Bratislava 16. novembra (TK KBS) Pri príležitosti blížiaceho sa Dňa boja za slobodu a demokraciu a spomienky na udalosti 17. novembra 1989 konaný V. ročník Festivalu slobody 2015 vyvrcholil 15. novembra 2015. Multižánrový Festival slobody, ktorý zorganizoval Ústav pamäti národa bol ukončený pontifikálnou svätou omšou, ktorú za účasti podpredsedu Národnej rady SR Jána Figeľa, zástupcov diplomatického zboru, účastníkov protikomunistického odboja, politických väzňov a širokej verejnosti v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave celebroval bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko. Počas svätej omše prítomní spoločne poďakovali Bohu za dar slobody a prosili za tých, ktorí pre ňu trpeli, a svojimi postojmi, príkladom a obetou ju pomohli dosiahnuť. Program pokračoval v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca slávnostným galavečerom. Prítomným sa prihovorili podpredseda NR SR Ján Figeľ, riaditeľ partnerského Ústavu pro studium totalitních režimú z Prahy Zdeňek Hazdra a predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. „Je mi potešením, že ste prijali moje pozvanie, aby sme Vám mohli spoločne vzdať hold za vaše životné postoje v boji za ľudské práva, občiansku a náboženskú slobodu. Vaše utrpenie nebolo zbytočné. V rozhodujúcej chvíli ste sa postavili na odpor režimu. Svojimi postojmi ste vydali svedectvo viery, odvahy a statočnosti. Stali ste sa prínosom pre zachovanie pamäti národa," povedal Krajňák. Následne spolu so Zdeňkom Hazdrom za účasti podpredsedov Národnej rady SR Jána Figeľa a Eriky Jurinovej, poslancov Národnej rady SR, zástupcov Európskej siete Pamäť a solidarita, účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov a ďalších hostí ocenili osobnosti protikomunistického odboja.
V kategórii Statočný v našej pamäti a v našom srdci – cenu za odpor proti neslobode si prevzal bývalý člen katolíckeho disentu Anton Selecký. Cenu za prínos pre zachovanie pamäti národa prevzala rehoľná sestra a súčasne filmárka Ivica Kúšiková. V kategórii Statočný v našej pamäti a v našom srdci – mimoriadne ocenenie získal bývalý generálny sekretár Svetového kongresu Slovákov reverend Dušan Tóth žijúci v Kanade. Odovzdaných bolo aj 11 pamätných medailí a ďakovných listov účastníkom protikomunistického odboja a tým, ktorí boli nútení znášať utrpenie spôsobené komunistickým režimom v období neslobody v podobách násilného vysídlenia, odsúdenia na tresty odňatia slobody a následného väznenia, ponižujúcej službe v Pomocných technických práporoch a táboroch nútených prác, prenasledovania represívnymi orgánmi komunistickej moci, alebo spoločenskej diskriminácii z politických dôvodov.
Ocenenými boli Božena Hoštáková, František Kalafut, plk.v.v. František Martoš, Martin Janec, Štefan Mordel, Jozef Nemlaha, Ľudmila Pavlíková, Ivan Polanský, Ladislav Záborský, Ján Zeman a Margita Zimanová. Mimoriadne odovzdali aj cenu Václava Bendu – pamätnú medailu za slobodu a demokraciu, ktorú každoročne udeľuje Ústav pro studium totalitních režimů, ktorý sa tento rok rozhodol udeliť ocenenie Eve Mosnákovej, prenasledovnej nacistickým i komunistickým režimom. Eva Mosnáková sa nemohla zúčastniť odovzdávania ceny Václava Bendu v Kutnej Hore.
Slávnostné galavečer, ktorý dôstojne obohatil svojimi umeleckými vystúpeniami Bratislavský chlapčenský zbor bol ukončený recepciou a spoločenským stretnutím. Piaty Festival slobody sa úspešne skončil a jeho konanie prispelo k procesu zachovania pamäti národa na totalitný komunistický režim pre budúce generácie. Festival slobody 2015 tak splnil svoj cieľ v duchu zámeru, aby nebol len nostalgických spomínaním na minulosť, ale skôr pohľadom do zrkadla, aby aj dnešná generácia z poznania našej minulosti lepšie pochopila súčasnosť.
ZOZNAM OCENENÝCH A DÔVODY OCENENIA:
Božena Hoštáková, ktorá sa postavila proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy a spolu so svojou kamarátkou písala protestné nápisy na cestu po ktorej prechádzali Sovietske tanky. Za tento čin bola odsúdená krajským súdom v Bratislave na päť mesiacov nepodmienečne. Trest si odpykala v roku 1970 na samotke bez denného svetla vo väznici Ilave. Ďalšou časťou jej trestu bol zákaz výkonu povolania a zákaz akéhokoľvek zamestnania v okrese Trenčín a Považská Bystrica.
František Kalafut, ktorý chcel dokončiť štúdium teológie v Ríme a preto sa snažil dostať cez hranice. Paradoxné na jeho prípade je to, že útek sa mu podaril, ale Rakúšania ho vydali Sovietom a tí ho vrátili späť do Československa. Pôvodne dostal trest odňatia slobody vo výške 10 rokov. Jeho obhajcovi sa podarilo dosiahnuť zníženie trestu na dva roky. Trest zahŕňal aj prepadnutie celého majetku a stratu občianskych práv.
plk.v.v. František Martoš, účastník Slovenského národného povstania, po komunistickom prevrate v roku 1948 perzekvovaný a následne aj uväznený. Ako mladého vojaka ho trikrát vyhodili z armády. Najlepšie roky svojho života musel plukovník František Martoš prežiť v civilných zamestnaniach ako šofér a baník.
Martin Janec, ktorý sa spolu s bratom zapojil do odbojovej organizácie Obrana národa, kde pomáhali prenasledovaným pri útekoch z Protektorátu cez Slovensko a Balkán do Francúzska. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sprevádzali zostrelených amerických letcov do Banskej Bystrice. Martin Janec sa stal členom Vysokoškolského strážneho oddielu generálov Goliana a Viesta, ktorých sprevádzal až do posledných chvíľ.
Štefan Mordel, kňaz ktorý v časoch komunistickej totality daboval do slovenčiny zahraničné filmy s náboženskou tematikou, ako napríklad Quo Vadis, alebo Ben Hur a rozširoval ich medzi veriacimi. Za túto činnosť mu hrozila strata štátneho súhlasu a v horšom prípade väzenie.
Jozef Nemlaha, ktorý bol zatknutý a odsúdený na doživotie v roku 1952 za špionáž a vyzvedačstvo. V skutočnosti chcel pomôcť kamarátovi previesť cez hranicu jeho manželku a deti. Neskôr mu trest znížili na 17 rokov, vo väzení strávil napokon 8 rokov a jeden mesiac, z toho v táboroch nútených prác v Jáchymove, strávil 7 rokov.
Ľudmila Pavlíková, ktorá sa vzdala učiteľského povolania, aby mohla slobodne praktizovať svoju vieru, čo nebolo v súlade s marxistickou ideológiou. Pani Pavlíková významnou mierou prispela k aktivitám tajnej cirkvi pri organizovaní ilegálnych stretnutí mládeže. Dlhé roky pracovala ako sprievodkyňa vo vlakoch. Po roku 1989 sa vrátila späť do učiteľského povolania, ako učiteľka dejepisu.
Ivan Polanský, ktorý začal v roku 1970 písomne zaznamenávať a rozširovať vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky. Na rozmnožovanie používal tlačiarenské stroje, ktoré mu tajne doviezli zo zahraničia. Kvôli svojim aktivitám bol v roku 1987 zatknutý a v júni 1988 odsúdený za trestný čin podvracania republiky na štyri roky väzenia. Na slobodu ho podmienečne prepustili v decembri 1988.
Ladislav Záborský, ktorého zatkli za náboženskú aktivitu, bez obžaloby a rozsudku ho odsúdili na 7 rokov. Prežil vypočúvanie, zastrašovanie, tvrdé väzenské podmienky. Päť mesiacov strávil na samotke, kde zostavil tridsať básní zachytávajúcich jeho pocity a prežívanie samoty s Bohom. Po prepustení zažíval dôsledky perzekúcie, nemohol sa zaradiť do spoločnosti, mal len minimálne pracovné príležitosti.
Ján Zeman, ktorý bol odsúdený na trest smrti v procese proti skupine Ján Zeman a spol. Na jeho výkon čakal v Leopoldove dva roky. Na základe diplomatickej intervencie zo strany jeho rodičov z USA mu bol trest zmenený na doživotie. Vo väzení prežil 14,5 roka, jeho manželka Oľga 8 rokov. Členovia skupiny ne čele s pánom Zemanom boli označení ako vyzvedači, vlastizradcovia, ktorí vyzradili výrobne tajomstvo, a ktorí údajne spolupracovali s cudzou rozviedkou.
Margita Zimanová, ktorej rodičov zaistili v roku 1952 kvôli napomáhaniu k úteku cez hranice matkinmu bratovi. Jej matka, Margita Valentová, bola odsúdená na doživotie. Neskôr bol tento trest skrátený na dvadsaťpäť rokov, pričom strávila vo väzení 7 rokov. Otec, Pavel Valent bol odsúdený na trest smrti, ktorý bol vykonaný v roku 1953. Všetok rodinný majetok bol zaistený, skonfiškovaný a daný na dražbu. Margita Zimanová ako dcéra rodičov odsúdených za protištátnu činnosť nemohla študovať, a preto sa už ako štrnásťročná zamestnala. Spolu so súrodencami si veľa vytrpela nielen v detstve, ale i v dospelosti, keď mala problémy v zamestnaní a bola sledovaná príslušníkmi Štátnej bezpečnosti.
Eva Mosnáková, prenasledovaná nacistickým i komunistickým režimom pochádzajúcej zo židovskej rodiny, ktorá sa v dobe Slovenského štátu vyhla transportu, pretože otec - zverolekár - ako hospodársky dôležitá osoba dostal výnimku. Keď, ale vypuklo Slovenské národné povstanie, výnimky prestali platiť a rodina sa musela skrývať. Pre pätnásť ročné dievča a jej rodičov to však znamenalo stráviť sedem mesiacov v malej miestnosti a denne sa báť, že ich niekto odhalí. Eva Mosnáková zažila perzekúciu i po roku 1968, pretože protestovala proti augustovej okupácii. Dnes paní Mosnáková vedie v Bratislave klub seniorov, ktorí prežili holokaust.
TK KBS informoval Tibor Ujlacký
