Vatikán 13. novembra (RV) Dejiny ukážu, či sme ľudom, alebo len organizovanou skupinou jednotlivcov, povedal pápež František účastníkom konferencie o teológovi a filozofovi Romanovi Guardinim, ktorých dnes prijal na osobitnej audiencii. Konferenciu organizuje Pápežská univerzita Gregoriana v Ríme a nadácia Romano Guardini Stiftung pri príležitosti 130. výročia narodenia teológa. Pápež František pri audiencii opäť apeloval na európske krajiny, aby pomáhali utečencom.Vo svojom príhovore 60 účastníkom konferencie pápež najprv priblížil myšlienky Guardiniho z knihy Náboženský svet Dostojevského (Der Mensch und der Glaube. Versuch über die religiöse Existenz in Dostojewskijs großen Romanen. Leipzig 1932), kde uvažuje nad slovami starca Zosimu z Dostojevského románu Bratia Karamazovovci o tom, že „neexistuje hriech, ktorý by Boh neodpustil tomu, kto sa úprimne kajá“. Starec tieto slová adresuje pri spovedi kajúcej žene, ktorá spáchala vraždu a cíti sa byť Bohom odsúdená. Ako kňaz jej však ukazuje cestu, ako sa dostať zo svojej vnútornej uväznenosti: jej život má zmysel, pretože Boh ju prijíma v tej chvíli, keď koná pokánie. «Nebojte sa, nikdy nebuďte v úzkosti, nech vo Vás neochabne kajúcnosť, lebo Boh odpustí všetko. Koniec koncov, nie je a nemôže byť na celej zemi taký hriech, ktorý by Boh neodpustil tomu, kto úprimne ľutuje. Ani človek nemôže spáchať taký veľký hriech, že by vyčerpal nekonečnú lásku Boha.» „Počas spovede je žena premenená a opäť získava nádej“, dodal Svätý Otec a poznamenal, že jednoduchí ľudia „chápu o čo tu ide“, sú oslovení múdrosťou a silou lásky starca: „Chápu, čo znamená svätosť, čiže existencia prežívaná vo viere, schopná vidieť, že Boh je ľuďom nablízku, drží ich život vo svojich rukách.“
Pápež František venoval pozornosť aj významu pojmu ľud, ako ho chápe Guardini: Ľud pre neho znamená «súhrn všetkého, čo je v človeku opravdivé, hlboké a podstatné». Guardini vníma ľud ako zrkadlo, v ktorom sa rozpoznáva „silové pole Božieho pôsobenia“.
Jednotlivec sa cíti byť zatkaný do celku človečenstva, ľudu, s ktorým sa cíti byť jedno. Svätý Otec v tejto súvislosti apeloval na európske krajiny:
„Možno môžeme aplikovať Guardiniho úvahy na našu dobu, snažiac sa objaviť Božiu ruku v aktuálnych udalostiach. Tak možno budeme môcť uznať, že Boh v jeho múdrosti nám, v bohatej Európe, poslal hladného, aby sme sa mu dali najesť, smädného, aby sme sa mu dali napiť, cudzinca, aby sme ho prijali a nahého, aby sme ho zaodeli. História to ukáže: ak sme ľudom, istotne ho prijmeme ako nášho brata. Ak sme len skupinou viac-menej organizovaných jednotlivcov, budeme pokúšaní zachrániť si predovšetkým vlastnú kožu, avšak nepretrváme.“
„Som presvedčený, že Guardini je mysliteľ, ktorý má veľa čo povedať ľuďom dneška a to nielen kresťanom“, povedal účastníkom audiencie Svätý Otec.
