ostatného sčítania je to okolo pol milióna veriacich, ktorí sa hlásia ku Katolíckej cirkvi. Asi päťdesiat farností sú farnosti aj s veriacimi s materinským jazykom maďarským. Sú to buď zmiešané farnosti, ale sú aj také oblasti v okolí Želiezoviec a Štúrova, ktoré sú čisto len s veriacimi s maďarským materinským jazykom. Pre veriacich Nitrianskej diecézy je v pastorácii 340 kňazov v 200 farnostiach. Tristo je diecéznych kňazov a štyridsať, ako som spomínal, je rehoľných kňazov. Väčší počet kňazov je sústredených najmä do miest ako je Nitra, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Nové Zámky, Zlaté Moravce, kde sú aj nemocnice, prípadne cirkevné školy. Každoročne máme, Bohu vďaka, vysvätených štyroch až piatich novokňazov, čo je pomerne, keď to tak ľudsky poviem, dostatočný počet, ktorý zaplní miesta po kňazoch, ktorí zomrú alebo odídu na dôchodok. Samozrejme, nejde tu len o kvantitu, ale ide predovšetkým o kvalitu, aby tí, ktorí slúžia týmto spôsobom, boli naozaj ľuďmi, ktorí sa odovzdávajú do tejto služby celí.

Teraz univerzálnu Cirkev čaká, ako ste spomenuli, Jubilejný rok Božieho milosrdenstva. Ako bude Nitrianske biskupstvo prežívať tento čas?

Jubilejný rok je vždy mimoriadna udalosť, lebo je to aj mimo tých zaužívaných periód ako sa to slávi od roku 1300. Ale Svätý Otec, ktorý chce zvýrazniť tú Božiu vlastnosť, ktorá je najdôležitejšia, že Boh okrem toho, že je spravodlivý, čo je súčasťou Božieho milosrdenstva, je milosrdný. Teda ako to často zdôrazňuje, že Boh sa nikdy neunaví tým, že nám odpúšťa. Aj keď sa nám to nezdá veľmi logické, pretože my často sa správame ako Peter: Pane, koľkokrát mám odpustiť svojmu bratovi, azda sedemkrát? Ježiš mu hovorí: Sedemdesiatsedemkrát. Takže, obyčajne už druhýkrát nechceme odpustiť človeku, ktorý nás sklame, najmä ak je pre nás blízkym človekom, ale Božie logika je taká nelogická, že Boh nám znova a znova dáva možnosť začať znova. Ale závisí to aj od nás. Boh nie je násilník a odpúšťa tomu, kto o to stojí a kto dovolí Bohu, aby vstúpil do jeho života. Svätý Otec vydal k tomu (k Jubilejnému roku) apoštolský list, bullu, v ktorej hovorí o možnostiach získania milostí, dokonca nielen chorým, ale aj väzňom, ktorí keď sa usilujú o zmenu svojho života a splnia určité podmienky, ktoré sú k tomu viazané, tak môžu získať úplné odpustky aj vo svojej cele. Ľudia, ktorí žijú normálnym civilným životom majú možnosť tiež vo viacerých prípadoch získať odpustenie a milosti tohto roka. Budú to aj vyznačené chrámy v našej diecéze. Budú tri: Bude to katedrálny chrám po celý rok a potom to bude chrám svätého Benedikta v Hronskom Beňadiku a v severnej časti diecézy to bude kostol svätého Svorada – Andreja a Beňadika na Skalke pri Trenčíne.

To znamená, že ľudia, ktorí chcú získať odpustky, nemusia putovať do Ríma, aby prešli svätými bránami miestnych bazilík. Stačí, keď prídu do spomínaných chrámov na Slovensku.

A sú tam potom aj ďalšie možnosti, ktoré umožnia nevládnym alebo neschopným ľuďom, ktorí nemôžu cestovať, iným spôsobom získať tieto milosti. Budeme v budúcich dňoch o tom informovať. Myslím si, že naozaj aj tým, ktorí možno stratili dôveru v Boha alebo pre nejakú inú príčinu sa vzdialili, že budú môcť nájsť cestu späť. Svätý Otec dal aj určité výsady spovedníkom, aby nemali ťažkosti pri odpustení najmä hriechov, ktoré sú aj deliktami, ako je abort, aby mohli veriaci získať odpustenie od každého kňaza v tomto období. A bude azda aj viac príležitostí k tomu, aby ľudia bez námahy mohli si dať do poriadku svoje svedomie. Ale bude to teda aj pozvanie k tomu, ako som naznačil, aby sme aj my v medziľudských vzťahoch zmenili tieto naše každodenné oblasti. Či už v rodinách, na pracovisku, v spoločnosti, v politike. Aby sme boli človeku človekom a nie vlkom, ako to často pri dnešnej rivalite a množstve naštrbenia vzťahov vidíme a cítime.

Hovoril vám Svätý Otec ako sa v ňom rodila myšlienka vyhlásiť Rok milosrdenstva?

On to tak veľmi konkrétne spomínal, že si to uvedomoval pri jednotlivých duchovných úkonoch, ako ešte bližšie a bližšie sa dostať k tomuto trezoru Božej lásky a že postupne v ňom rástla táto túžba najskôr len tak všeobecne, potom aj s tým, že konkrétne vyhlási Rok Božieho milosrdenstva.

Jestvuje nejaký odkaz Svätého Otca Slovákom, ktorý vám povedal?

Svätý Otec hovorí aj všeobecne a hovorí to konkrétne ku skupinám, aj k nám. Hovoril okrem toho, že pozdravuje všetkých, že ich žehná a že sa modlí za nás, že aby sme aj my nezabúdali sa modliť za neho.

Pripravil: Miroslav Lyko



( TK KBS, mly; ml ) 20151117013   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020